Streda, 14. apríl, 2021 | Meniny má JustínaKrížovkyKrížovky

Prvý slovenský egyptológ

Ján Midžiak (76) je prvý Slovák, ktorý v šesťdesiatych rokoch študoval v Prahe egyptológiu. Diplom z nej však dostal až takmer o štyridsať rokov neskôr. Vtedajší režim mu najprv dovolil venovať sa krajine faraónov, potom mu túto lásku zakázal. Z odborník

Najvzácnejšia spomienka - túto malú mištičku našiel Ján Midžiak v hrobe Egypťana. Má viac ako 4 tisíc rokov.Najvzácnejšia spomienka - túto malú mištičku našiel Ján Midžiak v hrobe Egypťana. Má viac ako 4 tisíc rokov.

a na exotickú históriu sa tak stal stavbár, neskôr šatniar, recepčný či šéf reštaurácie, až zakotvil v hudobnom vydavateľstve českého speváka Dalibora Jandu.Vo vrútockom byte žije Ján Midžiak sám so spomienkami na svet pyramíd a prastarých tajomstiev. Pripomína mu ich kráľovná Nefertiti z obrazu, mušle zo Stredozemného mora, sošky faraónov, sfíng a množstvo fotografií z jeho archeologických výprav do Egypta.

Najvzácnejšia z trofejí je však maličká hlinená mištička, ktorá má viac ako štyritisíc rokov. "Našli sme ju v hrobe zámožného muža. Starí Egypťania verili, že ich duša žije aj po smrti a potrebuje sa nasýtiť. Preto do hrobu dávali nádoby na jedlo," vysvetľuje Ján Midžiak, ktorý v šesťdesiatych rokoch navštívil Egypt trikrát. Raz Káhiru a dvakrát Núbiu v čase, keď ju mali zaplaviť novou Asuánskou priehradou. Obyvatelia desiatok malých dediniek sa odsťahovali do horného Egypta a ich obydlia a územie osídlili archeológovia a egyptológovia, aby z nich v rámci záchrany pre UNESCO vydolovali to, čo zanechali predkovia pred tisíckami rokov. "Zameriavali sme sa na skalné rytiny, na ktoré som sa počas štúdia špecializoval. Mali sme ich dokumentovať pred tým, než ich navždy zaplaví voda. Našli sme vyše päťtisíc skalných rytín, 180 nápisov a niekoľko hrobiek, ktoré boli pre vedu prínosom. Rytina slona nám napríklad potvrdila, že pred tisíckami rokov v Egypte nebola púšť. Aj takéto poznatky sa vďaka našim expedíciám dostali do kníh," popýšil sa 76-ročný Vrútočan, rodák z Oravy.

Vzácny arabčinár

Do Vrútok, mesta svojho detstva, sa vrátil len nedávno. Takmer celý život prežil v Prahe, kam ako študent filozofickej fakulty v Bratislave odišiel za lukratívnou ponukou.

Z pražskej Karlovej univerzity mala výprava egyptológov v roku 1963 odísť do egyptskej Núbie, no potrebovali tlmočníka. Ján Midžiak bol pre nich ako stvorený - ku krajine faraónov mal osobne blízko, členstvo v strane mu povoľovalo prekročiť hranice domoviny a ako jeden z mála v Československu ovládal arabčinu. "Keď som šiel študovať na vysokú školu, kamarát ma nahovoril na arabčinu, lebo vraj francúzštinárov, nemčinárov, ruštinárov či angličtinárov je dosť. Ako arabčinári budeme vzácnejší," smeje sa. A naozaj. Dekan pražskej fakulty mu zabezpečil v Prahe štipendium, ubytovanie, prácu v ústave egyptológie i prestup na tamojšie štúdium arabčiny. Ján Midžiak teda odišiel z bratislavskej univerzity a čakal, kedy sa ozvú z Prahy. Lenže oni sa neozývali. "Zavolal som im teda ja a dekan sa mi ospravedlnil, že mi zabudli oznámiť, že počet členov expedície bol obmedzený a moje miesto do Egypta napokon dostal fotograf. Keďže som z mojej školy odišiel, navrhol mi, aby som predsa len prišiel do Prahy. V ten semester profesor Zbyněk Žába otváral ročník egyptológie a keďže ju zatiaľ žiaden Slovák neštudoval, bol ochotný ma vziať bez prijímačiek. A tak som sa stal prvým Slovákom študujúcim egyptológiu," pokrčí plecami nad spletitými cestami osudu.

Nechcel byť uprednostnený

Profesor Žába si ho obľúbil. "Zamestnal ma v ústave ako svojho pomocníka a ako jedinému zo štyroch študentov v ročníku mi tykal. Požiadal ma, aby som zostavil rebríček spolužiakov, z ktorých dvaja s ním mali vyraziť na expedíciu do Núbie. Seba som dal na posledné miesto, nechcel som byť uprednostnený, no na výbore rozhodli inak, a tak som cestoval v prvej várke ja so spolužiakom, v druhej ďalší dvaja. Profesor Žába sa mi napokon priznal, že s nami dvomi bol aj tak najspokojnejší. Ďalší spolužiaci neboli fyzicky ani zdravotne zdatní absolvovať 15-kilometrové túry po horúcej púšti, radšej sedeli na našej lodi a situáciu sledovali ďalekohľadom." Československá výprava s dvomi študentmi, profesorom, lodným kapitánom a fotografom bola jedna z deviatich z iných krajín sveta, ktoré bádali po starom území Egypťanov.

Ako jediná získala dve koncesie - povolenia ťažiť z územia bohatstvo a ako jediná mala zabezpečené letné expedície štyri roky za sebou. "Chodili sme do Núbie v čase najväčších horúčav a v čase, keď vypúšťali starú Asuánsku priehradu. V povetrí poletovali moskyty, pred ktorými sme sa v noci skrývali, aby nás nepoštípali. Spávali sme na lodi pod holým nebom a pod sieťkami," spomína si.

Z milosti do nemilosti

Svoje spomienky na Egypt a skúsenosti nikdy ako egyptológ naplno vedecky nezužitkoval. Krátko ich využíval v ústave egyptológie na pražskej univerzite, v roku 2002 o období pred zaplavením Núbie rozprával v Bratislave na výstave Cesty k Nílu, bratislavskému egyptologickému pracovisku pri Slovenskej akadémii vied (SAV) daroval svoje negatívy a so spomienkami sa delí na požiadanie na besedách. Egypt viac nenavštívil, arabčinu zabudol...

Minulý režim, ktorý mu k štúdiu pomohol, sa mu obrátil v roku 1968 chrbtom. "Pracoval som externe ako hlásateľ v Československom rozhlase, ktorý nesúhlasil s príchodom vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Všetci sme prišli o zamestnanie. Vyhodili ma z ústavu i zo školy. Práve som písal záverečnú prácu, čakal na titul... Žiaľ, dočkal som sa ho dodatočne až po nežnej revolúcii, keď som bol takmer na dôchodku a nemal som ho ako využiť," hovorí bez náznaku smútku či ľútosti. Hoci ľutovať mal za čím. Z nádejného egyptológa sa stal obyčajný človek s kádrovým posudkom, pre ktorý sa pretĺkal viacerými zamestnaniami.

Díler pre Dalibora Jandu

Život "politického" vyhnanca sa začal pre Jána Midžiaka v Lucerne na technickom oddelení, odkiaľ ho po troch rokoch prepustili. Keď vychádzal z dvier bledý, všimol si ho vedúci kamenárov, ktorí pred Lucernou kládli chodník. Oslovil ho a ponúkol prácu skladníka s vyššou mzdou. Aby mu ju mohol platiť stále, musel študovať strednú kamenársku priemyslovku. V roku 1977 Jána Midžiaka ako 45-ročného operovali na žalúdok, v dôsledku čoho odišiel na ročný invalidný dôchodok. Keď sa vyliečil, zamestnal sa ako šatniar v Paláci kultúry, neskôr na recepcii hotela.

Keďže aj tu ho prenasledoval tieň kádrového posudku, našiel si prácu na zimnom štadióne Štvanica ako rolbár na úpravu ľadu. Pretože bol háklivý na chlad, urobil si kurz na strojníka chladiarenských zariadení a vyrábal v strojovni v teple ľad. Nežná revolúcia ho zastihla už na poste zástupcu vedúceho. Využil situáciu, angažoval sa v Občianskom fóre, ktoré ho odporučilo na konkurz na riaditeľa reštaurácie Raja pre Prahu 4, čo ho napĺňalo.

"Rehabilitovali ma, ale najviac ma tešilo, že mám konečne slušný plat," mávne rukou. Po dvoch rokoch Ján Midžiak odišiel do dôchodku, avšak nie oddychovať. Na vlastnom aute si privyrábal ako díler hudobného vydavateľstva Hurikán, ktoré vlastnil spevák Dalibor Janda.

Pred tromi rokmi si uvedomil, že ostal v Prahe sám bez vlastnej rodiny i priateľov a rozhodol sa na naliehanie rodiny vrátiť do Vrútok. A viac nepracovať. Iba oddychovať a myslieť na to, čo mu z egyptského sveta pre stratené roky ostalo neodkryté.

Do egyptskej Núbie šiel s profesorom Žábom odkrývať kamenné nápisy. Našli však aj hroby.

Chodili sme do Núbie v čase najväčších horúčav. V povetrí poletovali moskyty, pred ktorými sme sa v noci skrývali, aby nás nepoštípali. Ján Midžiak



FOTO

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáme finalistov Office roka 2020
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  3. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  4. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  5. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  6. Jar je vo vzduchu. Alergie tiež
  7. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  8. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  9. Neviete kam tento rok na bezpečnú dovolenku k moru?
  10. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  1. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  2. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  3. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  4. Goji: bobule šťastia pomáhajú proti depresii
  5. Poznáme finalistov Office roka 2020
  6. Neviete kam tento rok na bezpečnú dovolenku k moru?
  7. Jar je vo vzduchu. Alergie tiež
  8. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  9. SodaStream na Slovensku predstavuje príchute nápojov od PEPSI
  10. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 52 107
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 22 135
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 20 907
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 18 395
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 14 013
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 11 218
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 9 473
  8. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 8 794
  9. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 8 703
  10. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 8 356
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vakcínou Astra Zeneca sa od soboty poobedia môžu očkovať ľudia nad 45 rokov.

Pri AstraZenece zatiaľ nehlásili žiadne úmrtie. Očkujú ňou mladších ľudí.

14 h

Matovič sľúbil tlačovku.

5 h