SME

Strany ignorujú 200-tisíc hlasov z cudziny

Krkolomné pravidlá komplikujú možnosť voľby zo zahraničia a krajanov znevýhodňujú. Keby hlasovala väčšina zahraničných Slovákov, výsledky volieb by výrazne ovplyvnila.

Voličov by mohli politické strany osloviť v Prahe, Londýne aj Dubline, kde žijú tisíce ľudí zo Slovenska.Voličov by mohli politické strany osloviť v Prahe, Londýne aj Dubline, kde žijú tisíce ľudí zo Slovenska. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Tomáš Mrva žije viac ako šesť rokov v Anglicku. V roku 2006 ako jeden z mála hlasoval prostredníctvom pošty v slovenských parlamentných voľbách. „Z okruhu mojich známych neviem o nikom ďalšom, kto by takto volil tiež,“ povedal SME. Naopak vie o viacerých Slovákoch, ktorí volili v Británii v európskych či obecných voľbách, čo ako cudzí štátni príslušníci mohli.

Z viac ako 200-tisíc slovenských občanov žijúcich v zahraničí v roku 2006 poslalo poštou hlasy len 3427. Korešpondenčnú voľbu do parlamentu máme od roku 2004.

Hlasovanie môže voliča poslať až trikrát na poštu: pri zaslaní žiadosti, vyzdvihnutí hlasovacích lístkov na pošte a neskôr ich opätovnom zaslaní. Za poštovné navyše zaplatí aj 15 eur – v závislosti od krajiny, kde žije.

Keďže sa systém voľby za štyri roky nezmenil, je pravdepodobné, že výsledok bude podobný. Podľa sociológa Miloslava Bahnu odrádza Slovákov v zahraničí nielen spôsob hlasovania, ale aj to, že mnohí na vlasť rezignovali. Pripúšťa však, že ak by sa volilo na ambasádach, ako to majú Česi, hlasov by mohlo byť viac.

Strany hlasy nezbierajú

Je to veľká skupina voličov, o ich hlasy však štátne inštitúcie ani politické strany záujem neprejavujú. Slovákov v zahraničí do svojich predvolebných stratégií politici nezahrnuli.

A nejde pritom o zanedbateľný počet ľudí. Čisto matematicky: keby v júni KDH získalo hlasy všetkých našich občanov žijúcich v zahraničí, s prehľadom by predbehlo SDKÚ. A keby získal všetky hlasy Smer, zrejme by mohol vládnuť sám.

Odborné odhady hovoria, že ide zhruba o 220-tisíc ľudí so slovenským občianstvom, z ktorých drvivá väčšina má právo voliť.

V Česku žije podľa sociológa zo SAV Miloslava Bahnu takmer 110-tisíc Slovákov. Aj po tom, čo kríza a slabnúca libra pripravili o prácu mnoho ľudí v Británii a v Írsku, na „ostrovoch“ ich zostáva vyše 32-tisíc. Takmer 22-tisíc ľudí s naším pasom býva v Rakúsku, 16,6 tisíca v Maďarsku.

Krkolomné hlasovanie

Čo musí urobiť volič v zahraničí
  • Do 50 dní pred voľbami doručiť
  • žiadosť s kópiou dokladov na Slovensko, najlepšie doporučene.
  • Do 35 dní mu obec pošle na miesto bydliska v zahraničí alebo na poštu sériu hlasovacích lístkov a dve obálky.
  • Miestnemu úradu v bydlisku, prípadne zvláštnemu okrsku, pošle hlasovací lístok v dvoch obálkach, poštovné hradí sám.
  • Lístok je platný iba v prípade, že ho doručia najneskôr 11. júna.

V roku 2006 hlasovalo v parlamentných voľbách len 3427 ľudí zo zahraničia, z ktorých 543 malo v zahraničí trvalý pobyt. Dôvodom nízkej účasti je aj nezmyselne zložitý spôsob korešpondenčného hlasovania platný od roku 2004.

„V roku 2006 som volil iba vo švédskych voľbách, voľba v slovenských je príliš komplikovaná,“ povedal SME Kristián Takáč z Bruselu, ktorý má okrem slovenského aj švédske občianstvo. Pri voľbách do švédskeho parlamentu mu stačilo zájsť s pasom na veľvyslanectvo.

Slovenské voľby si vyžadujú oveľa viac. Najprv poslať z pošty do 50 dní pred hlasovaním doporučený list do Bratislavy s kópiou dokladov. Potom by si musel v Bruseli vyzvdvihnúť na pošte doporučený list s hlasovacími lístkami a potom ísť na poštu tretíkrát, aby poslal doporučene označený hlasovací lístok opäť na Slovensko.

Takáčovi sa tiež nepáči, že slovenskí občania si platia poštovné za hlasovanie sami. V krajinách Európskej únie sa za doporučený list na Slovensko zvykne platiť do 10 eur. Zo zámoria môže ísť o oveľa vyššie sumy.

Predseda volil raz. Náhodou

O príliš zložitom spôsobe hlasovania hovorí aj predseda Obce Slovákov v Českej republike Peter Lipták. Sám sa na voľbách naposledy zúčastnil pred ôsmimi rokmi, pretože bol vtedy zhodou okolností na Slovensku.

Hlasovanie na ambasádach považuje len za čiastkové riešenie. V Česku máme už len pražské veľvyslanectvo, keďže konzulát v Brne pred časom zrušili. Ľudia z iných miest ako Praha by tam museli za hlasovaním cestovať.

Teória je jednoduchšia

Ako sa volí zo zahraničia, prehľadne opisuje internetová stránka ministerstva vnútra, odkaz na návod má aj stránka ministerstva zahraničia. Okrem základnej informácie však cielenejšiu kampaň ministerstvá nerobili.

Slováci v zahraničí majú problém hlavne s lehotou odoslania žiadostí o registráciu. Tým, že nie sú až v takom úzkom kontakte s dianím u nás, ľahko sa im stane, že prepasú lehotu registrácie 50 dní pred hlasovaním.
Informácie o korešpondenčnej voľbe sa preto ľudia v zahraničí snažia sprostredkovať svojpomocne – hlavne cez e-maily, diskusné fóra a internetové sociálne siete ako Facebook.

Ministerstvo vnútra i zahraničia tvrdia, že sa snažia ľudí o hlasovaní informovať čo najviac a najzrozumiteľnejšie. Parlamentné strany za štyri roky neprejavili záujem o zmenu spôsobu voľby zo zahraničia, ktorá by ho zjednodušila. Hlasovanie prostredníctvom internetu, ktoré by bolo najlepším riešením, je zatiaľ iba v rovine úvah.

Sociológ: Časť krajanov už rezignovala

O tom, aký vzťah k politike a k voľbám majú slovenskí občania žijúci a pracujuúci dlhodobo v zahraničí, hovorí sociológ MILOSLAV BAHNA zo Slovenskej akadémie vied.

Kto je typický slovenský občan žijúci v zahraničí?

Líši sa to v jednotlivých krajinách. Napríklad v Česku je typické vysoké zastúpenie ľudí, ktorí sú doma v pozícii živiteľa rodiny. Česko je typická destinácia na týždňovky. V Anglicku ide hlavne o mladších ľudí, ktorí sú väčšinou bez záväzkov a rodiny, ktorú by živili. Pre Maďarsko alebo Rakúsko do značnej miery platí, že tam ľudia dochádzajú denne.

Koľko percent z tých 220-tisíc má podľa vášho odhadu právo voliť?

Podľa štatistík ide o ľudí, ktorí sú zamestnaní alebo majú nad 18 rokov. Takže právo voliť majú v podstate všetci.

Ide o ľudí, ktorých zaujíma politika a majú vzťah k veciam ako voľby?

To si netrúfam povedať. V tomto prípade neexistujú údaje, o ktoré by sa dalo oprieť.

Dá sa odhadnúť, koľko z týchto ľudí žije v hlavných mestách – v Prahe, Londýne, Dubline?

Zrejme narážate na možnosť, aby sa hlasovalo na ambasádach. Väčšia časť ľudí žijúcich v zahraničí žije práve v Prahe či Londýne. Tým, že ide o najväčšie mestá, je v nich aj najväčšia koncentrácia ľudí zo Slovenska.

Voľba na ambasádach by teda aspoň čiastočne mohla vyriešiť malú účasť krajanov na hlasovaní?

Zdá sa mi to jednoduchšie ako administratívny proces pri korešpondenčnom hlasovaní. Aj hlasovanie na veľvyslanectve v Londýne je však zložitejšie ako v Bratislave, kde máte volebnú v miestnosť oveľa bližšie. Z okrajovej časti Londýna na veľvyslanectvo a naspäť – to sú aj dve hodiny cesty.

Keby sa voľba zo zahraničia výrazne zjednodušila – napríklad hlasovaním cez internet, prilákalo by to viac voličov? Je najsilnejším faktorom pri neúčasti komplikované hlasovanie poštou?

Ľudia, ktorí odišli do zahraničia za prácou, majú väčšinou iné priority, ako ísť voliť. Mnohí pracujú do večera aj cez víkendy. Aj keby to bolo mimoriadne jednoduché, u týchto ľudí by bola nižšia pravdepodobnosť, že by volili.

Volilo by však asi viac než 3400 ľudí, ktorí hlasovali v parlamentných voľbách 2006.

To asi áno. Ale časť ľudí, ktorí sú v zahraničí, sú tam aj pre to, že istým spôsobom rezignovali na Slovensko a nespájajú s ním svoju budúcnosť. Nemajú tak veľkú ambíciu vstupovať do politického rozhodovania.
Miroslav Kern
Za hranicami volili hlavne SDKÚ

BRATISLAVA. Na diaľku môžu v parlamentných voľbách hlasovať dve skupiny ľudí. Výrazne početnejšou sú tí s trvalým pobytom na Slovensku. Ich volebné správanie nie je možné vystopovať, keďže ich hlasy poslané poštou sa započítavajú v mieste trvalého pobytu.

Ľudia s trvalým pobytom v cudzine však posielajú lístky do zvláštneho volebného okrsku v Petržalke číslo 104. Tu sú výsledky verejne dostupné, opozícia podľa nich v zahraničí víťazila suverénnejšie ako Smer na Slovensku. V roku 2006 dostala SDKÚ v petržalskom okrsku takmer 49 percent, Smer 13,5 a KDH deväť percent.

V SDKÚ sa však presviedčaním zahraničných Slovákov príliš nezaoberajú. Podľa podpredsedníčky Ivety Radičovej momentálne neuvažujú nad kampaňou zameranou špeciálne na nich a oslovovanie ľudí cez e­mail považuje za neprijateľný zásah do súkromia. Smer prípadné oslovovanie voličov v zahraničí nekomentoval.
Miroslav Kern
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 711
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 344
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 882
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 215
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 028
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 797
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 838
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Miloš Roman.

Na gól čakali fanúšikovia 50 minút.


TASR
Futbalisti FK Humenné.

Domáci Považania inkasovali tri góly v úvodnom polčase.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu