BRATISLAVA. Učitelia základných a stredných škôl majú stále ťažkosti s využitím počítačov na hodinách pri vysvetľovaní učiva či zadávaní úloh. Viac ako dve pätiny pedagógov používalo počítač len pre osobnú potrebu či prípravu na vyučovanie, 15 percent si zatiaľ neosvojilo ani základné zručnosti. Vyplynulo to z dnes zverejneného prieskumu ministerstva školstva, ktorý sa začal pred dvomi rokmi. S využitím počítačov a internetu pri výučbe počíta reforma, ktorá na školách odštartovala v roku 2008.
Počítačové učebne a pripojenie na internet majú podľa skorších údajov ministerstva školstva všetky základné a stredné školy; mnohé z nich sú však vybavené zastaranou technikou. Na viacerých školách chýbajú kvalifikovaní učitelia informatiky, problémom je aj pomalší internet.
Priamo na vyučovaní pracovala s počítačom podľa zistení ministerstva necelá tretina (31 percent) učiteľov. Pokročilú úroveň v oblasti práce s výpočtovou technológiou dosiahlo 12 percent pedagógov, ktorí využívali modernú techniku spolu so žiakmi na riešenie náročných úloh; veľká časť z nich však bola z radov učiteľov informatiky.
Ministerstvo školstva s cieľom zlepšiť úroveň vedomostí učiteľov v oblasti informačných technológií zverejnilo v posledných dvoch rokoch osem výziev na vzdelávacie projekty. Doterajšie školenia však podľa školských inšpektorov nepriniesli pri využívaní počítačov na vyučovaní výraznejšie zlepšenie. "Učitelia jednotlivých predmetov sa priebežne vzdelávali vo využívaní informačných technológií vo výchovno-vzdelávacom procese, ale len malá časť z nich na hospitovaných hodinách získané poznatky využila," konštatovali inšpektori vo svojej správe z minulého školského roka.
Úlohy, pri ktorých museli žiaci využívať počítače a internet, vraj učitelia zadávali sporadicky. Na prvom stupni základných škôl sa podľa školskej inšpekcie využívali počítače najmä na hodinách slovenčiny a matematiky. Na druhom stupni základných škôl to boli cudzie jazyky, matematika a biológia. Gymnazisti boli nútení pracovať s počítačmi okrem informatiky aj pri príprave úloh z matematiky a prírodovedných predmetov; na stredných školách to boli ekonomické a elektrotechnické predmety.
Čo sľúbili: Vláda vytvorí legislatívny rámec na obsahovú prestavbu výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obsah ani spôsob výučby sa za posledné desaťročia veľmi nezmenil. Učebné osnovy treba prispôsobiť novým podmienkam, najmä dôraznejším požiadavkám na žiakov a študentov, aby boli schopní aplikovať teoretické poznatky v praxi. Vláda by však mala špecifikovať, čo podľa nej obsahová reforma školstva znamená.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Od školského roka 2008/2009 platí školský zákon upravujúci obsahovú reformu školstva. Jej zhodnotenie bude možné až po roku či dvoch praxe. Podľa prieskumu INEKO, do ktorého sa v marci 2009 zapojilo 1600 učiteľov základných škôl, učitelia vítajú viac voľnosti a možnosti prispôsobiť učivo reálnemu životu. Súčasne však kritizujú nedostatok učebníc a pomôcok pre výučbu.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Cieľom vlády SR je postupne dosiahnuť v tomto volebnom období priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Naši učitelia majú v medzinárodnom porovnaní nižšie platy v pomere k priemernej mzde. Pre zvýšenie kvality školstva je však nevyhnutná celková reforma školstva, ktorej súčasťou by mala byť racionalizácia počtu učiteľov, ako aj zavedenie obsahovej reformy s väčším priestorom pre súťaž medzi školami a sebarealizáciu kvalitných učiteľov.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Napriek pokračujúcemu rastu platov priemerná mzda v školstve v roku 2008 (639 eur) dosiahla iba 88% priemerného platu v hospodárstve (723 eur).
Zdroj: INEKO
