Predošlý album Teamu Sedem vyšiel len na Slovensku, v Čechách už nie - vraj tam neboli hity. Od naozaj úspešných hitov Reklama na ticho alebo Malá nočná búrka, ktorými martinská skupina ovládla celé Československo, sa v kapele všeličo zmenilo. Jej líder PAVOL HABERA delí svoj hlas medzi sólové „slaďákové“ platne a rockový výraz na albumoch Teamu, zmenilo sa obsadenie hráčov aj hudobný trh, no čerstvá platňa Mám na teba chuť :-) akoby chcela vrátiť späť staré dobré časy. Takmer pôvodná zostava hrá pop-rock.

S čím ste začínali s Teamom: chceme byť slávni a mať veľa peňazí, alebo: chceme robiť hudbu?

„Asi to druhé. Boli sme šťastní, že sme sa dostali do štúdia, vtedy to bol problém. Do Opusu, ktorý tu jediný fungoval, sme sa dostali len vďaka tomu, že Elán bol už vtedy taká veľká hviezda, že si mohol dovoliť odmietnuť termín. Vleteli sme do štúdia a nahrali sme platňu, z ktorej sa predalo tristopäťdesiattisíc kusov. Mali sme šťastie, že na našom trhu chýbal pop-rock, ktorý sme hrali.“

Na tejto platni akoby ste sa k tomu zvuku vracali. Opäť je tu diera na trhu?

„Myslím, že takýto melodický tvrdý rock tu nikto nerobí. Keď sme minule urobili album Sedem so zvukovými experimentmi a slučkami, ľudia nám dali najavo, že tam nie je žiadna energia. Preto sme si teraz povedali: Nerobme nič iné ako to, čo vieme.“

Team bol vo vydavateľstve Forza, teraz platňu vydal Universal Music. Prečo?

„Team je aj teraz vo Forze, túto platňu vydáva nové vydavateľstvo UniFor, ktoré vzniklo spojením Forzy a Universalu práve kvôli tomuto albumu.“

Pretože vy ako sólový spevák máte zmluvu s Universalom?

„Tu mám zmluvu na vydávanie platní a Forza ma zastupuje na vystúpeniach. A Team nemá zmluvu nikde, takže takto som sa dohodol s oboma značkami, aby sa nikto neurazil.“

Prečo nerobia rozhovor aj ostatní členovia kapely Team?

„Z praktických dôvodov - sú z Martina a ťahať ich sem ráno… Ja bývam najbližšie pri Bratislave, mám skúsenosti a podobne.“

Na albume máte skladbu Ona a jej mama, motívom podobnú pesničke od No Name Ty a tvoja sestra. Vedeli ste o tom?

„Neviem, ako to mysleli No Name, my sme staršie ročníky. Raz mi cestou z Prahy do Bratislavy napadlo, že niektoré matky vyzerajú fakt lepšie ako ich dcéry. My štyridsiatnici to nebudeme zapierať, ale matky majú väčší ‚smrad‘, je v nich viac života, sexu, to, ako vyzerajú. Ale my pritom neskrývame, že pieseň môže byť jemnou paródiou na hit No Name. A keď už sme pri podobaní sa, párkrát som sa dočítal, že hudba No Name sa podobá na Elán alebo Team.“

Pre ostrieľaných hudobníkov vraj platí heslo: udržať sa na scéne. Naozaj?

„Logické. Ak sa chcete živiť hudbou, nie je dobré nahrať jeden skvelý album, ktorý sa predá v stotisícovom náklade, treba vidieť kariéru dlhodobejšie. My sme mali šťastie, že na každý album boli ohlasy a že aj z neúspešného sa predalo dosť na zlatú platňu. S každou platňou sme však začínali odznova, inak a poctivo.“

Robíte v štúdiu a vo vydavateľstve kompromisy sám so sebou alebo s hudobným trhom?

„Nie. Inak by som pred troma rokmi nahral dancefloorovú platňu a to som neurobil. Nahrávam presne tak, ako chcem, a nik mi do toho nezasahuje. Vydavateľ sa niekedy poteší, že tam je päť singlov, a inokedy sa chytá za hlavu, čo sme to doniesli.“

Chvíľu budete bývať v New Yorku, mohli by ste tam žiť ako spevák?

„Nerobím si ilúzie, že by som sa tam mohol presadiť ako spevák, nedá sa to ani v Rakúsku, nieto ešte v Amerike. Mám zmluvu na ďalšie sólové projekty, takže v New Yorku si budem skladať pesničky pri gitare, akoby som žil doma.“

O chvíľu sa začne predvolebná kampaň - išli by ste zase niekomu hrať?

„Nie, ďakujem.“