Dňa 20. 1. roku 2001 o 20.01 h sa v Bratislave U Filipa stretli ľudia, ktorí majú radosť z myslenia. Filipa mal zaručene každý. Žiaľ, ten, ktorému je galéria zasvätená, len mlčky hľadel na ľudí, s ktorými si mal vždy čo povedať. Jaroslav Filip je na stenách nového cafe restaurant U Filipa preto, že bol dobrý. Okolo neho visia obrázky Fera Guldana, lebo sú tiež dobré.

Milan Adamčiak, všestranný umelec, ktorého z tvrdých kopancov života liečia kopancami múzy, charakterizuje Guldana ako vnímavého tvorcu, ktorý má nesmierne rád zem, a asi preto sú zemité aj jeho obrazy, späté s hmotou, ktorú dokáže zduchovniť. „Ale je to aj človek, čo vždy znova a znova postavil na Riviére kríž obeti režimu, ten, čo na Štedrý večer rozdáva bezdomovcom kapustnicu,“ vraví jeho ďalší kamarát, onkológ Štefan Korec.

Toho, čo charakterizuje Guldana, je veľa. „Jeho obrazy sú kópiou jeho duše, majú príbeh, sú filmové. Mám k nemu veľmi blízko aj ľudsky, čo sa dozaista prejavilo aj v spolupráci na troch filmových dokumentoch,“ tvrdí režisér Robo Kirchhoff. (mp)