V pondelok oslávi Dukla Trenčín desiate výročie najsilnejšej chvíle svojej hokejovej histórie. Vo štvrtom dueli finálovej série bývalej federálnej ligy zlomila Dukla súpera z Plzne 5:3 dvoma gólmi Pálffyho a Švehlu, ďalší pridal Sekeráš. Všetci traja strelci sa proti sebe dnes zrážajú v NHL, čo tiež dokumentuje kvalitu, aká vtedy korčuľovala v tíme trénerov Júliusa Šuplera a Františka Hossu.

Natrieskaný štadión pod Trenčianskym hradom elektrizovala atmosféra, akú slovenskí fanúšikovia zažili predtým iba v roku 1979 v Bratislave a v Košiciach po tituloch v rokoch 1986 a 1988.

„Jednoznačne najkrajšie časy mojej funkcionárskej kariéry. Za malé peniaze sme s Duklou dosiahli veľkú športovú hodnotu. Teraz to už vyznieva nostalgicky, že vtedy sa dalo pracovať zmysluplne, perspektívne. Nik nemyslel na to, aby sa na hokeji obohatil,“ spomína vtedajší a po dlhšej prestávke aj súčasný prezident Dukly Ivan Piovarči.

Tristotisíc za titul

Tréner Šupler po prvom návale radosti na ľade pred vďačným publikom vítal na prahu kabíny každého hráča rad-radom silným otcovským objatím. Odľahčene od mohutnosti chvíle vyznela scénka komicky. Beztak nevysoký „Šuplík“ v poltopánkach dvíhal o dve hlavy vyšších chlapov na korčuliach v brnení ako Dávid a ešte si svojich goliášov nadhadzoval na pleciach. Tím kapitána Ľubomíra Kolníka, v ktorom excelovala prvá superpäťka Švehla, Holáň - Pálffy, Petrovický, Jánoš a pri nich mená ako Sekeráš, Smerčiak, Bokroš, Jánoš, Kontšek, zinkasoval cieľovú odmenu za titul tristotisíc korún. Nie na hlavu, ako by navrávali súčasné relácie, ale na celé mužstvo. A to sa ešte vyplácalo na dvakrát. Platy špičkových hráčov sa pohybovali okolo desaťtisíc korún mesačne. Vtedy ešte platili vojenské tabuľky, podľa ktorých hokejisti strieľali góly ako inštruktori športov v službách Dukly. Autá mala asi tretina z nich, zväčša škodovky z druhej roky. Tréner J. Šupler sa vtedy vozil na oltcite.

Trenčín – Litvínov 9:8 v predĺžení

„Ja som mal tuším Fiat Uno. Samozrejme, starší, „usmieva sa dnes vtedajší kapitán Ľubomír Kolník. „Ale hokejovo to boli naozaj úžasné časy. Dovolím si tvrdiť, že semifinálové zápasy s Litvínovom svojím ofenzívnym nasadením a kombináciami v plnej rýchlosti mali špičkové európske parametre. V Litvínove vtedy chytal Orct, v obrane hrali Šlégr, Prachař, Vopat, v útoku Lang, Čaloun, Alinč, Kašťák. Všetko brilantní technici. Navyše to boli férové zápasy. V tej rýchlosti sme nemali čas a predovšetkým ani sklony mlátiť sa. Každý vedel hrať hokej.“

Na ilustráciu výsledok vzájomného zápasu v základnej časti sezóny 1991/92: Dukla - Litvínov 9:8, samozrejme, víťazný gól padol až v predĺžení. Góly Trenčína: Jánoš 4, Pálffy a Kolník po 2, Gregor.

Pálffy-Petrovický-Jánoš

Strategickým ťahom pred majstrovskou sezónou Dukly bolo angažovanie Žigmunda Pálffyho z Nitry. Talent od Boha nenechal spávať odborníkov už v priebehu svojej prvej sezóny v Nitre. Cestou do Slaného, kde po sezóne 1990/1991 prevzal cenu pre najlepšieho nováčika sezóny, si len navonok málo zhovorčivý Záhorák lámal hlavu, ako čeliť očakávanému ataku litvínovského trénera Ivana Hlinku. O devätnásťročného Pálffyho i jeho spoluhráča z Nitry Stümpela mal eminentný záujem aj nemecký Norimberg, neodvratnou sa javila budúcnosť v NHL. „Mám to, poviem mu, že iba za dvadsaťtisíc korún mesačne,“ našiel vtedy riešenie Žigo, ktorému sa na sever Čiech veľmi nechcelo. Hneď po prevzatí ocenenia ho k svojmu stolu stiahol na debatu tréner Hlinka, ktorý si na zváženie vtedajšej Pálffyho dvadsaťtisícovej ceny nechal čas na rozmyslenie.

Žigo sa namiesto Litvínova ocitol v Trenčíne, kde tréner Šupler zostavil najlepšiu „lajnu“ vo svojej trénerskej kariére. Pálffyho zrýchlenie, inštinkt v zakončení a magnetickú hokejku podporoval neúnavný korčuliar Petrovický, na ľavom krídle sa napriek nevysokej postave efektívne strelecky presadzoval Jánoš. Spolu s ďalšími dvoma „útočníkmi“ v obrane Švehlom a Holáňom nazbierala prvá trenčianska päťka bezkonkurenčných 288 bodov za 131 gólov a 157 asistencií. Pálffy bol so 41 gólmi a 75 bodmi najlepším strelcom i najproduktívnejším hráčom celej ligy.

To všetko bolo synergickým efektom kapitálu hráčskych talentov a progresívnych tréningových postupov v Dukle, ktorá sa v tom čase vyprofilovala na uznávanú hokejovú univerzitu. Od prezidenta I. Piovarčiho s manažérom Jaroslavom Laiferom cez trénerov Šuplera s Hossom, špecialistu na funkčnú diagnostiku Standa Olšáka po obetavú partiu ľadárov Tibora Víteka. V tomto súkolí mala svoje dôstojné miesto aj fenka Kandina, ktorej potomkovia strážia trenčiansky „zimák“ dodnes.

VOJTECH JURKOVIČ