Aj druhá kontrola NKÚ ukázala zlyhania v nástenkovom tendri. Premiér ju v pondelok nekomentoval, minister závery nepovažuje za vážne.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili článkom denníka SME
BRATISLAVA. Ministerstvo výstavby v nástenkovom tendri v celkovej hodnote 3,6 miliardy korún nepoužilo peniaze daňových poplatníkov „účelne". Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v pondelok s takýmto záverom zverejnil výsledky už svojej druhej kontroly predraženého tendra, ktorý vyhrali firmy blízke SNS Avocat a Zamedia, a ktorý bol pre netransparentnosť zrušený.
Dovtedy stihli ministri SNS minúť takmer 400 miliónov korún (13 miliónov eur). NKÚ v pondelok povedal, že vyslovene neúčelne bol použitý milión korún, o ďalších 125 miliónoch korún (4,1 milióna eur) však vyhlásil, že nie je možné povedať, či boli použité v súlade so zákonom, keďže ich použitie ministerstvo nevie poriadne zdokladovať. Týka sa to napríklad právnych služieb.
Fiktívny počet účastníkov na rôznych školeniach, hodiny pre lektorov, ktoré neboli odrobené alebo nezdokladované propagačné materiály či právne služby. To sú ďalšie zistenia NKÚ v nástenkovom tendri.
Úrad v závere kontroly napísal len to, čo médiá píšu už viac ako rok.
Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) však informácie médií nestačili a minulý rok požiadal o novú kontrolu tendra.
Po tej prvej s podobnými závermi odvolal ministra výstavby Mariana Janušeka (SNS). Po tejto, ak zistí porušenia zákona, plánoval Fico odvolať Janušekovho nástupcu Igora Štefanova (SNS). Ten v tendri vyberal ešte ako úradník ministerstva víťaza ako predseda výberovej komisie a podpisoval aj predražené faktúry.
Štefanov ako víťaz
Fico druhú kontrolu nariadil po tom, čo Európska komisia v októbri rozhodla, že tender, ktorý mal byť pôvodne platený z eurofondov, nepreplatí. Prekážala jej práve jeho netransparentnosť.
Štefanov však rozhodnutie komisie interpretoval ako svoje víťazstvo.
Tvrdil, že štát nepríde o žiadne eurofondy, pretože ich môžeme minúť na niečo iné. 400 miliónov korún, ktoré stihli minúť firmy Avocat a Zamedia, blízke SNS, za predražené tovary a služby, však namiesto komisie museli zaplatiť daňoví poplatníci.
„To tvrdíte vy, ja to tak nevidím," povedal Štefanov o predražených sumách.
Minister je pripravený odísť, ak ho bude chcieť premiér odvolať. Ten v pondelok výsledok kontroly nekomentoval.
„Je tam chybovosť 0,2 percenta, žiadna zo služieb a tovarov nebola vyfaktúrovaná bez dodania, neznamená to, že tie prostriedky boli vynaložené fiktívne," bráni sa minister. Hovorí o jednom milióne korún, o ktorom NKÚ vyslovene povedal, že bol protizákonný, o ďalších 125 miliónoch však úrad pochybuje slovami, že nemohol „nadobudnúť primerané uistenie o dodržaní účelu" ich použitia. K nim sa minister nevyjadril.
Týka sa to reklamy v médiách, ktorá bola v prípade televíznych šotov predražená, alebo právnych služieb, ktorých poskytnutie nevie ministerstvo riadne dokázať.
Veľkú položku spochybnených peňazí tvoria aj účastníci konferencií, ktorí na nich v skutočnosti neboli, ale za ktorých ministerstvo platilo. V niektorých prípadoch sa jedna osoba podľa NKÚ aj desaťkrát podpísala do tej istej prezenčnej listiny, akurát vždy za inú obec.
Štefanov v pondelok povedal, že konkrétny milión bude žiadať od konzorcia víťazných firiem späť.
„Predpokladám, že by tu problém nemal vzniknúť," myslí si.
;)
SDKÚ: Fico dal zlé zadanie
Opozícia si myslí, že Fico nemá záujem Štefanova z funkcie odvolať. „Inak by zadanie kontroly dal nielen na účelovosť, ale aj hospodárnosť," hovorí predseda poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš.
Práve kontrola hospodárnosti by podľa neho preukázala, že logá a rôzne iné služby boli nakúpené draho.
Tender bol vyhlásený iba na nástenke na chodbe ministerstva, kde nemajú bežní ľudia prístup.
Najvyšší kontrolný úrad to už pred rokom označil za protizákonné. Ministerstvo v ňom chcelo minúť pôvodne 3,6 miliardy korún.
Tender bol však na žiadosť vlády zrušený po tom, čo médiá informovali o predražených logách alebo televíznych šotoch. SNS zodpovednosť za minuté peniaze necíti.
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 0 do 10), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Fico uviedol, že jeho ministri budú v prípade, že urobia chybu, odvolaní do 24 hodín. Podľa neho by sa potom nemali vrátiť ani do parlamentu, ak boli zvolení. "Napríklad ak spôsobia dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu," vyhlásil Fico. Dôvodom na odchod by podľa neho malo byť aj podozrenie z pochybenia ministra s tým, že ak by sa podozrenie nepreukázalo, bol by "rehabilitovaný".
Zdroj: Pravda, 3.7.2006, názov článku: "Fico do vlády berie hovorcov aj podnikateľov"
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Odvolávanie ministrov do 24 hodín v prípade pochybenia či iba podozrenia z pochybenia by ohrozovalo stabilitu a akcieschopnosť vlády. Sporné je, či je možné odvolaného ministra dostatočne „rehabilitovať" v prípade, že sa podozrenie z pochybenia nepotvrdí.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Od nástupu súčasnej vlády do úradu vzniklo podozrenie z vážneho pochybenia ministeriek Tomanovej a Kramplovej a ministrov Jahnátka, Jureňu, Kašického, Počiatka, Izáka, Harabina, Janušeka, Štefanova a Chrbeta, v prípade ministrov Počiatka a Harabina dvakrát . Odvolaní boli Jureňa, Izák, Kramplová, Janušek, Chrbet a Turský, s výnimkou ministra Izáka premiér konal až týždne či v prípade Janušeka dokonca mesiace po medializácii káuz. Ostatní ministri zotrvali vo funkciách.
Zdroj: INEKO
;){kind=link}