platiť, skrachuje. Predstavitelia nemocníc tento postup kritizujú.
Riaditelia nemocníc už majú na stoloch nové zmluvy so Všeobecnou zdravotnou. Podľa nich sú likvidačné. „Poisťovni stačí ponúknuť neprijateľnú cenu, tým sa zmluvný vzťah skončí a nemocnica vypadne zo siete. To je vydieranie,“ hovorí prezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger.
Podľa Ottingera je nízka aj suma, ktorú nové cenové opatrenie vyčleňuje pre nemocnice: „Na celú ústavnú zdravotnú starostlivosť vyčleňuje 1,2 miliardy korún mesačne. Vlani to bolo 1,75 miliardy a už táto suma bola absolútne nedostatočná.“
Minister: Správny postup
Minister zdravotníctva Roman Kováč pokladá postup, ktorý poisťovňa zavádza, za správny: „Poisťovne objednávajú pre poistencov liečbu v tom-ktorom zdravotnom zariadení. Ak si pacient, ktorý patrí do obvodu jednej nemocnice, ide radšej ľahnúť do inej, tak to asi svedčí o kvalite. Začíname rešpektovať vôľu poistencov, nie vôľu udržať nemocnicu za každú cenu so všetkými oddeleniami.“
Zmena platobného mechanizmu je podľa experta M.E.S.A. 10 pre zdravotníctvo Petra Pažitného len izolovaným krokom: „Je istým posunom od financovania na princípe rozpočtu k princípu platieb za výkony. V súčasnom systéme bez ďalších potrebných zmien nielenže neprinesie želateľné účinky, ale spôsobí chaos.“
Na skutočné zlepšenie by bolo potrebné prijať viacero ďalších opatrení. „Treba zmeniť Liečebný poriadok a rozsah výkonov, ktoré má poisťovňa platiť. Zároveň by poisťovne mali niesť aj určité finančné riziko, takto je toto riziko jednostranne presunuté na nemocnice. Tie zároveň nie sú motivované zefektívniť svoju činnosť, nemajú dostatočné kompetencie a možnosť skutočne manažovať svoje vstupy,“ hovorí Pažitný.
Poisťovňa nemôže meniť nemocnice
Právo meniť sieť zdravotníckych zariadení podľa zákona prináleží ministerstvu, a nie poisťovni. Podľa Kováča nie je pravda, že by poisťovňa prevzala právo meniť sieť: „Na tisíc obyvateľov má byť 5,05 akútnej postele, 0,9 psychiatrickej a 0,9 chronickej postele. Tieto čísla sa nesmú znížiť. To je minimálna sieť, pretože potom by sme nezabezpečili primeranú zdravotnú starostlivosť.“
Je však fakt, že dlho plánovanú redukciu oddelení a nadbytočných služieb nemocníc v konečnom dôsledku nebude robiť ministerstvo, ale najväčšia poisťovňa prostredníctvom zmlúv. Podľa ministra tu je rozdiel: „Naša redukcia by bola konečná. Museli by sme zrušiť oddelenia. Ak však nemocnica presvedčí svojich pacientov, aby do nej chodili, tak s ňou bude musieť poisťovňa zmluvu podpísať.“ Zmluvu s nemocnicou by mala poisťovňa obnovovať každý štvrťrok. Či sa nemocnici podarí zachrániť, záleží podľa Kováča na jej manažmente.
Kováč tvrdí, že napätie medzi nemocnicami a poisťovňou je prechodné: „Nemocnice ani poisťovňa nie sú pripravené, je to prvýkrát, čo pre svojich poistencov objedávajú výkony.“
BARBORA TANCEROVÁ
