Prezident Jacques Chirac sa usiluje, aby mal po parlamentných voľbách v júni za sebou pravicovú väčšinu v zákonodarnom zbore. FOTO - REUTERS
Stabilná vláda pravice alebo menej stabilaná kohabitácia pravicového prezidenta a ľavicového parlamentu - to sú dve možnosti, o ktorých sa rozhodne 9. a 16. júna vo francúzskych parlamentných voľbách. Základným motívom kampane pravice, ktorá sa združila v strane s príznačným názvom Únia pre prezidentskú väčšinu (UMP), je démonizovanie kohabitácie. Prezident Jacques Chirac včera na predvolebnom zhromažední vyhlásil, že kohabitácia „paralyzuje“ francúzsku politiku, ktorá musí byť akčná.
Ľavici neostáva nič iné, než tento systém, ktorý dlho kritizovala, obhajovať. Ani socialistická, ani ostatné ľavicové strany si ho však neželajú: tak trochu sa spoliehajú na to, že Chirac nevymenuje ešte raz vládu tábora svojich súperov, že to vlastne nemôže urobiť. Otvorene to pomenoval bývalý minister školstva Claude Allegre: pokiaľ by ľavica vo voľbách zvíťazila, nezostane Chiracovi „než odísť od koryta“. „Všetkým, čo kričia kohabitácia, kohabitácia, hovorím, že ak ľavica vyhrá, nič také nebude,“ povedal.
Chiracov tábor zatiaľ nereaguje na otázky podobného typu, ale už len vzhľadom na krížovú výpravu, ktorú v kampani pravica proti kohabitácii vedie, bude ťažké na ňu napokon predsa len pristúpiť. Chirac môže odmietnuť vymenovať ľavicového premiéra, aj keď ľavica vyhrá voľby - môže vytvoriť menšinovú vládu alebo odstúpiť.
V druhom kole prezidentských volieb v apríli sa Chirac stretol s ultrapravičiarom Jeanom-Mariem Le Penom a rekordnému zisku 82 percent hlasov vďačí aj tomu, že proti Le Penovi svorne vystúpila ľavica. Tá teraz tvrdí, že Chirac má „inštitucionálnu“, ale nie politickú legitimitu. „Radšej by sme, pochopiteľne, viedli kampaň tak, aby sme zaistili väčšinovú podporu ľavicovému prezidentovi. Teraz je však najdôležitejšie, aby sa Národné zhromaždenie stalo protiváhou a chiracovci nezískali všetko,“ vyhlásil ľavicový exminister zdravotníctva Bernard Koucher. Kandidát ľavice na premiéra Francois Hollande vyhlasuje, že „strach z kohabitácie inými slovami znamená, zverte nám celú moc“.
Pravicová vláda Jeana-Pierra Raffarina, ktorú Chirac vymenoval po odstúpení Lionela Jospina, zatiaľ postupuje podľa Chiracovho predvolebného programu, aj keď parlament je stále ľavicový. Týka sa to hlavne bezpečnosti - vláda chce za päť rokov investovať do boja proti kriminalite o šesť miliárd eur viac, ako bolo plánované. Socialistický exminister vnútra Daniel Vaillant ju však obvinil, že skopírovala program, na ktorom jeho ministerstvo pracovalo osem mesiacov. „Ide takmer od slova do slova o dokumenty, ktoré som mu odovzdal pri striedaní v úrade,“ zdôraznil Vaillant.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Francúzi sa chcú vyhnúť kríze - podľa agentúry IFOP je 61 percent proti kohabitácii. Podľa Sofres 49 percent by privítalo, keby sa Chirac opieral o parlamentnú väčšinu a len 43 percent je za ľavicovú väčšinu. Krajne pravicové strany Národný front Jeana-Marieho Le Pena s hnutie Bruna Mégreta môžu dostať spolu 14 až 15 percent, extrémna ľavica tri percentá.
(kl, čtk)
