SME

Kedy je dobre? Keď podriadení s hendikepom hnevajú rovnako ako zdraví

Či sa hendikepovaný človek uchytí, nie je len o stupni postihnutia. Ak chce pracovať a je šikovný, môže.

Aj takto môže vyzerať chránená dielňa.Aj takto môže vyzerať chránená dielňa. (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Ak má niekto dobrú hlavu, dáme mu džob, tvrdí Tomáš Zajac, spolumajiteľ Smart Chance, ktorá je netradičnou chránenou dielňou.

Mnohým sa vybaví výroba vianočných ozdôb či hračiek. Ako však ukazuje príklad tejto bratislavskej firmy, ľudí s postihom možno zapojiť aj do vysokošpecializovaného pracoviska. DoSmart Chance, ktoré ponúka online marketingové riešenia a komplexné služby personálneho poradenstva, robia výber, nie nábor. Štýl ich práce nemusí sedieť všetkým, keďže - ako pripomínajú - aj znevýhodnených zamestnancov tlačia do normálnych pracovných výkonov. Ich partneri často netušia, že komunikujú s firmou, ktorá je chránenou dielňou. „Postihnutí dokážu pohybovať myšou na počítači rovnako rýchlo,“ pripomína Lukáš Zajac.

Už nie sme v socializme

Termín „chránená dielňa“ vníma ako veľmi nešťastný. „Za socializmu bol tento názov adekvátny, lebo režim bol postavený na výrobe a po službách nebol až takých dopyt. Dielňa však dodnes evokuje, že by sa v nej malo niečo vyrábať, čo je síce pravda pre veľkú väčšinu našich dielní, ale nemuselo by to tak byť,“ vysvetľuje.

Ich firma si zvolila opačnú filozofiu, začala ponúkať špecializované služby, zamestnáva hendikepovaných s vysokými školami. Ich pomoc sa sústreďuje na vyššie a stredné pozície. „Čím vyššie sú pozície, na ktoré sa hľadajú zamestnanci, tým viac firmy využívajú naše služby,“ opisuje.

spolocnafoto_r5294_res.jpg

Netradičná chránená dielňa sa prezentovala aj na turnaji v bocci. Foto: Pavol Kulkovský

V Smart Chance majú momentálne štyroch pracovníkov s hendikepom. Ku každému z nich je pridelený jeden zdravý pracovník. „Veľmi dobre si pomáhajú, po čase každý príde na algoritmus spolupráce s kolegom s postihnutím,“ poznamenáva Zajac.

Či sa niekto uchytí, nie je len o stupni postihnutia, ale aj o mentálnom nastavení, ak chce pracovať a je šikovný, môže. „Vôbec nám neprekáža, ak adept na prácu u nás nemá nejakú zásadnú pracovnú skúsenosť z minulosti, ale musí mať vzdelanie, ktoré ho pripraví na istú záťaž,“ komentuje.

Nespadli z Marsu

„Keď som prišla do firmy, o personalistike som nevedela nič. Začala som si robiť rešerše na najjednoduchších pracovných portáloch,“ hovorí 29-ročná Veronika Vašinová. Vyštudovala sociálnu prácu, už na vysokej škole sa teda musela integrovať so zdravými spolužiakmi. „Mala som výhodu, že som bola od mladosti medzi zdravými ľuďmi,“ hovorí.

Aj keď nie je fyzicky úplne fit, keďže trpí vrodenou stuhlosťou svalov, je schopná prebrať zadanie, identifikovať klienta či potenciálneho zamestnanca, dohodnúť podmienky. „Robím všetko úplne autonómne, od výberu zamestnancov pre našich klientov až po organizáciu školení a workshopov,“ dodáva.

Zdá sa jej, že postoj ľudí sa postupne mení. „Menej sa stretávam s výsmechom, ľudia sú ochotnejší pomáhať. Už sa na nás nepozerajú, akoby sme spadli z Marsu,“ hovorí Veronika.

Musia byť konkurencieschopní

Niekoho môže v tejto chránenej dielni zaskočiť čisto podnikateľský princíp. Podľa spolumajiteľa Smart Chance by mali byť chránené dielne životaschopné, a teda konkurencieschopné vo vzťahu k bežným firmám.

„Nevýhodou väčšiny z nich je to, že nie sú. Štát sa snaží tlačiť na efektivitu dielní aj znižovaním príspevkov na ne, ale je otázka, či práve toto je správny postup,“ mieni Zajac.

Ich firma sa k práci s hendikepovanými dostala úplne náhodou. Zamestnali mladého človeka s pomerne ťažkým deficitom sluchu. Zistili, že môžu získať štatút chránenej dielne. Ich podnikateľský projekt je založený na tom, že podľa našich zákonov musí každá firma s istým počtom zamestnancov buď zamestnávať človeka s hendikepom, alebo brať výrobky či služby od chránených dielní. Brat Tomáša Zajaca, Lukáš pracoval ako špičkový headhunter. Rozhodnutie bolo preto pomerne jednoduché, novovzniknutá firma sa začala venovať okrem iného aj personálno-poradenským službám, headhunting, školeniam zamestacov, všetko čo do portfólia konzultačných firiem patrí.

„Pre firmy je to atraktívne, lebo si to môžu okrem iného uplatniť v rámci náhradného plnenia voči štátu. Banky napríklad stále potrebujú školiť zamestnancov. Našou úlohou je potom identifikovať tých, pre ktorých môže byť objednanie nejakej služby ľahším riešením než platenie tisícov eur ročne pokuty za ´nezamestnanie´ hendikepovaného. Niektoré firmy platia štátu až 50-tisíc eur, čo za desať rokov tvorí až pol milióna eur. Oslovujeme každého, nikdy neviete, čo ktorá firma potrebuje. Z pätnástich telefonátov získame jedno stretnutie, z piatich stretnutí možno jedného reálneho klienta. Dá sa takmer presne určiť, koľko telefonátov potrebujeme na uzavretie jedného obchodu,“ vysvetľuje Vašinová.

Je to pravé miesto?

Samozrejme, zamestnávanie hendikepovaných naráža na isté fyzické prekážky. Aj ich firma predtým sídlila v príjemnom rodinnom dome, ale na obedy museli prechádzať cez dvojprúdovú cestu, a to už bol pre ich pracovníkov problém. Preto sa presťahovali do veľkého bytu vo výškovom dome, ktorý si mohli upraviť celkom bezbariérovo.

„Ak sa už rozhodnete zapojiť do svojho biznisu aj ľudí s hendikepom, nutnosť širšej toalety či zrušenie prahov by vás v tom nemali zastaviť,“ mieni Zajac.

Hlavným partnerom tejto formy podnikania sú úrady práce. Hoci u zdravých ľudí je ohodnotenie pracovníka adekvátne jeho kvalifikácii, štátny príspevok na zamestnávanie hendikepovaného je stále ten istý bez ohľadu na odbornosť jeho práce.

Otázka je, či sú chránené dielne, kde hendikepovaní robia len opakujúce sa fyzické výkony, skutočne tým pravým miestom integrácie. „Ak robíte žiarovky, robíte dookola ten istý úkon. Pri našej práci sa však musíme stále dohovárať, organizovať,“ pripomína.

„Ak sme sa dohodli, že žijeme v krajine, ktorá rešpektuje minority, tak by sme hendikepovaným mali dať podmienky, aké si zaslúžia. Stačí sa pozrieť na volebné programy primátorov a starostov, či niekto z nich dbá aj na podmienky postihnutých,“ komentuje Zajac.

Chybu však vidí aj na strane prevádzkovateľov chránených dielní. „Sme atomizovaní, mediálne nezdatní, nevieme si určiť hlavné posolstvá, ktoré by sme chceli dávať verejnosti na vedomie,“ hovorí.

Drsnejšia kampaň

Po revolúcii sa Zväz invalidov roztrieštil podľa jednotlivých postihov, dnes teda nie je žiadna funkčná organizácia, ktorá by tieto firmy zastrešovala. Úlohou na najbližšie obdobie by teda malo byť združiť sa, kvalifikovane žiadať od štátu všetko, čo by sa malo zlepšiť, ale aj vysvetľovať , čo dielne robia, aby si získali širšiu verejnosť na svoju stranu.

Najdôležitejšou otázkou však podľa Zajaca stále zostáva osveta. „Rád by som vysvetlil obyčajným ľuďom, čo stojí spoločnosť, ak je invalidný dôchodca doma bez práce,“ hovorí.

Za prvé roky po revolúcii sme sa podľa neho pohli míľovými krokmi vpred vo vzťahu k postihnutým, ktorých za socializmu zatvárili do ústavov. Vývoj však musí ísť ďalej.

Znakom normálnosti situácie v dielni je podľa neho to, ak šéfa podriadení s hendikepom hnevajú rovnako ako zdraví. „My si aj zo seba robíme žarty,“ pritakáva Vašinová.

Ak by chcel Zajac tlmočiť verejnosti toto posolstvo, pokojne by zvolil aj drsnejšiu kampaň. „Napríklad by som dal vozičkára na plagát a k nemu text: Nevstávam od nedokončenej práce. Len takáto ľadová sprcha môže naštartovať diskusiu aj u širšej verejnosti,“ mieni.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 618
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 587
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 776
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 090
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu