tentnosť štátnych úradníkov je nebezpečná zmes, ktorú zvyknú namiešať vlády rozvojových krajín. To sú dva extrémy. Ku ktorému z nich sa blíži Slovensko? Všetci vieme. Jedným z množstva dôkazov je štátna podpora exportu a investícií na slovenský spôsob. Sotva by sa asi v niektorej z vyspelých krajín stalo, že sa v Obchodnom vestníku oznámia programy na podporu podnikateľov a tí sa potom dozvedia, že ich zverejnenie ešte neznamená aj realizáciu. Takáto situácia nastala v auguste minulého roka. Až v piatok, teda takmer po polroku, SME dostalo informáciu, podľa ktorej sa ministerstvá hospodárstva a financií konečne dohodli na pravidlách rozdeľovania prostriedkov na podnikateľské projekty.
Práve v prípade rezortov financií a hospodárstva je možné asi najlepšie pozorovať, ako pri vzájomnom boji úradov zostáva bokom občan, ktorého - ako to vyhlasuje vláda - je potrebné motivovať k podnikaniu.
Najvypuklejšie sa tento boj prejavuje v problematike daní. Nielenže ciele, ale aj uhol pohľadu ministerstiev na tento problém je odlišný. Zatiaľ čo hospodárstvo si stanovilo za jeden z hlavných cieľov zlepšenie daňových podmienok podnikania, financie stále zotrvávajú na svojom - napĺňať štátny rozpočet. Problém s výberom daní na Slovensku chápu financie ako signál toho, že sa podnikatelia vyhýbajú plateniu daní. Podľa rezortu hospodárstva sú, naopak, vysoké daňové nedoplatky signálom toho, že daňové zaťaženie je vysoké a prevyšuje možnosti podnikateľov. Výsledkom takejto diskusie je sadzba dane z príjmov právnických osôb zo 40 na 29 percent, ktoré podnikatelia pokladajú iba za kozmetickú úpravu. Argumenty typu, že sadzby dane sú vyššie aj v niektorých vyspelých krajinách, neobstoja. Daňové zaťaženie, to je totiž nielen sadzba dane, ale aj rozsah výdavkov, ktoré sa uznávajú na znižovanie daňového základu. Práve rozsah odpočítateľných položiek je na Slovensku nižší, čo podnikateľov vedie k ich umelému vytváraniu.
Na ilustráciu možno uviesť dvoch podnikateľov v rôznych krajinách, ktorí majú rovnakú sadzbu dane - 29 percent - a vytvoria aj rovnaký hospodársky výsledok vo výške 200. Ak si jeden z nich zo zákona môže vo väčšom rozsahu uplatniť odpočítateľné položky, zníži si daňový základ napríklad na 100. Slovenskému podnikateľovi to legislatíva neumožní, a preto zaplatí rovnako 29 percent, ale zo základu 200. Odvod dane je dva krát taký vysoký, čiže podnikateľ akoby odviedol 58 percent zo svojho hospodárskeho výsledku.
Diskusie o tomto, ale aj o ďalších daňových problémoch pokračujú aj v tomto roku. Ich výsledky budú pre podnikateľov signálom, či sa im umožní korektne podnikať alebo ich štátna správa definitívne sklame a budú sa venovať zdokonaľovaniu kreatívneho účtovníctva a ďalších legislatívnych kľučiek.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
