BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti už mesiace pripravuje zmenu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, cez ktorý údajne niektorí občania šikanujú štátne úrady a samosprávy a odpútavajú ich od práce.
„Zákon nemôže byť zdrojom na to, že si niekto dáva robiť diplomové práce a nemôže byť ani zdrojom na informácie, ktoré niekto môže zneužívať v obchodnom styku,“ vyhlásil v júni na sneme Združenia miest a obcí Slovenska premiér Robert Fico.
Politológ Martin Dubéci, ktorý pôsobí ako poradca podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej (OĽaNO), sa podujal overiť, aká je realita.
„Bolo by skvelé, keby sa legislatíva v tejto krajine menila na základe dát a dôkazov a nie anekdotických zážitkov,“ napísal na blogu.
Študenti sú strašiakom
V analýze oslovil 599 obcí rôznej veľkosti a pýtal sa ich na počty a obsah infožiadostí, ktoré v posledných troch rokoch riešili.
Zistil, že malé obce v priemere nedostanú viac ako jednu či dve infožiadosti ročne. Väčším mestám prichádza priemerne jedna infožiadosť za týždeň.
„Ani tu stále nejde o likvidačné počty pre mestské úrady, ktoré majú často desiatky zamestnancov a nič nebráni tomu, aby informácie proaktívne zverejňovali na internete,“ tvrdí Dubéci.
Ľudia sa najčastejšie pýtali na platy a odmeny funkcionárov, na verejné obstarávania, závery rokovaní samosprávnych orgánov, využívanie verejných priestorov či stavebné konania.
Analýza podľa politológa nepotvrdila ani ponosy samospráv na študentov. „Nevypozorovali sme opakujúce sa rovnaké otázky v rovnakom čase, čo by naznačovalo zbieranie podkladov na porovnávacie práce.“
Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora výsledky analýzy nespochybňuje. „Problémy s infozákonom nemusia byť plošné, ale to neznamená, že s tým nemajú obrovské problémy jednotlivé obce,“ tvrdí.
To pripúšťa aj Dubéci a poukazuje na príklad Trenčína, kde museli úradníci opakovane riešiť žiadosti o sprístupnenie pravidiel na nosenie pokrývok hlavy mestskej polície.
„Jedným z možných riešení je automatické zverejňovanie informácií, na ktoré sa občania pýtajú,“ radí.
Infozákon všade neplatí
Štúdia však odhalila iný problém. Až 38 percent samospráv na žiadosti neodpovedalo podľa zákona. Niektoré sa neozvali vôbec, iné iba podráždeným emailom.
„Veľmi ma teší váš záujem o našu prácu. Keďže nevidím dôvod, prečo by som mal zabíjať čas nejakou štatistikou pre mňa neznámeho človeka, odpovede vám nepripravujem,“ odbili napríklad žiadosť Veľké Držkovce v Trenčianskom kraji.
„Bez ohľadu na to, či je, alebo nie je dôvod na to, aby konkrétnej infožiadosti nebolo vyhovené, všetky povinné osoby by mali reagovať vecne a slušne a buď požadovanú informáciu sprístupniť, alebo vydať v stanovenej lehote písomné rozhodnutie,“ reagovala Jana Zlatohlávková z ministerstva spravodlivosti.
Ministerstvo si už Dubéciho pozvalo na konzultácie, výsledky štúdie vraj pri príprave novely vezmú do úvahy.
Ukážky z reakcii:
Neviem, za akým účelom potrebujete tieto informácie, ale považujem ich za zbytočnú buzeráciu a ak si myslíte, že vytrieskate nejaké finančné prostriedky, ste na omyle.
Obec Mašková, Banskobystrický kraj
Sme obec, ktorá nemá pracovníka vyčleneného, lebo má jedného... a, chvalabohu, nemali sme infožiadosť žiadnu, aspoň dúfam.
Obec Breznica, Prešovský kraj
Som stará štruktúra a uznávam serióznejšiu listovú formu. Uvedomujem si jednu vec, čo sa raz napíše na net, nedá sa vziať späť.
Obec Fekišovce, Prešovský kraj
Ukrátili ste nás o dva pracovné dni na zabezpečenie riadneho chodu obecného úradu.
Obec Haniska, Košický kra
