Futbalisti 1. FC Košice od začiatku tvrdo „pokukujú“ po primáte remízových kráľov. Na konte ich už majú šesť, a hoci doma neprehrali, veľa nechýba, aby v tabuľke domácich zápasov boli poslední. Zo šiestich až päťkrát remizovali. Tentoraz im vyšiel úvod ako z rozprávky. Na tabuli svietilo 2:35 min, keď sa Matiho hlavička zatrepotala v sieti. „Zopakovalo sa to isté, čo predtým doma. Strelili sme rýchlo gól, ktorý nás mal povzbudiť, mohli sme pridať ďalšie, nedali sme, súper ožil a potom sme boli bezmocní,“ konštatoval strelec gólu Ľubomír Mati. Ten sa úspechom dostal na úroveň troch trojgólových spoluhráčov - J. Kozák, Obšitník, Lazúr. V jeho prípade platí, že hoci po góle je obrovská radosť, akosi už začína byť pravidlom, že 1. FC nezvíťazí. „Ani sa tým nechcem chváliť. Skóroval som proti Interu - bolo to 3:3, strelil som gól Púchovu, skončilo sa to 1:1, no a teraz do tretice remíza.“
Na úvodný gól Matimu prihrával J. Sovič. Keď sme ho podpichli, či vie, komu musí nabudúce prihrať, ak chce, aby Košice zvíťazili, zareagoval: „Každému okrem Matiho. Mne to v prvom momente nenapadlo, až keď mi povedal po zápase, že v ktorom zápase strelil gól, v tom sme remizovali. Keď som sa toto dopočul, tak to bol vrchol.“ Dubničania si zo šiesteho stretnutia vonku priniesli prvý bod a radosť bola pochopiteľná. Trénera hostí S. Grigu sme sa spýtali, aká bude odmena pre Mariána Belláka. „Najväčšia odmena bude, keď v nasledujúcom zápase bude náhodou hrať,“ poznamenal s úsmevom S. Griga a potom vážnejšie dodal: „Myslím si však, že Bellák podal veľmi dobrý výkon a že bol naším najlepším hráčom.“
TOMÁŠ PETRO
