Čínska elita má v daňových rajoch štyri bilióny dolárov

Korupcia je pre čínskeho prezidenta témou len dovtedy, kým nejde oňho a stranícke špičky.

PEKING, BRATISLAVA. Čínsky prezident Si Ťin­pching v prvom roku svojhovládnutia rád hovoril o boji proti korupcii. Jeho rodina pritom v posledných rokoch zázračne zbohatla a veľké bohatstvo posiela do daňových rajov, kde sa nedá ľahko vystopovať. A vo väzení končia ľudia, ktorí na netransparentné bohatnutie upozorňujú.

Včera sa začal proces s právnikom Su Č­jungom. Prokuratúra ho viní zo „zhromažďovania davu s cieľom narušiť verejný poriadok“. V skutočnosti len žiadal, aby najvyšší štátni funkcionári zverejnili majetky svoje a svojich rodín. Siedmich ďalších členov jeho Hnutia nových občanov takisto čaká súd, hrozí im päťročné väzenie.

Zakázané médiá

„Bez ohľadu na to, v akom absurdnom stave je spoločnosť, táto krajina potrebuje odvážných ľudí, ktorí sa postavia za svoje presvedčenie,“ odkázal minulý rok z väzenia svojim priaznivcom.

Na procese neprehovoril, považuje ho za nelegitímny. Okrem vymysleného obvinenia mu ani nedovolili predvolať vlastných svedkov, tých, ktorých chcel, podľa jeho právnika namiesto vypočutia polícia šikanovala. Na proces nepustili ani zahraničných diplomatov, o zastrašovaní pred budovou súdu hovorili aj novinári. Komunisti nechcú, aby sa o Suovom prípade hovorilo, rovnako ako o korupcii na najvyšších miestach.

Keď o zbohatnutí Siovej rodiny napísal Bloomberg, cenzúra zablokovala jeho stránku. Podobný osud už postihol aj BBC, najnovšími „obeťami“ sú britský Guardian a Konzorcium investigatívnych novinárov. Včera totiž zverejnili informáciu, že čínska elita (medzi nimi aj prezidentov švagor) si schováva peniaze v daňových rajoch.

Nelogický článok

To síce nie je nelegálne, no vláda vyzýva ľudí, aby si nechávali kapitál v krajine a navyše sa týmto spôsobom dá ľahko kryť korupcia. Konzorcium zverejnilo mená 22­-tisíc Číňanov, ktorí majú účty v daňových rajoch, najobľúbenejším sú Britské Panenské ostrovy. Spolu vraj ide až o štyri bilióny dolárov.

Zistiť to nebolo jednoduché, všetky dáta sú v angličtine a bolo ťažké porovnávať ich s čínskymi menami. Čínske mená sú navyše veľmi podobné. Meno Wang má v Číne viac ľudí, než je obyvateľov Nemecka a Rakúska. O koho ide, museli novinári zisťovať porovnaním dátumov narodenia či adries firiem.

Politici sa navyše neangažujú priamo, ale cez svojich príbuzných. So svetovými médiami na odhaľovaní spolupracoval spočiatku aj čínsky denník, no potom z projektu vystúpil, pretože tlak čínskych úradníkov bol obrovský.

Rešerše trvali takmer pol roka, novinári si posielali šifrované e­maily, aby svoju prácu utajili.

Reakcia čínskej vlády na obvinenia neprekvapila. Stránky scenzurovala a všetko poprela. „Logika článku je nepresvedčivá, čo automaticky vyvoláva pocit, že sú za ním iné motívy,“ povedal podľa AFP hovorca čínskej diplomacie Čin Kang.