Podľa psychologičky Evy Smikovej číslo je také vysoké preto, „lebo sme neprišli len tak do triedy a nerozdali papiere, ale sme s deťmi o šikane hovorili“. Prieskum ukázal, že takmer tretina detí sa so svojou skúsenosťou nikomu nezdôveruje.

Smiková chápe deti, že nevedia nájsť spôsob, ako to povedať učiteľovi. „Má ho naháňať po skončení hodiny? Alebo po vyučovaní, keď učiteľ odchádza domov a je rád, že všetko odučil?“ pýta sa. Najdôveryhodnejšími sú rodičia, „ale koľkí z nich mávnu rukou a dieťaťu povedia, čože je to ukradnutá desiata či kopanec“.

Jedna psychologická teória hovorí o tom, že v každej skupine nad 7 detí sú rozdelené roly. Niekto je vodca, iní podriadení. Nájde sa v nej čierna ovca i šašo a, samozrejme, „expert na všetko“. V boji proti šikane ide najmä o to, ako učitelia dokázali v pravej chvíli slabších podržať a silnejších pribrzdiť. Doteraz ich to nikto neučil.

Viac v prílohe ŠKOLA A RODINA