Streda, 16. jún, 2021 | Meniny má Blanka, BiankaKrížovkyKrížovky
MINISTER ŠKOLSTVA NEVYLÚČIL, ŽE HOKEJOVÚ HALU POSTAVÍ INVESTOR ZA SVOJE A ŠTÁT NEMINIE ANI KORUNU

Časť rizika arény na seba zoberie štát

Ak majstrovstvá sveta budú v roku 2011 v Bratislave, hokejoví fanúšikovia si ich prídu pozrieť do štátnej haly. Po tom, čo vláda odsúhlasila, že sa zaplatí formou PPP ­projektu, ostáva už len otázka, či je to jediné a najlepšie riešenie.

Aréna by mala stáť na mieste, kde teraz stojí základná škola.Aréna by mala stáť na mieste, kde teraz stojí základná škola. (Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ)

BRATISLAVA. Možností, za čo halu postaviť, je viac. Peniaze môžu byť zo štátneho rozpočtu, z úveru, či za súkromné zdroje. Podľa predbežných odhadov náklady majú dosiahnuť zhruba štyri miliardy korún.

Vláda rozhodla, že najlepšie to bude metódou súkromno-verejného partnerstva (PPP). Minister školstva Ján Mikolaj má už aj predstavu, kto na seba prevezme riziko podnikania.

„Investor postaví halu, ktorá bude patriť štátu. Štát mu ju tridsať rokov nechá. Investor bude spravovať štátny majetok, a čo si zarobí, je jeho. Štát mu bude splácať to, že halu postavil,“ povedal Mikolaj.

Vládny model je z pohľadu štátu nevýhodný

To, že investor má dostať od štátu splátky, ale nechá si aj príjmy z koncertov či športo­vých zápasov, je podľa Radovana Ďuranu z inštitútu Iness nevýhodná investícia z pohľadu štátu. „Už dopredu sa predpokladá, že príjmy z prevádzky nebudú stačiť,“ povedal.

Vláde by preto navrhol iný postup: pripraviť pozemok a po­núknuť ho zahraničným investorom. Tak totiž zistí, kto je ochotný na ňom stavať, prípadne najviac zaplatiť. „Ak sa taký investor nenájde, potom to nie je výhodné,“ povedal Ďurana.

Proti vládou schválenému PPP ­projektu má výhrady aj Peter Goliáš z Ineka. Skôr by odporučil súťaž na postavenie haly. „Štát by ju financoval buď formou úveru, alebo z rozpočtu,“ povedal.

Prekáža mu najmä to, že takéto projekty môžu stavbu predražiť. Uznáva síce, že projekty verejno­súkromného part­nerstva môžu byť aj výhodné, ale iba keď ich vláda dokáže dobre riadiť. „To by sa však mala učiť najskôr na menších projektoch,“ povedal.

Peter Chovanec z Dexia banky tvrdí, že by sa nemalo zabúdať ani na výhody PPP ­pro­jektov. Tie vidí v tom, že súkromník je efektívnejší ako štát, a to najmä v údržbe a prevádzke.

Úspešnosť PPP projektuvisí najmä od zmluvy

Všetci traja pozorovatelia sa však zhodujú, že to, či bude spojenie so súkromníkom prínosom, bude závisieť od podmienok dohodnutých v zmluve.

„Treba presne povedať, čo sa stane, keď súkromník bude meškať so stavbou, a množstvo ďal­ších podmienok,“ povedal Goliáš.

Minister Mikolaj hovorí, že je na to pripravený. Zmluva, ktorá bude mať niekoľko sto strán, má byť totiž veľmi detailná. „Nadiktujeme milión vecí, čo všetko musí investor zabezpečiť. Len čo ich nezabezpečí, štadión sa mu zoberie. Vždy bude štátny,“ povedal.

Všetko sa to podľa neho môže ešte skončiť aj tak, že hala nebude stáť občanov nič. Rozhodnú o tom nakoniec ponuky.

Do súťaže sa podľa neho môže prihlásiť aj súkromná firma Well­free, ktorá ohlásila, že chce postaviť viacúčelový štadión bez štátnych peňazí.

„Nech sa prihlási do súťaže. Veľmi radi jej to celé dáme a štát to nebude stáť nič,“ povedal minister.

Dôvod, pre ktorý stavba štadióna má ísť cez PPP, je podľa ministra aj ten, že si štát chce záujemcov preveriť. „Musíme sa pozrieť na to, či majú peniaze a či sú schopní.“

Mikolaj: Čakám

Medzi mestom Bratislava a bratislavskou župou vznikol spor o lokalitu pre halu na majstrovstvá sveta v hokeji. Mesto odhlasovalo pozemok na Kalinčiakovej ulici, čo je širšie centrum. Kraj je za Petržalku. Môže ministerstvo do tohto problému zasiahnuť?

„Zodpovednosť za výber pozemku nesie samospráva. Nám je úplne jedno, kde samospráva ukáže prstom. Musí však za to niesť zodpovednosť.“

O čom teda je ten spor?

„Fakt neviem. Možno je to o záujmoch, možno o individuálnych názoroch, pretože veľa ľudí tvrdí, že to, čo vybralo mesto, je zlé. Iní tvrdia opak.“

Kde teda bude stáť šta­dión?

„Neviem. Čakám. Zatiaľ bolo povedané, že bude na Kalinčiakovej. Mesto so župou sa dohodli, že tam namiesto základnej školy, ktorá sa má pre štadión zbúrať, postavia združenú strednú školu, ktorú spoločne zafinancujú po 50 miliónoch korún. Taká dohoda tu padla. Ale v župe sú iné názory.“

Zasiahne ministerstvo, ak by hrozilo, že do termínu majstrovstiev hala nebude?

„Ak nebude pozemok, tak štát nemá tú halu kde postaviť. A ak mesto pozemok nedá, tak hala nebude. Je to stopercentná zodpovednosť poslancov. A termín sa už blíži.“

Ste vnútorne presvedčený, že hala má byť postavená v širšom centre mesta?

„Ako minister si počkám na územný plán. Ako odborník si myslím, že to tam môže byť. Keby to bolo pri letisku, čo bola tiež jedna z možností, nemala by všešportová hala takú využiteľnosť.“

Sú štyri miliardy primeranou cenou za takýto šta­dión?

„To máte ako jedno­ alebo štvorhviezdičkový hotel. V jednom máte tridsať postelí a stojí tri milióny korún alebo máte v druhom tiež tridsať postelí, ale stojí desať miliónov. Lebo je štvorhviezdičkový. Ten­to štadión musí byť štvorhviezdičkový. Keď chcete robiť majstrov­stvá sveta, musí mať svoje parametre, čiže preto možno bude trochu drahší.“

Údajne je tu súkromný investor, ktorý chce štadión postaviť sám a v inej lokalite. Musí sa zapojiť do projektu PPP, ktorý je schválený pre výstavbu hokejovej haly?

„Ak chce stavať pre majstrovstvá sveta, musí sa zapojiť do projektu PPP. Musíme sa na neho pozrieť, či má peniaze a či je schopný. Štát mu predsa tridsať bude dávať na reprezentáciu.“

Daniela Krajanová
Haly, ktoré sa uživia zo vstupného, nie sú výnimkou

Skúsenosti ukazujú, že stavba športovej haly sa môže za určitých podmienok zaplatiť bez toho, aby sa siahlo na peniaze daňových poplatníkov.

V Litve postavili pred štyrmi rokmi halu pre dvanásťtisíc divákov. Toľko ľudí by sa malo zmestiť aj do našej arény. Rozdiel je v tom, že v Litve štát stavbu haly investorovi nesplácal, poskytol však pozemok. Halu vlastní investor. O to, aby aréna zarábala, sa má postarať v Litve firma Rubicon Eventus. Štát má v nej desaťpercentný podiel. Zisk firmy teda závisí od toho, či sa jej podarí do arény prilákať návštevníkov.

Koncesionár našej haly bude mať aj príjmy z koncertov či zápasov, ale aj splátky od štátu. Štát tak na seba prevezme časť rizika. Je preto dôležité, aké vysoké budú štátne splátky a či zohľadnia aj to, že súkromník môže na hale zarábať. „Až od pomeru príjmov z prevádzkovania haly k splátkam štátu sa dá usúdiť, či je systém platieb nastavený motivačne, alebo či koncesionár zorganizuje za rok dva koncerty,“ povedal Ďurana.

Organizovať množstvo výnosných akcií sa darí aréne v Budapešti. Jej prevádzkovateľ je súkromník a na to, aby hala zarábala, je aj motivovaný. Či sa mu vráti investícia do haly, závisí len od týchto príjmov. Má však aj poistku. Za úver, ktorým stavbu financoval, sa zaručila maďarská vláda. Tá na oplátku halu vlastní.

Tradíciu s väčším zapojením štátu majú napríklad Briti. Štadión v meste Hull postavil za svoje štát. Prevádzkuje ho firma Stadium Management Company. Namiesto toho, aby firma platila štátu nájomné, dohodli sa na podieloch zo zisku. Štát sa významnejšie zapojil do stavby haly aj v Nemecku. Olympijský štadión v Berlíne, ktorý stál dokopy 242 miliónov eur, financoval v prevažnej miere štát. Vlastní ho Nemecko a mestský štát Berlín. Na jeho prevádzku vytvorilo mesto spojenie so súkromníkom.

(dak)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  2. Ako sa mení dynamika firiem?
  3. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  4. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  5. Zázračná hranica kilometrov, po ktorej sa vám elektromobil neoplatí
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  4. Začíname prikrmovať: Ako vybrať detskú ovocnú výživu?
  5. Arónia: Spoznajte jej zázračné účinky na zdravie, chutné recepty
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 24 792
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 14 165
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 12 856
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 026
  5. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 10 500
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 965
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 329
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 7 017
  9. Po Slovensku na motorke 5 372
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 4 959
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Demografický problém nikto nerieši.


9. jún
Stretnutie Bidena (v kresle vľavo) s Putinom trvalo tri a pol hodiny.

Lídri nevystúpili na spoločnej tlačovej konferencii.


1 h
Peter Schutz

Východisko na spôsob "vláda národnej spásy" je čistá fantazmagória.


6 h
Marek Hamšík (vľavo) počas tréningu slovenskej reprezentácie na EURO 2020.

Kapitán regeneruje výnimočne.


Pavol Spál 7 h