BRATISLAVA. Prokurátor Generálnej prokuratúry Jaroslav Kozolka bol od januára 1989 agentom vojenskej kontrarozviedky.
Vyplýva to zo záznamov Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe.
Kozolku naverbovali v januári 1989, keď mal 21 rokov. Agenti boli vedomými spolupracovníkmi komunistickej Štátnej bezpečnosti.
Podľa zákona nemali dostať previerku Národného bezpečnostného úradu. Kozolka ju má.
„Za môjho riaditeľovania by ju nedostal,“ povedal bývalý šéf NBÚ Ján Mojžiš. Hovorí, že previerku nedávali nikomu, čí súhlas so spoluprácou bol v spise.
Denník SME si už vyžiadal Kozolkov spis z Prahy. Hoci veľa spisov zostalo skartovaných, Kozolkov sa zachoval.
NBÚ nekomentuje, komu a prečo dali previerku. Hovorkyňa Blažena Zimanová však povedala, že preverujú každú novú skutočnosť. Nevysvetlila, či je ňou v tomto prípade Kozolkov pražský záznam.
Spoluprácu popiera
- nelegálne odpočúvanie vo vojenskom spravodajstve, kde sú obvinení bývalí funkcionári Vojenského obranného spravodajstva,
- Hedvigu Malinovú. Je presvedčený, že si útok vymyslela,
- sabotáž, ktorá vraj vznikla v parlamente pri voľbe generálneho prokurátora použitím takzvaného Radičovej kódu.
Kozolka ako bývalý agent VKR rieši trestné činy príslušníkov jej ponovembrového nástupcu Vojenského spravodajstva.
Viac z nich obvinil z nelegálneho odpočúvania za ministrovania Ľubomíra Galka z SaS. Bez previerky by sa ani v tejto kauze nemohol oboznamovať s utajovanými skutočnosťami.
„Jaroslav Kozolka sa vyjadril, že nikdy nebol vedomým spolupracovníkom Vojenskej kontrarozviedky. Generálna prokuratúra nemá dôvod toto tvrdenie spochybňovať, pretože dostal od NBÚ oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, so stupňom utajenia dôverné, a ak by bol vedomým agentom VKR, nepochybne by takéto oprávnenie nedostal,“ povedala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.
Denník SME zaslal otázky aj Kozolkovi, neodpovedal.
Tökölyová nepovedala, či Kozolka riešil aj iné podozrenia voči príslušníkom vojenských tajných služieb. Prokuratúra preverovala aj informácie týkajúce sa tunelovania služby, o ktorých informoval denník SME.
Kozolka nevysvetlil, kde v januári 1989 pôsobil, neodpovedal ani, či zostal v kontakte s vojenskou kontrarozviedkou. Pred nástupom na Generálnu prokuratúru bol vojenským prokurátorom.
Podľa informácií SME vo vojenských tajných službách dodnes pôsobí jeho brat. Ani na to Kozolka neodpovedal.
Nechcel to komentovať ani zástupca riaditeľa Vojenského spravodajstva Róbert Tibenský.
„K personálnym otázkam týkajúcim sa Vojenského spravodajstva sa zásadne nevyjadrujeme z dôvodu zákonnej prekážky,“ napísal Tibenský.
Prešli viacerí
Kozolka by nebol prvým agentom Vojenskej kontrarozviedky, ktorý od NBÚ dostal previerku. Jej agentom bol aj bývalý riaditeľ NBÚ František Blanárik. Napriek tomu ho úrad označil za bezpečnostne spoľahlivého.
Za Blanárika dostalo osvedčenie viac bývalých agentov. V prípade Blanárika úrad povedal, že jeho spolupráca nebola vedomá.
Hlavnou úlohou vojenskej kontrarozviedky za komunizmu bolo podľa Ústavu pamäti národa „odhaľovať a dokumentovať činnosť nepriateľskej agentúry a nepriateľských osôb v objektoch ozbrojených síl“. Mala napríklad zabraňovať úteku vojakov na Západ.
Zázam o zaregistrovaní Jaroslava Kozolku za agenta
