Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky

Mars bol veľkou témou minulého storočia

Vo vesmíre nie je žiadne hore ani dolu. To však ľuďom nikdy nebránilo, aby si na Mars a ostatné nebeské telesá nepremietali svoju túžbu po vyšších métach, v našej kultúre často stelesňovaných vyspelými mimozemskými civilizáciami.


Fiktívna stanica na Marse.

FOTO – NASA


Záber z filmu Misia na Mars - zvyšky dávno zaniknutej civilizácie.

FOTO – ARCHÍV

Tie prichádzali do kontaktu s ľuďmi často ako inkarnácia nemilosrdného sudcu v slávnom románe H. G. Wellsa Vojna svetov (1898), ktorý sa stal modelom nespočetných príbehov o útokoch mimozemšťanov. K najnovším plodom tejto tradície patria filmy ako Deň nezávislosti Rolanda Emmericha alebo Mars útočí! Tima Burtona.

Vyspelá kultúra Marťanov

Na druhej strane sa k Marsu upínali aj veľké nádeje. Tento optimistický pól stelesňuje román Na dvoch planétach, ktorý v roku 1897 napísal nemecký gymnaziálny profesor Kurd Lasswitz. Aj tu medzi ľuďmi a obyvateľmi Marsu prepuká vojna, ale celý príbeh sa nesie v atmosfére obdivu k vyspelej kultúre Marťanov. Vďaka nej sa nakoniec podarí odvrátiť totálnu ničivú vojnu a dospieť k priateľskému a mierovému spolunažívaniu.

Skryť Vypnúť reklamu

Žiadny marťanský príbeh sa zatiaľ nezaobišiel bez predpokladu, že Mars má obyvateľov nadaných inteligenciou. Niekedy sú trošku pozadu a pokrok im prinášajú pozemšťania, ako napríklad v poviedke Alexeja Tolstého Aelita sfilmovanej v roku 1924. Inokedy má príchod ľudí presne opačný účinok.

V slávnej Marťanskej kronike Raya Bradburryho priviedla kolonizácia Marsu k zániku marťanskej kultúry a zapríčila, že pôvodní obyvatelia vymreli na ovčie kiahne. Občas narazia astronauti už len na pozostatky dávno zaniknutej civilizácie. Tento motív sa naposledy objavil vo filme Misia na Mars Briana de Palmu. Objavuje sa aj v románe Terryho Bissona Mars Live, v ktorom let na Mars financuje obrovská televízna stanica.

Cameron sa díva na Mars

Na otázku, či treba na Mars posielať ľudské posádky, sú veľmi rozdielne odpovede. Najmä mladí ľudia, ktorí už nemohli sledovať v priamom prenose lety na Mesiac, sú veľmi chtiví vidieť cudzie planéty osobne a tvrdia, že vesmírny výskum má mať veľké, ambiciózne ciele. Ako by mala expedícia na Mars vyzerať? Je možné, že skôr než čistý výskum, si podporu získa od začiatku široko koncipovaný kultúrny projekt.

Skryť Vypnúť reklamu

Lety rakiet Apollo sú históriou. Pristátia na Mars boli dramatickým finále prvej vety symfónie, k akej sa prirovnáva proces prenikania ľudstva do vesmíru. Nasledovalo váhavé andante, ktoré sa koncentrovalo na hospodárske a vojenské využitie vesmírnych letov. Postupne sa však s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS) etabluje spoločná téma, hoci aj poznamenaná disonanciami a trhlinami v rytme. Ak by sme mali pokračovať v načatej metafore, hráči už ladia nástroje pre tretiu vetu tejto symfónie: let ľudskej posádky na Mars. Táto časť by sa podľa zákonitostí hudobného rytmu – a tie sa v podstate veľmi nelíšia od rytmu života – mala hrať v čerstvom, rezkom allegre. Šéf vesmírnej agentúry NASA Dan Goldin už oficiálne vyhlásil Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS za výcvikové stredisko pre misiu na Mars.

Skryť Vypnúť reklamu

Možnože cesta na Mars bude financovaná celkom inak, než doterajšie cesty do vesmíru: aj ako súkromný projekt. Práve na to napokon vznikla Spoločnosť pre Mars, ktorej členom je aj režisér Terminátora a Titanicu James Cameron.

Spoločnosť bez plánu

Výsledky výskumov, ktoré na červenej planéte robia vesmírne sondy už od sedemdesiatych rokov, však prakticky zliklidovali aj poslednú nádej, že by sme na Marse mohli nájsť inteligentný život alebo dokonca vyspelú civilizáciu. Momentálne sa všetka pozornosť sústreďuje už len na hľadanie možných foriem života v mikroskopických rozmeroch.

Ak by sa to podarilo naozaj dokázať, bola by to úžasná senzácia. Režisér James Cameron plánuje nakrútiť o tom päťhodinový televízny film.

Očakáva sa, že objavenie marťanského mikróbu sa bude dať nainscenovať ako dráma. Ale čo ak sa nenájde ani to? Bolo to všetko potom nadarmo? Nie, nie, hovorí Stanley Robinson, ktorý je, tak ako Cameron, členom Spoločnosti pre Mars. Stanley Robinson líči proces prácneho osídľovania pustej planéty a jeho postupnej transformácie – „terraforming“ – na druhú Zem.

Skryť Vypnúť reklamu

Zatiaľ čo v iných príbehoch predstavujú mimozemšťania čosi ako impulz pre náboženské city a vieru vo vyššie sily, musia si u Robinsona ľudia vystačiť s vlastnými silami. „Spoločnosti bez plánu, to boli doterajšie dejiny. Tie dejiny však boli zlým snom, obrovská zásobáreň príkladov toho, čoho sa treba vyvarovať. My však potrebujeme plán. Potrebujeme víziu. Tu máme šancu začať všetko od začiatku.“ Robinson vybudoval základy pre takýto plán. Jeho romány majú vynikajúci informačný background a hemžia sa zaujímavými nápadmi. Ako čítanie to býva niekedy rovnako namáhavé ako zápasenie osadníkov, o ktorých Robinson píše. Príbeh, ktorý by ľudstvo nadchol pre osídľovanie Marsu a iných planét, zatiaľ ešte nikto nenapísal.

EDWIN GRASSMEIER

(Autor je prekladateľ)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  2. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  8. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 10 049
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 683
  3. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 549
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 316
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 788
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 703
  7. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 7 589
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 342
  9. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 7 285
  10. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 6 929
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu