SME

Dagmar Bollová: Za socializmu mohol cestovať každý. Kamkoľvek!

Za čistky v 50-tych rokoch nemohli komunisti, na vine boli zákony, tvrdí kandidátka na prezidenta Dagmar Bollová.

Narodila sa v roku 1942. Vyštudovala Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského, doktorát z pedagogiky získala na Filozofickej fakulte. Pred rokom 1989 pracovala ako učiteľka, potom zástupkyňa riaditeľa a nakoniec ako riaditeľka SOU strojárskeho. Vo volebnNarodila sa v roku 1942. Vyštudovala Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského, doktorát z pedagogiky získala na Filozofickej fakulte. Pred rokom 1989 pracovala ako učiteľka, potom zástupkyňa riaditeľa a nakoniec ako riaditeľka SOU strojárskeho. Vo volebn (Zdroj: Karol Sudor)

Pokračujeme v sérii rozhovorov s už známymi kandidátmi na post prezidenta. Po Ivanovi Šimkovi sme vyspovedali bývalú poslankyňu za KSS Dagmar Bollovú. O tom, prečo jej imponoval socializmus, prečo relativizuje čistky v päťdesiatych rokoch a normalizáciu po roku 1968, o slobode názoru či slobode cestovania, o interrupciách, registrovaných partnerstvách i o Lisabonskej zmluve.

Nie som schopná povedať, že tí, ktorí robili čistky v 50-tych rokoch, sú zločinci, tvrdí kandidátka na prezidenta Dagmar Bollová.

Začnime politickým vtipom.

Vyrobili poštovú obálku so známkou, na ktorej je portrét prezidenta. Má to svoju výhodu - ak si ju kúpite, môžete ho poslať, kam len chcete. Alebo iný - keby nebolo národa, naši politici by mali oveľa menej problémov. A ešte tretí - deväťdesiat percent politikov kazí imidž desiatim percentám tých, ktorým sa chce robiť.

Prečo ste za socializmu vstúpili do Komunistickej strany?

Cieľom určite nebolo získanie osobného prospechu. Vstúpila som do nej v roku 1967 a nikdy som z toho nemala žiadne výhody ani funkcie. Starý otec bol zakladajúcim členom strany a dodnes som nespoznala čestnejšieho chlapa. Bol idealistom, vedomým si toho, že treba postupovať vpred, v prospech toho bol ochotný urobiť čokoľvek. V strane boli aj moji rodičia, usilovala som sa ísť v ich šľapajach. Študovala som marxizmus, celé mi to pripadalo síce ako utópia, ale predsa len pekná - že ľudia budú priatelia, že si nebudú závidieť, že si nebudú robiť zle...

Naivita?

Samozrejme, postupne som z toho vyrástla. Mne sa však socializmus páčil, koniec koncov, to tvrdí väčšina ľudí. Bohužiaľ, všetci, čo sme premýšľali, sme pred rokom 1989 cítili, že sa musí niečo stať. Do funkcií zasadli ľudia, ktorí žili v tom, že všetko je perfektné a už nemusia pohnúť prstom. Národ sa však civilizoval, vzdelával, a tak chcel dať najavo, že všetko nie je super.

Čistky v päťdesiatych rokoch? Za to mohla legislatíva, nie ľudia

Keď ste vstupovali do strany, vôbec ste nemali vnútorný problém s tým, čo vystrájali komunisti desaťročie predtým, teda v päťdesiatych rokoch?

Nie. Určite viete, že v roku 1967 sa objavil Alexander Dubček, lákalo ma celkové uvoľňovanie pomerov v štáte. Pritom v strane ma ani nechceli. Platila totiž zásada, že inteligencia v nej mala jedno miesto popri troch robotníkoch. Nakoniec som sa na jednom zasadnutí spýtala, prečo ma nechcú, ak platí, že strana je hybnou silou spoločnosti, teda aj školy. A kto vedie školu? Upratovačky, kuchárky alebo učitelia? Usmiali sa, povedali, že som drzá, ale vzali ma.

Vráťme sa k päťdesiatym rokom a čistkám.

To obdobie som vôbec nevnímala, ani dnes ho nevnímam tak ako vaša generácia. Každá revolúcia či prevrat so sebou prinášajú dobré aj zlé veci. Tým nechcem ospravedlňovať to, čo sa dialo. Nemám však pocit, že ľudia, ktorí v tom období vydávali nariadenia na zaistenie osôb, to robili z nejakej pomsty. Brali to tak, že také sú platné zákony a tie treba dodržiavať. Je mi ľúto každého človeka, ktorý je nespravodlivo odsúdený, ale vtedy naozaj bola taká doba, také zákony.

Zákony neprikazovali, aby boli väznení, týraní a vraždení tí, ktorí prejavili iný názor. Komunisti dokonca likvidovali aj vlastných, množstvo ľudí bolo zabitých nespravodlivo.

To hovoríme dnes, že to bolo nespravodlivé.

Nebodaj to bolo spravodlivé?

Vtedy boli skrátka také zákony.

Neboli.

Prečo hovoríte, že sa odsudzovalo a zabíjalo nespravodlivo?

Keď niekoho popravím za názor, snáď to nikto neoznačí za spravodlivé.

1.jpgIste, s takým niečím nesúhlasím, malo to byť inak. Ale viete, pripadá mi to, ako keby dnes nejaký astronóm začal rozvíjať teóriu, že ak by sa Mars pred iks rokmi pretočil o dva stupne tam a tam, podnebie by dnes bolo také a také, a na Zemi by sme sa mali tak a tak, čo je úplný nezmysel. Nepovažujem za múdre hodnotiť roky, v ktorých som nežila alebo ktoré si nepamätám, ak mi ich niekto ponúka sprostredkovane. Nie som proste schopná povedať, že tí, ktorí sa vtedy nejako správali, boli zločinci. To jednoducho nie.

Podľa vašej teórie by sme teda nemali veriť ohľadne histórie absolútne ničomu, lebo nám je sprostredkúvaná historikmi.

História je jedna vec a historiografia druhá. Prvá opisuje, čo sa stalo, druhá nám predkladá výklad. A ten bol vždy poplatný dobe.

Vy vážne nevidíte problém v tom, že komunisti vraždili a vysvetľujete to len vtedajšou legislatívou?

Myslím, že to, čo sa dialo v päťdesiatych rokoch, bol problém legislatívy.

Keby to tak aj bolo, zákony si predsa nastavovali komunisti.

Áno, dnes ich zase nastavujú iní. Vládnuca trieda si vždy nastavuje legislatívu pre seba. Bol napríklad zákon, že prekročenie hranice republiky je trestné. A čo ak ten, ktorý ju prekračoval, strieľal do pohraničníkov? To už je podľa vás v poriadku?

Pohraničníci strieľali do ľudí nie preto, že tí na nich útočili, ale preto, že chceli prejsť hranice. Veď tu sa zatváralo a mučilo aj za obyčajné reči, politické vtipy, za letáky a podobné nezmysly.

Nechcem sa vracať do histórie, ale všetci vieme, čo bola inkvizícia. V mene viery sa vyvražďovali národy. To sa mám dnes za to s „kádehákmi" nerozprávať?

Prečo máte zábrany nahlas priznať, že komunisti totálne zlyhali? Prečo celá KSS relativizuje to, čo sa dialo?

Ako sa ja ale môžem hanbiť za to, čoho som vôbec nebola účastníčka? Ale že v roku 1989 zlyhali, s tým súhlasím.

KSS, za ktorú ste sedeli v parlamente, predsa stelesňovala takmer dokonalého mentálneho nasledovníka komunistov spred revolúcie, hoci oficiálne ním bola SDĽ.

V žiadnej strane nikdy nebolo všetko dobré alebo všetko zlé. Nemôžem povedať, že sa za spomínané veci hanbím, ale určite ich nepovažujem za správne. A či sa ja ospravedlním, je platné figu borovú.

Nemyslel som vás osobne, ale komunistov všeobecne.

KSS sa ospravedlnila ikskrát.

Veľmi zaobalene a relativizujúc zločiny komunizmu.

To je druhá vec, nejdem to posudzovať. Ja som z KSS z rôznych príčin nakoniec vystúpila.

velka1.jpg

Sem-tam niekto prišiel o prácu, nič také sa nestalo

Ak vás nemrzeli päťdesiate roky a do strany vás lákalo uvoľňovanie pomerov, nevyrušilo vás v tom ani prituhnutie počas normalizácie?

Nie. Podľa mňa neprituhlo, pretože som pracovala na škole v Brezovej pod Bradlom, organizovali sme tam množstvo podujatí, venovaných Štefánikovi i rokom meruôsmym, a nikdy nám nikto nepovedal, že to nesmieme robiť.

Podľa vás žiadna normalizácia neprebehla?

Ak aj nejaká prebehla, tak vďaka Gustávovi Husákovi to dopadlo dobre. Nedopustil, aby sa opakovali chyby z minulosti, nekonali sa žiadne procesy.

Konali. Síce nie s takými dramatickými koncami, ale predsa.

Áno, ale nikoho nepopravili, nič sa nestalo. Sem-tam niekto prišiel o prácu, ale čo mám hovoriť trebárs ja, keď som prišla o prácu v roku 1989?

Nehovorme o strate zamestnania, tu sa dávali ľudia do väzenia za názor, zhromaždenia sa rozpúšťali vodnými delami.

To nehovorte. Ja som tam nikdy nebola, vy tiež nie, takže by som o tom nerada hovorila.

5.jpgNemusel som tam byť, sú o tom výpovede tisícok ľudí a tiež videozáznamy.

Nehovorte, že tisícok. Dnes všetci o eštebákoch hovoria ako o darebákoch. Ja tvrdím, že to bola služba na ochranu štátu. Povedzme, že medzi nimi boli naozaj darebáci, ktorí vytvorili haldu spisov. A vy sa na ne teraz idete odvolávať?

Tie spisy vznikli z vody?

Napríklad eštebáci dostali za úlohu zháňať spolupracovníkov, agentov. Predpisy kázali zohnať povedzme troch za mesiac. Tak zašli do krčmy, objednali tri poldeci nejakým ujom, večer si ich zapísali do zošita a bolo. A tí ujovia o tom ani nevedeli.

Agenti o tom museli vedieť, pretože spoluprácu potvrdzovali svojimi podpismi. Ak o tom niekto nemusel vedieť, tak dôverníci.

To už neviem, nikdy som sa do tejto problematiky neponárala.

Vzbury sa potláčali v každom režime

Nemáte teda problém s tým, že komunisti vždy tvrdo potlačili každý otvorený výstup voči nemu? Rok 1956 v Maďarsku, 1968 u nás, 1989 v Číne...

Prečo hovoríte o komunistoch? Toto robí každý režim na svoju ochranu. Úplne to isté. Vzbury sa potláčali vo feudalizme, robí sa tak dodnes.

Dnes predsa môžem demonštrovať, koľko chcem, nikto sem nezavolá tanky a neposadia ma do väzenia. Ten rozdiel predsa vidíte aj vy.

A nepamätáte si nedávne demonštrácie vo Francúzsku? Tam tiež tvrdo potlačili nepokoje. Pamätáte sa, keď zaistili ľudí počas nedávnej návštevy prezidenta USA Busha v Bratislave?

Vo Francúzsku sa nezakročilo kvôli prejaveniu názoru, ale kvôli vandalizmu. Keď sa prevracajú a podpaľujú autá či obchody, nemožno to stotožňovať s tým, čo urobili čínski komunisti na Námestí nebeského pokoja, Rusi u nás či naši vlastní počas sviečkovej demonštrácie.

Ja som tam vtedy nebola, tak to nebudem hodnotiť.

Vám na socializme nič neprekážalo?

Všeličo mi prekážalo. Napríklad to, že na vysokých miestach sedia ľudia, ktorí tam vôbec nepatria, a rozhodujú o veciach, ktorým vôbec nerozumejú. Naivne som si myslela, že po roku 1989 sa to zmení. Bola to hlúposť.

velka3.jpg

Ľudia za socializmu mohli cestovať, všetci a kamkoľvek

Boli ste učiteľka, teda sčítaná a vzdelaná žena. Vôbec ste však nespomenuli slobodu cestovania. Nemali ste vnútorný problém s tým, že ak chcel človek vycestovať, musel absolvovať iks ponižujúcich procedúr? A že mnohí aj tak nedostali povolenie?

Máte zlé, respektíve nekompletné informácie. Roky som pracovala aj ako sprievodkyňa cestovného ruchu a viem, že keď chcela ísť von nejaká skupina ľudí, tak som od nich vyzbierala doklady, zašla k policajtom, vypísala výjazdné doložky a šli sme.

Vynechali ste, že v mnohých podnikoch cestovanie schvaľovali odborári, to, že každý cestovať nemohol, či to, že o západných krajinách mnohí len snívali.

Nie je to pravda. Každý, kto chcel a bol ochotný obetovať pár korún, mohol vycestovať. Bežný človek mohol naozaj vycestovať kamkoľvek bez problémov. Aj na Západ. Akurát nemohol dostať devízový prísľub, pretože sme jednoducho nemali valuty. Žiadna krajina nám nedala valutové pôžičky, každý čakal, kedy sa položíme. Trvám na tom, že veľká časť ľudí mohla cestovať prostredníctvom cestoviek. Kamkoľvek.

Veľká časť alebo všetci? A do socialistických krajín alebo naozaj kamkoľvek? Veď pre mnohých bola maximálnym Západom Juhoslávia.

S výnimkou podozrivých všetci. Nemáte dobré informácie.

Mám, hovoril som s iks ľuďmi, ktorí cestovať nemohli a často len preto, že mali na režim iný názor.

Ani dnes predsa nie je bežné, že ľudia cestujú do Ameriky.

Práveže je, na Západ cestuje, kto chce. Len v Anglicku pracujú desaťtisíce Slovákov.

A to je ako na chválu? Veď to je hanba, že im nedokážeme dať prácu doma.

Bavíme sa o slobode cestovania, nie o zamestnanosti.

9.jpgPodľa vás to ale spolu súvisí. Nemyslím si, že mladá generácia má o dobe spred revolúcie neskreslené informácie, práve naopak. Ešte raz - netvrdím, že vtedy bolo všetko dobré, lebo keby bolo, nepríde rok 1989. Za socializmu som cestovala pomerne veľa a videla som veci, ktoré by som tu nikdy nechcela mať. Boli ste napríklad v Zürichu v tom narkomanskom parku alebo na mníchovských pivných slávnostiach? Alebo v Haagu na kanáloch, kde musí služba strážiť autobusy, inak ich vykradnú?

Tiež by som sa mohol spýtať, či ste boli v bratislavskom Pentagone a či u nás za socializmu bola nulová kriminalita. To, že má kapitalizmus aj množstvo odvrátených tvárí, predsa nikto nespochybňuje.

V Pentagone som nebola, ale to, čo sa v ňom deje, sem prišlo zo Západu. Chcete povedať, že v Československu bola kriminalita porovnateľná zo Západom? Pozrite si štatistiky.

Socializmus bol z pohľadu ľudských práv lepší

Socializmus predovšetkým potláčal základné ľudské práva, ubližoval teda občanom ďaleko viac ako nejaké narkomanské centrum vo veľkom meste.

Socializmus bol z pohľadu ľudských práv lepší, pretože človek mal právo sa zamestnať, za svoju prácu dostal takú výplatu, že z nej mohol normálne žiť, nemusel žobrať, čakať, či ho lekár vezme, kedy ho vezme a či na to bude mať, nemusel čakať na poradovník, kam pôjde jeho dieťa po skončení školy, pretože každý bol niekam zaradený.

Dnes nemá právo každý sa zamestnať?

Právo má, ale dostane tú prácu? Bratislava nie je celý svet, choďte sa pozrieť na Kysuce či Oravu.

Za socializmu museli byť zamestnaní umelo všetci a množstvo z nich sa v práci len flákalo, pretože reálne nemali čo robiť. Často šlo len o pečiatku v občianskom preukaze.

Mám vám povedať, koľko ľudí je zamestnaných teraz a tiež nič nerobia? A k tomu ešte aj bohatnú? Viete, koľko ľudí sa poneviera na rôznych pracoviskách len preto, že sú bratrancami alebo švagrami majiteľa?

Ak sa to deje v súkromnej firme, je to ich vec. Keď si otvorím vlastné potraviny a zamestnám celú svoju rodinu, nikoho do toho nič nie je. Ak sa mi tam budú zamestnanci flákať, trh ma vyradí a ja padnem.

Nedeje sa to len v súkromných firmách, ale aj v štátnych. Tam sa tiež plno ľudí fláka.

Nebolo už z princípu nezmyslom za socializmu garantovať prácu aj tým, ktorým sa nechcelo robiť, nemali snahu vzdelávať sa, prípadne boli neschopní?

Neviem si predstaviť, ako si človek môže naplánovať svoj život bez toho, aby pracoval. Nehovorme o tých, ktorí nie sú ničoho hodní.

Ešte raz - za socializmu sa mal často rovnako snaživec aj flákač.

To nie je pravda.

8.jpgAkože nie, aj flákač mal právo na zamestnanie. Dnes súkromník takého človeka nezamestná.

Aj za socializmu dostal flákač len minimum. Kamarát mi hovoril, že v štátnej firme zamestnal Rómov, hoci vedel, že veľa toho neurobia. Tvrdil, že je to lepšie, ako keby mali kradnúť. Ponevierali sa po stavbe, síce veľa nerobili, ale v tom čase logicky nemohli robiť nič zlé. A to je podľa vás nesprávne? My sme k slobode a demokracii ešte ani zďaleka nedospeli.

Ale uznáte, že k slobode máme oveľa bližšie ako za socializmu?

Nie. Ja som si aj vtedy hovorila, čo som si myslela, mala som slobodu názoru.

Váš názor bol s vtedajším režimom konformný, takže to má logiku.

To tiež nie je pravda. Svoje výhrady k socializmu som vám už povedala.

To, čo hovoríte, sú primitívne reči, ani to tam nedávajte

Ďalšia vec, ktorú ste spomínali - že vtedy ľudia neživorili. Opomenuli ste pritom, že v obchodoch bežne nebol ani základný tovar - dámske vložky, toaletný papier, elektronika sa predávala pod pultom, na autá boli poradovníky, po lepšie veci sa chodilo do Tuzexu.

Bez vložiek a toaletného papiera sa snáď živorí? To, čo hovoríte, je taký primitivizmus, že to v rozhovore ani neuvádzajte. O tom sa s vami vôbec nebudem rozprávať.

Podľa vás to nie je pravda?

Nehovorím, že to nie je pravda, ale to chcete uvádzať ako argument dobra alebo zla socializmu? To nie sú argumenty, ale primitívne reči, ani to tam nedávajte. Nie kvôli mne, ale kvôli vám. Ja môžem tiež povedať, že za bývalej prvej Československej republiky neboli na záchode ani noviny. To tu budeme rozprávať o toaletnom papieri? Chcete povedať, že toaletný papier je základná ľudská potreba?

A nie je? Okrem toho, osobne som ako dieťa chodil nakupovať pečivo a chlieb už o šiestej ráno, lebo o pol ôsmej už nebol. To je realita.

Ja som nič také za celý svoj život nezažila a mám viac rokov ako vy. Za celý ten čas som nikdy nestála v rade na rožky. Jeden čas bol síce nedostatok mäsa, ale inak sa nič také nestalo.

Mandarínky, banány, ananás boli tiež bežne v predaji?

10.jpgNo a čo, že neboli? Náš štát nemal valuty, aby sme nakupovali banány, mandarínky a podobne, peniaze sme potrebovali na nákup strojných zariadení. Veď je nezmyselné, aby sme hovorili, že vtedy sa stálo v rade na mandarínky. Ja dnes stojím v rade v každom obchode. Kúpa takých vecí nepatrí do slobody. To je, ako keby si Eskimák zmyslel, že tiež chce každý deň mandarínky. Bude ich mať? U nás skrátka nerastú a nemali sme ich za čo doviezť. Dnes sú všade, hnijú a ani sa jesť nedajú. A stojíte na ne v rade, lebo kým dôjdete k pokladni, ubehne polhodina. Presviedčate ma otázkami, že za dvadsať rokov z vás urobili konzumenta, pre ktorého sú základom života jedlo a papier na utretie zadku.

Nejde len o ne, vymenoval som toho viac - autá, elektroniku i ďalšie veci.

Moja mama celý život predávala v obchode, viem ako to bolo, nehovoríte pravdu.

Čo konkrétne vám prekáža na vývoji po roku 1989?

Každá revolúcia vyplaví na povrch nečistotu. Kto ide robiť prevrat, musí mať premyslené, čo potom. Tí, čo sa rozhodli prerozdeliť si majetky, vôbec nerozmýšľali nad iným, ako nad nabalením sa na tom, čo sa tu nahonobilo počas rokov socializmu. Hoci vykrikovali najmä o slobode.

Kto neverí v nič, je hlupák alebo klame

Logo, ktoré ste si zvolili do prezidentskej kampane, predstavuje lipovú vetvičku. Lipa je slovanským symbolom Bohyne Lady.

Áno, Bohyne krásy a lásky.

To ma práve zaujalo - spojenie komunistky a Bohyne. Ste veriaca?

Kto hovorí, že neverí v nič, je buď hlúpy, alebo klame. Neexistuje predsa len viera v Boha. Veriť môžete aj v seba, v rozum, v múdrosť, dobro, v rodičov, v budúcnosť a podobne.

Veríte, že je niečo nad nami?

Nemyslím si to. Viem však, že zákony prírody dodnes nepoznáme a že existuje veľa vecí medzi nebom a zemou, ktorým nerozumieme. A buď v ne verím, alebo nie. To je všetko.

Keď som sa vtedajšieho poslanca za KSS Ondriaša spýtal, prečo vás do volieb 2006 dali na nezvoliteľné miesto na kandidátke, odpovedal mi, že nechceli na popredných miestach dôchodcov. Ako ste to vnímali?

Zle. Šéf strany Ševc dokonca povedal, že ma tak zaradili preto, lebo som stará a chorá. Bodaj by mal moje zdravie. Poznám veľa mladých starcov, ktorí sú na nič. Ja sa stará necítim, pomáha mi aj to, že som stále medzi mladými. V roku 2002 potrebovali osobnosti, to som im bola dobrá.

Uznáte teda, že strana, za ktorú ste sedeli v parlamente, je postavená na hlavu?

Zle ste sa vyjadrili - nie Komunistická strana je postavená na hlavu, len mnohí ľudia na jej čele sú chorí.

Tí ľudia ju stelesňujú.

Nestelesňujú, predstavujú. Stelesňuje ju množstvo normálnych a čestných ľudí. Ja som získala vo voľbách osemnásťtisíc hlasov, čo bolo dvadsať percent všetkých hlasov pre KSS. A oni nakoniec vyhlásili, že sme sa do parlamentu nedostali, lebo som bola na kandidátke. To už nemalo nič spoločné so zdravým rozumom.

Gašparovič toho moc nenarobí, mám viac skúseností ako Radičová

Osemnásťtisíc hlasov by v prezidentských voľbách bolo veľmi málo. Vnútorne určite cítite, že boj o to kreslo sa odohrá medzi Gašparovičom a Radičovou, ste bez šance. Pre SME.sk ste však povedali, že keby ste neverili, že uspejete, tak do toho nejdete.

Keby som neverila, že mám šancu, tak tu nestojím, to je pravda. Úprimne hovorím, že kandidujem preto, aby som odovzdala svoje skúsenosti a posolstvo mladým, aby sa nebáli bojovať za svoju slobodu, aby sa nebáli povedať, že chcú žiť inak.

Nejde len o snahu zviditeľniť sa?

2.jpgJeden politológ povedal, že z mojej strany ide o exhibicionizmus. Musím sa tomu zasmiať. Aký som už len ja exhibicionista? Ja som viditeľná dosť. Nedávno ma v Bratislave spoznala jedna pani, ktorá vyberala parkovné, ani som nemusela zaplatiť. Rovnako som nakupovala v stánku, predavačka ma ani nevidela, spoznala ma už podľa hlasu. Ja sa teda zviditeľňovať nepotrebujem. Okrem toho - načo by som si robila reklamu, keď mám za sebou tisíce absolventov zo školy, ktorí ma dobre poznajú?

Zaujíma ma to v kontexte toho, že by ste pokojne mohli oddychovať a nebojovať v zbytočnej kampani, v ktorej sa na človeka vždy všeličo vyťahuje.

Čo už kto môže vytiahnuť na mňa? Že som tučná? Že mám očko na pančuchách? Jediné, čo mi môžu vytýkať, je to, že som bola komunistka, ale toho sa nebojím. Nikdy som nebola v žiadnych funkciách, rodičia ani starí rodičia tiež nie, nikdy som nič od strany nezískala, takže sa nemám za čo hanbiť.

Čo môžete ponúknuť ľuďom?

Spýtajte sa mojich študentov, čo im ponúkam v každodennom styku. Pred pár dňami som sa vrátila z cesty na trase Moskva - Peterburg - Minsk, na ktorej som svojim študentom ukázala, ako žijú tamojší ľudia. Po návrate mi nekonečne ďakovali, že aspoň niekto pre nich niečo urobil a že si to zapamätajú do smrti. Veľmi sa im to páčilo. A títo ľudia informácie o mne roznesú po svojich rodinách, dedinách...

Opýtam sa konkrétne - v čom by ste boli lepšia ako Gašparovič?

Určite by som sa usilovala využívať právomoci, ktoré prezidentovi prináležia podľa Ústavy. Okrem toho poznám geografiu sveta a slušne si pamätám mená. A nepodpísala by som školský zákon, ktorý podľa jeho vyjadrenia „nie je až taký katastrofálny".

On ich nevyužíva?

Samozrejme, že nie. Počuli ste, že by sa niekedy zúčastnil zasadnutia vlády, lebo sa tam prejednáva niečo dôležité? Raz za rok príde do parlamentu, niečo všeobecne porozpráva, ale o ľuďoch tam nič nepočuť. Keď vznikol Slovanský parlament, oznámila som mu to listom s tým, že ak chce podrobnejšie informácie, rada mu ich odovzdám. Nikdy sa neozval, hoci sa poznáme, keďže som sa mu prihovorila pri každej možnej príležitosti. On vie, že netáram.

V podstate mu vyčítate, že nič nerobí?

Tak. Moc toho nenarobí a teda ani nepokazí. Mňa nezaujímajú poľovačky, logicky ani poľovnícke zámky, nezaujíma ma prezidentská vila, ktorú treba tristokrát renovovať za neviem aké peniaze... Máme bratislavský hrad, Prezidentský palác, neviem, načo sa teda vynakladajú peniaze aj na ďalšie nezmysly. Aj ja som chodila na futbal a hokej, kým to bol šport, ale odkedy si tam ľudia nadávajú, bijú sa a ide o peniaze, už ma to nebaví. Z jeho strany ide práve o ten exhibicionizmus.

V čom by ste boli lepšia ako Iveta Radičová?

Bola som prekvapená, keď oznámila, že bude kandidovať, lebo krátko predtým som čítala jej vyjadrenie, že sa necíti byť schopná plniť funkciu prezidenta. Nechcem ju kritizovať, ale myslím si, že mám väčšie skúsenosti, najmä vo výchove a vzdelávaní, čo považujem za základ pokroku tohto štátu.

Aký máte názor na Fica?

Je mi ho občas ľúto. Považujem ho za veľmi šikovného chlapíka, ale mám dojem, že si nesprávne vybral svoje okolie. Chýbajú mi okolo neho ľudia jeho úrovne.

Svoje okolie si vyberá sám, ak je šikovný, nemal byť mať problém, nie?

Možno nemal na výber, možno sa pomýlil. Ľudia sú totiž schopní robiť všetko možné, len aby sa zapáčili svojmu vodcovi. Postupne príde na to, že jeho okolie nie je to pravé.

Homosexualita je anomália, registrované partnerstvá v žiadnom prípade

Registrované partnerstvá sú zväčša doménou ľavicových politikov, vy to však nepotvrdzujete, dokonca ste sa na ich adresu vyjadrili dosť tvrdo - boli by vraj „ohrozením ľudského rodu a uzákonením vymierania". Myslíte to vážne?

Nemám nič proti homosexuálom, niektorých aj poznám, ale nevidím dôvod, prečo by sa nimi mal zaoberať štát. Menšinová politika je škodná, tento národ sa má zjednotiť, a nie sa „menšinovať". To tu budeme mať národnostné menšiny, menšiny podľa orientácie, náboženské, sociálne... načo je to dobré? Nehľadajme to, čo nás rozdeľuje, ale čo nás spája.

Menšiny predsa existujú všade na svete a nikdy nevymiznú. V čom by registrované partnerstvá škodili spoločnosti? Lebo uzákonením vymierania by určite neboli.

Vaša otázka nie je príliš múdra. Už som raz povedala, že sme zabudli na to, že príroda má svoje zákony. Jeden zákon prírody je veľmi dôležitý - zákon o prežití, pokračovaní rodu. Niektorí dokonca hovoria o zákone večného života. Ja to beriem aj ako svetskú otázku. Večný život zabezpečím tak, že budem mať potomstvo. Homosexuáli toho nie sú schopní. Existujú aj ľaváci a napadlo vám niekedy bojovať za ich práva? Aby sa trebárs lyžičky vyrábali priamo pre ľavú ruku?

Ja za nikoho nebojujem, pýtam sa, aby ste mohli vysvetliť vaše postoje. Ľavák sa v pohode naje takou lyžičkou, aká sa vyrába, čo to má s homosexuálmi? Moja otázka znela - v čom je registrované partnerstvo nebezpečné pre spoločnosť?

Viete, koľko má človek nenaplnených túžob, ktoré sa mu nikdy nesplnia? Homosexuáli nedokážu vytvoriť normálnu rodinu a ja apelujem na zdravý rozum. Homosexualita je anomália, ktorá neumožňuje mať deti. Viete, aké nešťastné sa cítia neplodné ženy? A čo teraz, budeme nebodaj bojovať za ich práva?

Porovnávate neporovnateľné. Čo je to boj za práva neplodných žien?

Koľko ľudí sa narodí s telesnou chybou a čo teraz? Invalidom sme dokonca skresali dôchodky. Registrované partnerstvá sú schválne vyťahovaná téma so zámerom degenerácie ľudstva. To predsa nie je normálne.

Prosím? Ak dvaja ľudia rovnakého pohlavia dostanú na úrade papier, v čom to degeneruje ľudstvo?

Znamenalo by to, že štát potvrdzuje, ako nemáme záujem na tom, aby náš národ rástol.

Nezmysel, veď homosexuálni partneri nebudú mať vlastné deti tak či tak, s papierom to nijako nesúvisí.

Nie je to celkom tak, lebo viete, že homosexuáli bežne majú najskôr tri či štyri deti a potom sú zrazu homosexuálmi. Poznám takých aj osobne.

Vôbec to nie je bežné, homosexuálom sa nikto nestáva v priebehu plodenia detí.

Veď tak maskujú svoju homosexualitu.

Maskujú ju, lebo ich k tomu tlačí spoločnosť, ktorá ich nepovažuje za normálnych.

Nikto ich do toho netlačí.

Tlačí, veď keby ich spoločnosť plne akceptovala, nemajú dôvod svoju orientáciu skrývať. Ešte aj politici typu Slota či Gabura ich označujú za buzerantov a úchylákov. Tajenie vlastnej homosexuality je ich úplne prirodzenou obranou.

A tak splodia aj deti a ďalej si žijú svoj život. V princípe s registrovanými partnerstvami nikdy nebudem súhlasiť, nie je to prirodzené, je to anomália.

Najskôr výchova k zodpovednosti, až potom zákaz interrupcií

Aký je váš postoj k interrupciám? V pohľade na homosexuálov sa zhodnete s KDH, ako to bude teraz?

Ani tu sa príliš nelíšime, len trochu. V našej spoločnosti chýba výchova k sexuálnej zodpovednosti, mali by sme teda najskôr mladých ľudí vychovať, aby boli zodpovední, lebo sex nie je len živočíšny pud. Čiže skôr, než zakážeme interrupcie, čo by som globálne nepovažovala za múdre, mali by sme ľudí viesť k tomu, aby neboli potrebné. Ak už sa niečo stane, povolila by som ich v prípade znásilnenia, ak to ohrozuje život matky, a ak sa zistí, že plod je vážne poškodený a matka si nevie predstaviť, ako by také dieťa vychovávala.

Nevyrušuje vás to, že ide o živého tvora?

Vyrušuje, lebo trest smrti sme tiež zlikvidovali preto, aby sa nezabíjali ľudia. Aj interrupcie sú svojím spôsobom niečím podobným, ale za vraždu to nepovažujem. V parlamente som sa pýtala, že ak vegetarián zje oplodnené vajíčko, čo vlastne zje - kura alebo vajíčko?

Ak ale pripúšťate, že ide o živého tvora, logicky musí ísť o vraždu či zabitie. Samozrejme, nie z hľadiska právneho, ale etického.

Je to zárodok života. Ak sa má dieťa narodiť, tak jedine ako chcené, nie nanútené zákonom. Ak je nechcené, celý život bude trpieť ono aj tí, ktorí ho splodili. Preto nie je múdre nechať nasilu narodiť sa deti, ktoré nikto nechce.

Lisabonská zmluva? Diktát sme tu už mali

Čo si myslíte o Lisabonskej zmluve?

Som jedna z mála, kto si ju aj prečítal. EÚ vznikla s dobrým úmyslom, ale odmietam, aby to bolo tak, že nám niekto opäť bude niečo diktovať. Vážení občania, to už tu bolo! Lisabonská zmluva je o takom diktáte.

Keď sme sa bavili o socializme, nespomenuli ste, že by vám prekážal diktát ZSSR.

Lenže vtedy sa VSŽ nevolali U.S. Steel ako dnes. A to mi prekáža.

Čo vám prekáža na tom názve?

Sme predsa na Slovensku, do hája. Mne prekáža aj to, že naši prepravcovia, cestujúci za hranice, nemajú vzadu napísané, že Slovakia! Vadí mi, že prejdem za hranice a nikto tam o Slovensku nič nevie.

Vám vážne prekážajú cudzie názvy firiem? Veď U.S. Steel je medzinárodná korporácia, snáď je jedno, ako sa ten závod v Košiciach volá.

Stojí na našom území, vybudovaný je z našich peňazí a našimi rukami, prečo sa to má volať U.S. Steel? Ak chceme roznášať naše meno po svete, mali by sme sa o to pričiniť. Možno viete, že Bratislava mala svojho času družbu s mestom Saratov. V ňom je hotel, ktorý sa volá Bratislava. Na recepcii pritom ani nechyrujú, kde je Slovensko. Na raňajkách pozerám, že v jedálni je krásna freska bratislavského hradu a páru, tancujúceho v slovenskom kroji. Pýtam sa obsluhy, či vedia, čo to je a oni, že nie. To je chyba našej diplomacie. Prezident nedávno povedal, že chce mať hrdé Slovensko. Čo on môže chcieť, nikto mu predsa Slovensko nedáva.

Vráťme sa k Lisabonskej zmluve.

Som za to, aby štáty spolupracovali, ale nie tak, že jedni z toho budú mať úžitok a druhí len robotu. Načo nám bude Ministerstvo financií, keď všetko bude riadiť Európska banka? Načo nám bude rezort hospodárstva, keď o všetkom rozhodnú v Bruseli? Zmluvu teda nepovažujem za dobrú, stratili by sme suverenitu.

Skúste konkrétne, to, čo hovoríte, je príliš všeobecné.

Zmluva obmedzuje platnosť našich zákonov a silno chce ovplyvňovať naše dianie - v daňovej, sociálnej aj poľnohospodárskej politike, čo mi prekáža najviac. V tomto sme boli vždy sebestační, dnes dovážame aj sprosté zemiaky, pričom polia ležia ladom. Kto mi bude predpisovať, že mám piť francúzske víno, keď chcem piť svoje, slovenské? Je zlé, že nevieme vrátiť poľnohospodárstvo do stavu, aby prinášalo prospech. Aj pánovi Čarnogurskému som povedala, že mu nikdy neodpustím, čo urobil s družstvami, a on uznal, že sa vtedy pomýlili. Toľko pôdy, čo skončilo pod plechovými montážnymi halami...

Tie haly prinášajú prácu státisícom ľudí.

Dobre, ale mali sme ich postaviť niekde inde, nie na úrodnej pôde ako Peugeot pri Trnave.

Vzdelanie je cesta k múdrosti

Ako ste na tom s cudzími jazykmi? Prezident Schuster dokázal komunikovať viacerými, Gašparovič je na tom oveľa horšie, čo vy?

Nie som príliš vybavená jazykmi, perfektne viem len po rusky.

Čo znamenajú po rusky slová „tri kalódca"?

Tri studne. (smiech)

S akými financiami pôjdete do kampane?

S vlastnými a od mojich priateľov. Niekto mi povedal, že v kampani nesmiem prekročiť sumu štyri milióny. To o akom čísle preboha hovoril? Vážne je niekto schopný minúť také peniaze, len aby bol vylepený na každom plote? Ja si to neprosím. Neviem, kde by som toľko peňazí minula, hoci chápem, že voľby si žiadajú aj reklamu. Jediný hendikep, ktorý mám, spočíva v tom, že mám problém sa dostať do médií tak ako tí, ktorých pozývajú stále. Myslím si však, že to dobehnem chodením po Slovensku a osobnými debatami s ľuďmi.

Na čom bude kampaň postavená?

Veľmi ma trápi, že naši mladí ľudia dostávajú skreslené informácie o svojej histórii, o kultúre. Slováci sú národ, ktorý dokáže každého len kritizovať. Nie aby sme vyzdvihli to vynikajúce na našich osobnostiach, neustále na nich hľadáme len chyby. Strácame tak vzory a motiváciu napodobňovať veľkých a múdrych. Toto mi chýba na dnešných školách, a preto chcem klásť dôraz na vzdelanie.

Vzdelanie je základná cesta k múdrosti. Ak budeme múdri, budeme aj hrdí, smelí. Nedáme sa urážať a ponižovať, dospejeme k slobode. Svojou kampaňou otváram túto cestu, aby Slovenská republika bola úspešná, uznávaná, aby boli úspešní a spokojní jej občania.

Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Dagmar Bollová v prepise nič nezmenila.

Medzititulky: Redakcia

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 26 317
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 582
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 926
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 308
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 200
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 873
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 699
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers: ONLINE prenos zo zápasu základnej časti NHL. Hrá aj Juraj Slafkovský.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu zámorskej NHL: Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers.


Tomáš Záborský a František Gajdoš v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Pozrite si prehľad športových udalostí v piatok 29. marca. Aký je program dňa?


Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu