Včerajší postoj parlamentu potvrdil jeden z dôvodov, pre ktoré ho verejnosť vníma veľmi kriticky. Najnovší prieskum verejnej mienky hovorí o vyše 80-percentnej nedôvere verejnosti voči parlamentu, podobne dopadla aj vláda. „Svedčí to o ohromnej dezilúzii - ľudia očakávali zmenu a ich očakávania boli sklamané,“ hovorí sociológ Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky.
Ústavný zákon o konflikte záujmov potreboval získať 90 hlasov, ale dostal len 75. Proti prijatiu zákona hlasovali najmä poslanci opozičných strán HZDS, SNS a PSNS. Nepodporili ho však ani poslanci KDH a niektorí členovia SDKÚ a SMK.
„Poslanec, ktorý nepodporí tento zákon, má sám problémy s konfliktom záujmov,“ vyhlásil Milan Ftáčnik ešte počas rozpravy.
Ak by bol zákon prijatý, majetkové priznania by nepodávali len verejní činitelia, ale aj ich príbuzní. Verejný činiteľ by nemohol po ukončení verejnej služby prijať zamestnanie od subjektov, o ktorých záujmoch vo funkcii rozhodoval v posledných dvoch rokoch.
František Šebej z OKS počas rozpravy dôrazne obhajoval zákon tým, že je šancou na vyrovnanie sa s korupciou. Upozornil poslancov, že „na všetkých rokovaniach s úniou a NATO sú kandidátske krajiny varované, že korupcia by mohla byť jednou z prekážok ich prijatia“.
Tibor Cabaj z HZDS tvrdil, že predložený návrh je iba kozmetickou úpravou. „Návrh zákona je taký, aby vyhovoval poslancom, a nerieši problémy.“ Opačný názor mal Ivan Gašparovič či Irena Belohorská z HZDS, ktorí za prijatie zákona hlasovali.
KDH nehlasovalo za zákon preto, lebo predtým neprešiel pozmeňujúci návrh Vladimíra Palka, aby mandát poslanca, ktorý bol vymenovaný za štátneho tajomníka na niektorom z ministerstiev, nezanikal, ale iba spočíval tak, ako je to v prípade ministrov.
„Každá strana, najmä tie menšie, a KDH dnes takou je, dáva na kandidátku svojich najlepších ľudí. Ak by sa poslanci vymenovaní za štátnych tajomníkov nemohli vrátiť naspäť, tak by z toho bol obrovský problém,“ tvrdí František Mikloško z KDH.
Spoluautor predloženého návrhu zákona, nezávislý poslanec Peter Kresák bol z neúspechu roztrpčený. „Som z toho smutný. Prijatie zákona by pomohlo otvorenosti a transparentnosti politiky.“
Prijatiu zákona zabránili podľa Kresáka dve malé lobistické skupiny. „Jednou je KDH, ktoré chcelo presadiť, aby sa spočívajúci mandát rozšíril aj na štátnych tajomníkov, pretože oni očakávajú, že budú mať po voľbách viacero štátnych tajomníkov.“
Druhou je skupina ľudí, ktorí sú činní v samospráve a chcú zároveň pôsobiť aj v najvyššej politike. Prijatie zákona by im to už neumožňovalo, lebo poslanec by nemohol súčasne pôsobiť v orgánoch miestnej a regionálnej samosprávy.
„Tí, čo za zákon nehlasovali, vážne poškodili vnútorné prostredie krajiny a našu reputáciu v zahraničí,“ povedal František Šebej.
Vo vyhlásení Centrálnej koordinačnej jednotky boja proti korupcii sa tvrdí, že prijatím zákona by sa zavŕšilo budovanie jedného zo základných inštitútov liberálnej demokracie.
Koaliční poslanci, ktorí nepodporili zákon :
KDH František Mikloško, Vladimír Palko, Anna Záborská, Július Brocka,
Pavol Hrušovský, Marcela Pčolinská, Peter Muránsky, Mária Sabolová
SDKÚ Tibor Šagát, Vladimír Bajan, Roman Vavrík
SMK László Hóka, Olga Szabó, József Kvarda, Miklós Duray
Opoziční poslanci, ktorí hlasovali za prijatie zákona:
HZDS Marta Aibeková, Irena Belohorská, Peter Brňák, Ivan Gašparovič, Jozef Gajdoš
Smer Robert Fico
