teľov.
Názory, pokiaľ ide o konflikt na pracovisku sa rôznia. Známy americký rétorik Dale Carnegie má názor, že nikoho neprehádate, a že je len jeden správny prístup k hádke - vyhnúť sa jej: „Hádkam sa treba vyhýbať tak, ako sa vyhýbame jedovatým hadom.“ Hádku totiž považuje za spôsob, ako si narobiť nepriateľov. Pri umení presviedčať ľudí, Carnegie navrhuje držať sa týchto dvanástich spôsobov:
1. Jediný spôsob ako vyhrať v hádke je vyhnúť sa jej.
2. Rešpektujte názory druhých ľudí a nikdy nikomu priamo nehvorte, že sa mýli.
3. V prípade, že sa mýlite, rýchlo sa jednoznačne priznajte.
4. Diskutovať začnite priateľsky naladený.
5. Od začiatku nasmerujte ľudí ku kladným reakciám.
6. Nechajte ľudí, nech sa o sebe vyrozprávajú.
7. Nech si myslia druhí, že prišli na riešenie.
8. Pokúste sa na veci hľadieť z pozície iných ľudí.
9. K myšlienkam a potrebám iných ľudí pristupujte s pochopením.
10. Apelujte na vznešené motívy.
11. Svoje nápady zdramatizujte. Keď už nič nezaberá, skúste podnietiť vášho spoludiskutujúceho ku konkurencii.
12. Ak ide o energických ľudí - „Urobte zo seba výzvu.“
Konflikty v hľadaní riešení, a teda ani konflikty v riadení nemusia byť vždy deštruktívne. Energetický náboj, ktorý vytvárajú môže naopak často preblesknúť do nečakaných riešení. Ak nechcete, aby sa konflikty riešili s horúcou hlavou, môžete sa konfliktu snažiť vyhnúť. Je to možné tak, že zúčastnené strany upozorníte na potrebu hľadania širšieho okruhu potrebných informácií pre správne riešenie konfliktnej situácie. Získaný čas môže nielen zmeniť uhol pohľadu účastníkov na konfliktné riešenie či názor, ale umožní získať vskutku také argumenty, ktoré môžu urobiť konflikt bezpredmetným.
Múdrejší ustúpi
Ďalším spôsobom vyhnutia sa konfliktu je využitie už v detstve nám známej zásady - múdrejší ustúpi. Ústup pritom nemusí znamenať prehru, ak sa neskôr nájde spôsob ako zoznámiť druhú zúčastnenú stranu so svojim videním a argumentmi riešenia sporu. Tento spôsob riešenia sporu sa neuplatňuje pri riešení zásadnejších otázok.
Jedným z pomerne bežných, avšak pre vedúceho nie príliš obľúbených spôsobov riešenia konfliktu, je vystupovanie v úlohe arbitra pri posudzovaní konkurenčných riešení, ktorých sa spor týka. Vedúci by v takomto prípade mal zdôvodniť argumenty svojej voľby. Ináč sa vystavuje riziku, že ho jedna zo strán môže obviniť z nadržiavania, či neobjektívnosti.
Známym, a povedzme, že aj osvedčeným spôsobom riešenia konfliktu je hľadanie kompromisného riešenia spornej otázky. Každá zo zúčastnených strán robí určité ústupky v záujme skorého vyriešenia sporu. Hľadanie kompromisu predpokladá potrebu analyzovať vzniknutú situáciu a presne určiť hranice únosnosti kompromisu, teda hranice, za ktoré sa pri hľadaní kompromisu nemôže zájsť. Hľadanie kompromisu vyžaduje od účastníkov konfliktu ochotu spolupráce, resp. aspoň otvorenej komunikácie dotýkajúce sa všetkých závažných strán konfliktu.
V prípade, že v určitej organizačnej zložke vášho pracoviska vznikajú pravidelné konflikty, preskúmajte či k tomu nedochádza v dôsledku nesprávneho a prekrývajúceho sa vymedzenia kompetencii účastníkov sporu. Ak to tak je, modifikujte kompetencie a konflikt z nich vylúčte.
