ť k postupnému uzatvoreniu jadrových elektrární do roku 2021, hoci hospodárska sféra a konzervatívna aj liberálna opozícia odmietli nezvratnosť tohto procesu.
„Dohoda si zaslúži mimoriadnu medzinárodnú pozornosť, pretože Nemecko tak ponúka iným krajinám komplexný ekologický kontrastný program,“ vyhlásil včera popredný odporca jadrovej energetiky, minister životného prostredia za Zelených Jürgen Trittin. „Naďalej považujem za chybu, že nemecký priemysel medzinárodne izolovane ustupuje od jadra,“ vyjadril protikladné stanovisko šéf koncernu HEW Manfred Timm.
V Nemecku je v súčasnosti v prevádzke devätnásť jadrových elektrární (reaktorových blokov), ktoré zabezpečujú približne tretinu domácej produkcie elektriny. Dohoda stanovuje, že nijaká elektráreň nesmie byť v prevádzke dlhšie ako 32 rokov od spustenia.
Dokument, ktorý včera večer podpísal kancelár Gerhard Schröder a šéfovia štyroch koncernov E.ON, RWE, HEW a EnBW, obsahuje i povolenie pre podniky stavať medzisklady vyhoreného paliva v obvode elektrární, čo je zase ústupok odporcov atómu. Dosiaľ nič podobné nechceli pripustiť. Prevádzkovatelia jadrových elektrární budú môcť do roku 2005 pokračovať aj v prevozoch palivových článkov do spracovateľských zariadení vo Francúzsku a v Anglicku, ktoré zvyčajne sprevádzajú demonštrácie protijadrových aktivistov.
Vláda sociálnych demokratov (SPD) a Zelených po nástupe k moci v roku 1998 realizuje jeden z najcitlivejších projektov a z hľadiska malej ekologickej strany aj kľúčový sľub. Minister Trittin považuje atómové odvetvie za nerentabilné. Pripomína, že v posledných dvadsiatich rokoch si v krajine nik ďalšiu jadrovú elektráreň ani neobjednal.
Vyspelý atómový priemysel nemal v danej politickej situácii možnosť dohode uniknúť. „Označovanie dohody za atómový konsenzus je chybné,“ zdôraznil šéf E.ON Ulrich Hartmann a považuje ju iba za pragmatický kompromis. „Za súčasnej politickej konštelácie niet inej alternatívy,“ pripustil šéf ďalšieho koncernu RWE Gert Maichel. (čtk)
