Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
NEWPORT, BRATISLAVA. Na summite Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Walese sa vo štvrtok hovorilo o dvoch mierových plánoch pre východnú Ukrajinu – Putinovom a Porošenkovom.
Sedembodový plán ruského prezidenta Vladimira Putina odmietli predstavitelia NATO i ukrajinská vláda.
„Podporujeme všetky snahy nájsť mierové riešenie krízy na Ukrajine. Ale počíta sa to, čo sa skutočne deje na mieste,“ povedal generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.
Predstavitelia NATO tvrdia, že Rusko má na území Ukrajiny tisícky vojakov a niekoľko stoviek tankov a obrnených vozidiel.
Rasmussen dokonca priamo obvinil Rusko z útoku na Ukrajinu. "Čelíme dramaticky sa meniacemu bezpečnostnému prostrediu. Na východe Rusko útočí na Ukrajinu," povedal.
Len pre sankcie
- Krajiny Európskej únie majú v piatok rozhodnúť o tvrdších sankciách proti Rusku. Slovensko a Česko má proti nim výhrady.
- Ukrajinský prezident Petro Porošenko chce vyhlásiť prímerie, rovnako aj rebeli.
- Na summite NATO slovenský prezident Andrej Kiska oznámi, že zvýšime rozpočet na armádu z jedného percenta HDP na 1,6.
- Pokračujú mierové rokovania v Minsku medzi Ukrajinou, Ruskom a rebelmi.
Putinov plán, ktorý predpokladá zastavenie postupu separatistov a odchod ukrajinských jednotiek z oblasti, výmenu zajatcov a koridor pre utečencov, odmietla aj ukrajinská vláda.
„Je to plán na zničenie Ukrajiny a znovuobnovenie Sovietskeho zväzu,“ povedal podľa agentúr premiér Arsenij Jaceňuk, ktorý si myslí, že Rusko sa takto iba snaží zabrániť sprísneniu sankcií, o ktorých rokuje Únia.
Svoj plán predstavil vo štvrtok na summite NATO aj ukrajinský prezident Petro Porošenko. Podľa neho by malo začať platiť prímerie na východe Ukrajiny v piatok o trinástej hodine nášho času.
Prímerie ešte musí podpísať kontaktná skupina v Minsku, v ktorej sú zástupcovia Ukrajiny, Ruska, Únie, OBSE i separatistov.
„Ak sa uskutoční rokovanie (v Minsku), o 14. hodine miestneho času (13.00 SELČ), dám generálnemu štábu rozkaz zastaviť paľbu,“ povedal ukrajinský prezident na summite NATO.
„Zajtra môžeme začať s presadzovaním mierového plánu,“ povedal vo štvrtok Porošenko s tým, že prímerie je „prvý krok k mieru“.
Rebeli nie sú proti
Ochotu zastaviť boje prejavili podľa agentúry ITAR-TASS aj separatisti.
Vicepremiér Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin, ktorý sa na rokovania do Minska chystá, povedal, že „ak skutočne zastavia paľbu oni, možno ju zastavíme aj my“.
Podobne sa vyjadrili aj lídri Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky Alexander Zacharčenko a Igor Plotnicky, že ak v Minsku dôjde k dohode, „sú pripravení nariadiť vzbúrencom zastavenie paľby“.
Separatisti chcú na východe Ukrajiny vytvoriť podľa agentúry Interfax bezpečnostnú zónu, ktorá bude tvoriť päť sektorov a v každom bude pôsobiť 40 predstaviteľov OBSE. To by umožnilo evakuovať utečencov a dodať humanitárnu pomoc.
Podporu dostali separatisti od ruského šéfa diplomacie Sergeja Lavrova. Lavrov verí, že v Minsku sa bude hovoriť aj o Putinovom pláne.
O prímerí na východe Ukrajiny sa hovorilo už v stredu po telefonáte ukrajinského a ruského prezidenta. Dohodu, ktorú oznámil Kyjev, však Moskva poprela. O niekoľko hodín neskôr navrhol prezident Putin svoj sedembodový mierový plán.
