BIŠKEK.
Kirgizské úrady musia teraz oficiálne upovedomiť americkú stranu, ktorá musí základňu opustiť do 180 dní. Zatvorenie základne vo štvrtok schválil kirgizský parlament. Kirgizsko ako dôvod uvádza, že USA nie sú ochotné platiť trhovú cenu za jej používanie.
Rozhodnutie Kirgizska môže mať negatívny dopad na operácie USA a NATO v Afganistane, ktorý sa má stať hlavným frontom amerických zahraničných vojenských operácií. Americký minister obrany Robert Gates vo štvrtok vyhlásil, že USA zvážia zaplatenie vyššieho nájomného, aby mohli pokračovať vo využívaní leteckej základne.
Podľa Gatesa je základňa nenahraditeľná a o možnostiach zásobovania jednotiek v Afganistane sa stále rokuje aj s ďalšími krajinami. Rusko a Tadžikistan už USA ponúkli možnosť využitia ich územia na tranzit nevojenských zásob do Afganistanu. Podobné rokovania prebiehajú aj s Uzbekistanom, kde museli Američania zatvoriť svoju základňu v roku 2005 pre kritiku policajných zásahov voči pritovládnym demonštrantom.
"Tadžikistan povolil (organizácii NATO), aby používala tadžické železnice a cesty na prepravu nevojenských zásob do Afganistanu," povedal Mark Harnitchek.
Washington sa usiluje dodávať zásoby svojim vojakom v Afganistane trasami cez viaceré štáty, pretože militanti v Pakistane v posledných mesiacoch vystupňovali útoky na konvoje so zásobami.
"Plánujeme vyslať týždenne 50-200 prepravných kontajnerov z Uzbekistanu cez Tadžikistan do Afganistanu. Tadžikistan je veľmi dôležitý, pretože je najbližšie k našim základniam (v Afganistane)," vysvetlil Harnitchek.
Kirgizsko, ktoré susedí s Tadžikistanom, rozhodlo vo štvrtok o zatvorení americkej základne na svojom území, ktorá bola jedným z najdôležitejších základní pre zásobovanie amerických vojakov v Afganistane.
Kirgizský prezident Kurmanbek Bakijev podpísal dnes nariadenie o zatvorení základne. Po odoslaní diplomatickej nóty do Washingtonu budú mať Spojené štáty 180 dní nato, aby ukončili svoje pôsobenie v Kirgizsku.
