Ústavný súd mal 20 rokov, na oslavy pozval aj sudcov z ázijskej diktatúry. Moderovať ich bude Richard Herrgott.
BRATISLAVA. Prezident Ivan Gašparovič, účastník sporu v momentálne najvážnejšej kauze, ktorú Ústavný súd rieši, bude jedným z hlavných rečníkov na oslavách 20. výročia súdu.
Podľa jeho hovorcu Mareka Trubača neuvažovali, že by prezident pre kauzu Jozefa Čentéša na utorkové oslavy neprišiel.
Čentéš žaluje Gašparoviča za to, že ho nevymenoval za generálneho prokurátora, hoci ho parlament právoplatne zvolil. Pre námietky oboch je dnes súd zablokovaný a vo veci nerozhoduje.
Z politikov iba Smer
Okrem Gašparoviča prehovoria ešte predseda parlamentu Pavol Paška, košický župan Zdenko Trebuľa a primátor Košíc Richard Raši, všetci zo Smeru.
Z opozície na oslavy nikto nejde. „Pozvaní boli všetci podpredsedovia Národnej rady, teda aj tí z opozície,“ povedala hovorkyňa súdu Anna Pančurová.
„Necítila som potrebu sa zúčastniť,“ povedala jediná opozičná podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová z OĽaNO.
Na oslavy príde podpredsedníčka Národnej rady Renáta Zmajkovičová a predsedovia výborov Róbert Madej a Otto Brixi (všetci Smer).
Účasť odmietol šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin, namiesto neho prídu dve sudkyne.
„Pokiaľ si bude na Ústavnom súde obliekať talár právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý je napríklad v USA považovaný za jeden z najťažších, bola by to neúcta voči všetkým čestným sudcom,“ odkázal.
Na mysli mal sudcu Juraja Horvátha, ktorého odsúdili za krátenie dane. Informácia vyšla najavo až v roku 2007, keď už bol zvolený za sudcu. Zákon mu vo výkone funkcie nebráni.
Harabin ešte 28. marca Súdnej rade povedal, že Ústavný súd považuje sčasti za kriminálny ústav.
Zavolali Azerbajdžancov
Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková pozvala na oslavy predstaviteľov viacerých ústavných súdov – Ruska, Srbska, Čiernej Hory, Rakúska, Maďarska či Rumunska, ale aj z Azerbajdžanu, kde vládne diktatúra rodinného klanu Alijevovcov.
Prezident Ilcham Alijev nechal zmeniť ústavu, aby mohol tento rok kandidovať po tretí raz za sebou, od parlamentu dostal celoživotnú imunitu. Európska únia s ním spolupracuje najmä pre obchod s ropou.
Pančurová povedala, že Ústavný súd s Azerbajdžanom rozvíja štandardné bilaterálne vzťahy ako s inými krajinami.
„Zástupcovia ústavného súdu Azerbajdžanu sa pravidelne zúčastňujú na zasadnutiach Benátskej komisie a zaujímajú sa o postup demokratických krajín v oblasti práva.“ Našich sudcov tiež podľa nej pozvali do Azerbajdžanu.
Za štyristo eur si na utorok Ústavný súd do Štátneho divadla Košice objednal moderátora Richarda Herrgotta, ktorý bude moderovať večerný program.
V minulosti moderoval mítingy Vladimíra Mečiara a bol nominantom HZDS v Rade STV.
Podľa Pančurovej si ho vybrali, lebo boli spokojní s tým, ako pred rokom moderoval ústavné dni.
Mazák: Na oslavy ma pozvali neskoro
V rokoch 2000 až 2006 Ústavnému súdu šéfoval. JÁN MAZÁK by súčasnú situáciu na súde nenazval krízou.
Prečo sa na oslavách 20. výročia Ústavného súdu nezúčastníte?
„Keď som čítal v liste pani Macejkovej novinárovi Leškovi, ako sa musela vyrovnať s 'dedičstvom' po mne, tak som si uvedomil, že si takú poctu vlastne nezaslúžim. Ale teraz vážne. Pozvali ma neskoro, bez toho, aby ma upozornili na termín osláv, ktoré som už ani nepredpokladal. To mi znemožnilo zmeniť svoj program v zahraničí.“
V súčasnosti je Ústavný súd zablokovaný námietkami v kauze Čentéš. Dá sa hovoriť o kríze Ústavného súdu?
„Neviem, či je to kríza. Prípad Čentéš je však rozhodne výzva na prejav veľkej sudcovskej statočnosti. A oslavy by som s tým nespájal. Napokon, prečo si nepripomenúť, že už 20 rokov máme Ústavný súd?“
Chceli by ste byť predsedom Ústavného súdu za súčasnej situácie?
„Odpoviem nepriamo. Mám rád výzvy.“
Na súde ste pôsobili takmer 14 rokov. Ktoré z jeho rozhodnutí bolo najväčším zlyhaním?
„Pripomíname si 20 rokov pôsobenia Ústavného súdu. Sluší sa odpovedať len všeobecne. Myslím, že každé rozhodnutie, ktorým Ústavný súd vybočil zo svojej základnej úlohy chrániť ústavnosť, bolo, je a bude zlyhaním. Žiaľ, boli aj také.“
Ktoré rozhodnutie bolo zrejme najdôležitejšie?
„Všetky nálezy a uznesenia, ktorými sa ochránila ľudská dôstojnosť, základné práva a slobody, považujem za najdôležitejší výsledok existencie Ústavného súdu. Azda trúfalo poviem, že takých rozhodnutí bola väčšina."
Veronika Prušová
Dôležité rozhodnutia Ústavného súdu
1. Mečiarove amnestie
Senát pod vedením Tibora Šafárika v júni 1999 rozhodol, že amnestie, ktoré udelil ako zastupujúci prezident premiér Vladimír Mečiar, sú nezrušiteľné. Umožnil tak zastavenie trestného stíhania osôb, na ktoré sa amnestie vzťahovali, teda aj na únoscov Michala Kováča mladšieho.
2. Hanobenie republiky
V januári 2002 pozastavil účinnosť paragrafov o hanobení republiky a prezidenta, pretože jeho uplatňovanie mohlo ohroziť slobodu slova. Definitívne už súd komunistické prežitky v trestnom zákone nestihol zrušiť, pretože tak novelou urobili poslanci.
3. Vylúčenie Gauliedera
V júli 1997 sa ústavní sudcovia zastali poslanca Františka Gauliedera (kandidoval za HZDS), ktorého zhruba pol roka pred tým koaliční poslanci za HZDS, SNS a Združenie robotníkov Slovenska zbavili mandátu proti jeho vôli. Súd povedal, že tým porušili jeho práva. K náprave nikdy nedošlo.
4. Pozitívna diskriminácia
Zvýhodniť občanov len preto, že patria k etnickej skupine, je vraj v rozpore s ústavou. Pozitívnu diskrimináciu v antidiskriminačnom zákone zastavil Ústavný súd v októbri 2005.
5. Invalidné dôchodky
Sprísnenie podmienok pri priznávaní invalidných dôchodkov, ktoré zaviedla vláda Mikuláša Dzurindu od roku 2004 bolo protiústavné. Vďaka nim prišlo o dôchodky vyše 10-tisíc ľudí a takmer 13-tisíc invalidom sa dôchodky znížili. Ústavný súd koncom júna 2006 povedal, že vláda nemala právo siahnuť im na ich penzie.
6. Interrupcie
Začiatkom decembra 2007 plénum po šiestich rokoch rozhodlo, že interrupčný zákon je v súlade s ústavou. Do 12. týždňa tehotenstva ponechali ženám právo rozhodnúť sa, či podstúpia umelé prerušenie tehotenstva. Zákon napadli na súde poslanci prevažne z KDH.
7. Pôvod majetku
Mal to byť bič na tých, ktorí nevedia vydokladovať svoj majetok. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku presadil ešte v júni 2005 líder Smeru Robert Fico po dohode s vtedajšou koalíciou. V septembri 2008 si od ústavných sudcov vypočul, že táto norma je protiústavná. Následne už ako premiér presadil zmenu ústavy a parlament prijal nový zákon. Ten sa však ukazuje ako bezzubý.
8. Špeciálny súd
Po necelých piatich rokoch ústavní sudcovia hlasovaním 7:6 koncom mája 2009 zrušili Špeciálny súd. Poslancom HZDS, SNS a Smeru tak vyšla ich iniciatíva, keď zákon o súde vo februári 2008 napadli. Ústavní sudcovia zároveň pomohli sudcom ostatných súdov, ktorí zažalovali štát pre údajnú diskrimináciu. Nepáčili sa im vysoké príplatky špeciálnych sudcov. Tí prešli na novovzniknutý Špecializovaný trestný súd avšak s menšími príplatkami.
9. Stavanie diaľnic
Štát nemôže postaviť diaľnice na pozemkoch, ktoré riadne nevyvlastnil. Ústavní sudcovia o tom rozhodli v januári 2011, viac ako štyri roky po tom, ako zákon z dielne vlády Roberta Fica napadla vtedajšia opozícia. Zhruba dva roky trvalo sudcovi spravodajcovi, podpredsedovi súdu Milanovi Ľalíkovi, kým ich sťažnosť pripravil na prerokovanie v pléne.
10. Menovanie šéfa prokuratúry
Poslanci majú právo zvoliť kandidáta na generálneho prokurátora, ale prezident ho nemusí vymenovať. V októbri 2012 Ústavný súd takto rozšíril právo hlavy štátu. O výklad ústavy ho požiadali opoziční poslanci, ktorí chceli vedieť, či má Ivan Gašaprovič právo viac ako rok ignorovať nimi zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša. Súd povedal, že vymenovať ho nemusí, ale rozhodnutie musí riadne zdôvodniť.
Veronika Prušová
