McVeigh nevyužil možnosť povedať posledné slovo. Pripravil si však písomné vyhlásenie – text básne Williama Ernesta Henleyho Neporazený. „Som pánom svojho osudu, som kapitánom svojej duše,“ znel jeden z veršov básne oslavujúcej víťazstvo ľudského ducha.

Smrť prišla po tom, ako v jeho tele zaúčinkovali chemikálie. Najprv ho počas niekoľkých sekúnd uspal thiopental sodný. Zlúčenina bromidov ochromila činnosť jeho pľúc a potom nasledovala dávka chloridu draselného, ktorý zastavil srdce.

Pre mnohých Američanov sa až McVeighovou smrťou uzavrel prípad atentátu na budovu federálnych úradov v Oklahome, pri ktorom v roku 1995 zomrelo 168 ľudí. Niektorí ľudia včera pred väznicou držali 168 minút ticha za obete atentátu. Pred väznicou však stáli aj tí, čo nesúhlasia s trestom smrti.

„Nebola to pomsta, ale spravodlivosť,“ povedal pár hodín pred odchodom na prvé európske turné americký prezident George Bush.

Popravu sledovalo 350 ľudí. Dvadsať ľudí v Terre Haute, zvyšok pozostalých v Oklahoma City na obrovskej obrazovke. Uzavretý prenos bol kódovaný proti prípadnému pirátskemu kopírovaniu.

Podľa novinárky Susan Carlsonovej sa pokojný McVeigh pozrel každému z novinárov zámerne priamo do očí. Podľa ďalších novinárov jeho pohľad stratil aroganciu, ktorú mal počas súdneho procesu v roku 1997 v coloradskom Denveri.

McVeigh (33) si ako posledné jedlo objednal čokoládovú zmrzlinu. Deň pred popravou pozeral televíziu a stretol sa s právnikmi. Spal normálne. Do kresla sa posadil v kaki nohaviciach a tričku. Telo mali po poprave spáliť. Kde budú uložené jeho pozostatky, sa verejnosť nedozvie.