Americký prezident George Bush dnes po prvý raz priletí na návštevu Európy. Čakajú ho tradiční spojenci, ktorí sú však k jeho politike netradične odmeraní. Bush sa za necelý polrok stal terčom najrôznejších vtipov. Všetky sú založené na jednej pointe: je to hlupák. V Európe tak bude môcť dokázať dve veci: že partneri zostávajú partnermi a že vonkoncom nie je taký jednoduchý, ako sa na starom kontinente hovorí.

Nervozitu a chlad do vzájomných americko-európskych vzťahov vniesli najmä dva Bushove kroky - odstúpenie od kjótskeho protokolu o emisiách skleníkových plynov a jeho plán protiraketovej obrany. Za nimi sa skrýva základné nepochopenie. Bush je pre väčšinu ľavicovej Európy jednoducho príliš konzervatívny. A k tomu všetkému sa pridala aj akási urazenosť: nový prezident nestavia Európu jednoznačne na prvé miesto. Jeho prioritami ako by bola Latinská Amerika a Ázia.

V jame levovej?

„Ide do jamy levovej. Ide k našim tradičným spojencom, ktorí sú však neistí, lebo ho nepoznajú a majú pocit, že s ním nesúhlasia,“ povedal pre denník Washington Times analytik Brookings Institute Stephen Hess. Podstatnú časť jeho cesty má skutočne tvoriť zoznamovanie. Ďalší analytik Marshall Wittmann z Hudson Institute tvrdí, že prezidentova cesta má veľkú šancu skončiť jasným úspechom. „Vždy ťaží z toho, že ho podceňujú.“

Ale ľahké to ale určite nebude mať. Čaká ho vysvetľovanie postojov ku globálnemu otepľovaniu a protiraketovej obrane. Urovnávať bude musieť aj nejasnosti okolo sťahovania amerických jednotiek z Balkánu. Určite ho po poprave Timothyho McVeigha neminú otázky o treste smrti.

Od Európanov bude naopak čakať argumenty pre plány samostatnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorá sa zdá Američanom podozrivá - majú pocit, že ide proti NATO a Washingtonu zvlášť. Na záver si pripravil náročné prvé stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Staré spojenectvo

Najmä americkí demokrati upozorňujú, že to vyzerá tak, ako by Bush robil všetko pre to, aby si okrem tradičných nepriateľov rozhneval aj Rusov a Číňanov a ako by toho nebolo dosť aj spojencov. „Ak otrávite studňu, ostatní z nej prestanú piť,“ povedal pre Washington Post bývalý poradca Billa Clintona pre Európu a dnes analytik Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Antony Blinken.

Európsky protiúder však zatiaľ neprišiel. Odplatou za Kjóto bolo len nezvolenie do komisie OSN pre ľudské práva. Dôvodov môže byť viac. Jeden je najsilnejší: Európa Ameriku potrebuje. A Bush už dnes môže ukázať, že aj Amerika potrebuje Európu. „Možno už nemajú spoločného sovietskeho nepriateľa, no ešte stále vyznávajú tie isté hodnoty a majú spoločný záujem, aby to tak bolo aj naďalej,“ napísal veľmi vplyvný týždenník Economist.

Téma NATO

Bushova päťdňová cesta nebude zázračným riešením. Môže len naznačiť, že problémy sa dajú prekonať. V jednej téme možno čakať skutočný prielom: Bush môže naštartovať finálnu časť debaty o rozšírení NATO. Náznakom, by mohol byť aj fakt, že posledným zahraničným politikom, s ktorým sa pred odchodom stretol, bol slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. Na Bushove slová budeme čakať spolu s ďalšími deviatimi postkomunistickými krajinami. Dnes to vyzerá tak, že Slovensko a Slovinsko by na summite aliancie v Prahe pozvánku mali dostať. Čaká sa na povel, či prizvať aj niektorú z pobaltských krajín.

Ak by Bush počúval Dzurindove slová, Litva, Lotyšsko alebo Estónsko by nemali byť mimo. Ak by počúval slovenského premiéra, mal by váhajúcim Európanom (najmä Nemecku) jasne naznačiť, že ďalšie kolo rozšírenia je historickou a morálnou povinnosťou.

MATÚŠ KOSTOLNÝ

Bush v Európe:

• dnes - Španielsko
• zajtra - Belgicko
• štvrtok - Švédsko
• piatok - Poľsko
• sobota - Slovinsko

Témy:

• protiraketová obrana
• globálne otepľovanie
• rozšírenie NATO
• potvrdí, že Američania zostanú
• na Balkáne