BRATISLAVA. Na vysoké školy sa hlásia až tri štvrtiny stredoškolákov. Prihlášky si podávajú aj takí, ktorých vedomosti a pripravenosť na vysokoškolské štúdium nezodpovedá požiadavkám škôl.
Ani tohtoročný záujem stredoškolákov o miestenku na vysokých školách neprinesie zásadný obrat v ich myslení.
Najviac prihlášok tradične smeruje na právo, ekonómiu, farmáciu, manažment, na psychológiu, politológiu či marketingovú komunikáciu a masmediálne štúdiá.
Testy ukazujú na nepripravenosť
Gabriela Lubelcová, prodekanka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, upozorňuje na signály všeobecne klesajúcej úrovne pripravenosti stredoškolských študentov na vysokoškolské štúdium. Ukazujú to u nich výsledky testu všeobecných študijných predpokladov, ktorý začali využívať pri prijímačkách.
Prodekanka hovorí, že takto môžu vybrať z uchádzačov najmä tých, ktorí majú najlepšie verbálne, analytické a logické schopnosti a systém zároveň umožňuje, aby sa uchádzači mohli hlásiť na dva študijné programy na fakulte.
Niekde pretlak, inde voľno
Na denné štúdium na Prešovskej univerzite v Prešove sa prihlásilo 6075 uchádzačov, prijať budú môcť ani nie tretinu z nich.
Prorektor Milan Portík povedal, že najväčší záujem je o psychológiu, na jedno miesto sa hlási desať záujemcov. Pretlak bude aj na tlmočníctve a prekladateľstve pri anglickom jazyku, fyzioterapii, dentálnej hygiene či manažmente. Poklesol záujem o spoplatnené externé štúdium, čo prorektor vysvetľuje chudobou v kraji.
Technická univerzita v Košiciach eviduje zatiaľ 4100 prihlášok, na piatich fakultách je už zber prihlášok ukončený, štyri ich ešte do konca mája prijímajú. Prorektor Pavel Raschman povedal, že by radi na bakalárske štúdium prijali okolo šesťtisíc študentov, podľa ich skúseností sa potom do prvých ročníkov zapíše okolo 3800 z nich.
„Paradoxom je, že kým zamestnávatelia pýtajú najviac absolventov z technických a technologických programov, študenti majú o ne oveľa menší záujem,“ konštatuje prorektor.
Naďalej klesá záujem o učiteľstvo. Základným školám bude chýbať čoraz viac matematikárov i fyzikárov, učiteľov ekológie aj technickej výchovy.
Na čo dať pozor
Ekonómovia sú najsilnejší v jazykoch
Vedomosti z troch predmetov sú rozhodujúce pri prijatí na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Uchádzač musí obstáť v písomných testoch z matematiky, zo základov ekonómie a ekonomiky a buď z jedného, alebo dvoch cudzích jazykov.
Vlani na prijímacích skúškach sledovali celkovú úspešnosť uchádzačov, tí museli dosiahnuť minimálne 51 percent z celkového počtu možných bodov, aby na prijímacej skúške vyhoveli. Takúto úspešnosť dosiahlo 59 percent uchádzačov zúčastnených na prijímacích skúškach.
Tento rok bude univerzita prihliadať iba na jednoduchý súčet bodov zo všetkých častí prijímacej skúšky bez stanovenia minimálnej hranice na jej úspešnosť.
Mínusy uchádzačov: Gymnazisti sú lepší z matematiky, z ekonomiky zase študenti obchodných akadémií. Jazyková úroveň býva vyrovnaná.
Žurnalistom chýba prehľad
Na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pri prijímaní dávajú prednosť tým, ktorí sa už na strednej škole zapojili do práce v školskom časopise alebo spolupracovali s niektorým médiom.
Mínusy uchádzačov: záujemcovia dosahujú priemerné výsledky z testov všeobecných študijných predpokladov, ktoré sú jednotné pre všetky študijné programy filozofickej fakulty. Napríklad ich všeobecný spoločensko-politický prehľad je o niečo horší, ako u záujemcov o niektoré iné odbory.
Technici podľa známok
Vysoké školy s technickým zameraním prijímajú uchádzačov predovšetkým na základe známok. Napríklad na Technickej univerzite v Košiciach pri tohtoročných prijímacích pohovoroch berú do úvahy pri všetkých študijných programoch aj výsledky z matematiky na strednej škole.
Mínusy uchádzačov: tým, že sa znižuje spoločenský význam matematiky, ubúda aj študentov, ktorí z nej maturujú a potom majú v tomto predmete medzery.
