ečné, stál jedného dňa v 20. rokoch minulého storočia na chodbičke vlaku vo Veľkej Británii a nakláňal sa z otvoreného okna. Niekto zakričal Look out!, čo doslova znamená „vyzri von“, ale je to vlastne varovanie. On si vzal k srdcu doslovný význam a pri vchádzaní do tunela mu odtrhlo hlavu.
Pointa spočíva v tom, že o Félixovi neviem nič viac. Bol inžinierom, ktorý možno postavil mnoho významných mostov alebo budov, určite bojoval v prvej svetovej vojne, možno mal dokonca rodinu. Nikto si však nikdy nespomenie na nič okrem jeho smiešneho omylu, ktorý ukončil jeho život. A toho sa určite obáva aj Clinton.
Syndróm strýka Félixa
Bol dobrým prezidentom, aspoň väčšinou. Nijaký jednotlivec si nemôže pripísať zásluhy za najdlhšiu ekonomickú konjunktúru v amerických dejinách. Clinton ju však pri mnohých príležitostiach mohol nepochybne zničiť zlými rozhodnutiami. On to však neurobil.
Severoamerická zóna voľného obchodu, ktorá dostala Čínu do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Daňový nárast a zníženie výdavkov v roku 1993, ktoré nakoniec dostali po desaťročí ekonomiky štýlu voodoo federálny rozpočtový deficit pod kontrolu. To sú všetko prípady, kde si Clinton vybral menej populárny kurz dlhodobých záujmov USA.
Správne sa tiež rozhodol, pričom sám podstúpil isté politické riziko, v Kosove v roku 1999 a, po dlhom a drahom meškaní, v Bosne roku 1995. Nestačí to však na prekonanie syndrómu strýka Félixa.
Zipsový problém
Zipsový problém nemusí byť pre politika osudový. Žiadne odhalenia o pomeroch Johna F. Kennedyho, ani ten s Marilyn Monroe, nemôže nabúrať úctu, akej sa ešte vždy teší u Američanov. Clintonove údajné sexuálne dobrodružstvá boli v porovnaní s ním úbohé a vždy ich bolo oveľa menej. Nikdy sa nedopustil smrteľného omylu, až po Moniku Lewinskú. To, čo predstavoval tunel pre strýka Félixa, predstavovala Monika Lewinská pre Billa Clintona. Celá epizóda bola taká nevkusná, odporná a toľko sa ťahala, že zanechala v ľuďoch nezmazateľný obraz Clintona ako pôžitkárskeho muža - dieťaťa. Možno by to trochu vylepšil, keby mu na poslednú chvíľu poskytla šancu väčšia národná kríza. Za daného stavu vecí však aféra Lewinská preváži všetko dobré v pamäti verejnosti.
Okrem toho - nie všetko, čo robil, bolo dobré. Nechal napríklad umrieť 800 000 ľudí pri genocíde v Rwande. Príliš dlho podporoval skourmpovaného a neschopného Borisa Jeľcina v Moskve.
Môže už len snívať
Je to veľmi rozporuplné dedičstvo. Tak prečo odchádza z postu s vyše 60-percentnou podporou verejnosti? Jedno slovo: empatia. Bill Clinton je ako „empat“ v Star treku: preciťuje emócie ľudí a úprimne na ne reaguje bez viditeľnej kalkulácie. A čo je najhoršie - je príťažlivá naivka, ale technicky najlepší politik, akého zažila táto generácia Američanov. Mohol vyhrať tretie volebné obdobie, keby mu 22. dodatok ústavy nebránil kandidovať.
Namiesto toho mu skrátka vypršal čas. Ak demokrati neovládnu Kongres a následne zmenia 22. dodatok. Tak aby Clinton mohol znovu kandidovať v roku 2004… „Možno by tam Kongres mal vpísať dve po sebe idúce obdobia,“ uvažoval nedávno. „Existuje veľa vecí, ktoré sa v budúcnosti môžu zmeniť.“ Clinton bude mať v roku 2004 iba 58 rokov, tak môže snívať, nie?
GWYNNE DYER, Londýn
(Autor je historik a publicista)
