BRATISLAVA – Ľudia na vidieku sú častejšie chorí a aj skôr umierajú než ľudia z miest. O tomto slovenskom paradoxe hovoria jasné čísla štatistiky. Lepší vzduch a život v blízkosti prírody na dlhý život nestačí, ak žijeme nezdravo. Životný štýl je podľa zistení Svetovej zdravotníckej organizácie oveľa dôležitejší než čisté životné prostredie, ktorého vplyv na celkovú kvalitu života je asi len dvadsať percent.
Po roku 1989 sa síce naše životné prostredie neustále zlepšuje, lebo mnohé podniky skrachovali a prestali vyrábať, ale na druhej strane to vyvolalo nezamestnanosť a s ňou spojený zvýšený stres. Ľudia sa utiekajú k alkoholu, veľa fajčia. Chudoba sa premieta i do výživy, ľudia kupujú lacné potraviny, ktoré majú veľa tukov a cholesterolu.
Napriek tomu je na tom Slovensko pozoruhodne dobre v porovnaní s inými krajinami. Svetové tabuľky z januára tohto roku nás v zachovalosti prostredia radia na 14. miesto spomedzi 142 krajín. Pre porovnanie: Česko je napríklad až 64.
„V hodnotení sa posudzovalo viacero vecí – životné prostredie, ekonomický a sociálny rozvoj. Máme veľa lesov. V súhre všetkých to vyjde priaznivo,“ hovorí Vladimír Hudek, riaditeľ Regionálneho environmentálneho centra.
Mení sa aj myslenie ľudí na čele podnikov. „Vzťah k životnému prostrediu sa postupne zlepšuje,“ hovorí riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Oto Hornák. „Kedysi 70 percent kontrolovaných podnikov zákony porušovalo a len 30 percent sa ich snažilo dodržiavať. Dnes je to naopak.“
Podľa pravidelnej Správy o stave životného prostredia len 12 percent rozlohy Slovenska patrilo do kategórie narušené alebo silne narušené prostredie. V tomto prostredí však žije až 43 percent obyvateľov. (ru, mar)
