môj víkend Maťo Ďurinda má plné ruky práce. Skladá piesne a texty pre nové cédečko Tublatanky, prerába dom, no hlavne sa stará spolu so svojou priateľkou o ich novonarodenú dcérku Barborku.Víkendy už odmala mali pre mňa silný náboj. Vždy som sa na ne veľmi tešil, príjemné dni spojené s pokojom a sladkým ničnerobením, nabité vždy novými zážitkami, keď sme ako deti napĺňali tieto chvíle stále novou skúsenosťou.
Tešil som sa na sobotňajšie hokejové zápasy, na ktoré som ako žiak cestoval do rôznych miest Slovenska alebo ich odohral doma za klub BEZ Bratislava. A keď som dal gól, vtedy bol môj zážitok oveľa silnejší. Rád spomínam na nedeľné celodenné výlety s rodičmi našou vtedy novou bielou Škodou 100. Napríklad na Devín, Kamenný mlyn alebo k vode do Senca, čo sa mi zdalo vtedy dosť ďaleko, a keď sme po ceste niekoho v "obrovskej" stokilometrovej rýchlosti autom predbehli, tak som sa vždy radoval.
Cez víkend bol svet akýsi krajší, dokonca aj mesto voňalo ináč - prevoňala ho obrovská pohoda. Škoda len, že dnešné víkendy sú často spojené s doháňaním restov, ktoré nám priniesol pracovný týždeň, či novodobým pobehovaním po obchodných centrách, ktoré celkom narušili to, čo mám tak rád - výnimočnosť týchto dvoch dní.
Aj ja som párkrát takto premrhal tento čas, mnohé víkendy trávim aj pracovne na koncertných pódiách, za ktorými treba často takmer celý deň cestovať a večer spievať, hrať na gitaru a stáť pred publikom, čo mám tiež rád a napĺňa ma to, aj keď väčšina ľudí vtedy oddychuje alebo sa zabáva a ja im to neraz závidím. No
vždy, keď sa dá, snažím sa, aby som mal každý voľný víkend pestrý a výnimočný. Mnohé z nich trávim mimo Bratislavy.
Nič vopred neplánujem, všetko sa vyvinie na poslednú chvíľu a potom to má naozaj svoje čaro. Do batožiny zbalíme nevyhnutné veci a poberieme sa s priateľkou vždy niekam inam. Už cesta v aute je čarovná, vonkajšiu scenériu dopĺňa kvalitná muzika, ktorou si vždy naplním zásobník na cédečka, a človek je razom plný inšpirácie. Medzi nezabudnuteľné ciele víkendových potuliek určite patria Budapešť, Viedeň, Praha, ale aj iné miesta Moravy a Slovenska, skrátka tie, ktoré sú naozaj malebné a časovo dostupné k Bratislave, kde bývam.
Spomínam si, ako sme strávili jeden naozaj krásny víkend v Prahe, keď bolo vonku mrazivé počasie, po tieto dni padali rekordy mínusových teplôt, bolo
-20 °C a my sme to vôbec necítili, túlali sme sa nádhernými starými uličkami, prezerali sme si výklady, ktoré boli plné ruských matriošiek, a smiali sme sa, že majú už aj podobu Johna Lennona a ďalších známych tvárí zo šoubiznisu. Konečne som navštívil Národné múzeum, kde ma zaujali exponáty živočíchov z obdobia druhohôr. Muzeálne naladení sme si hneď dopriali aj návštevu Múzea komunizmu, kde sme sa dobre zasmiali a zároveň pocítili sentiment, lebo sme toto obdobie zažili. Turné sme zakončili návštevou Múzea voskových figurín, kde som si aspoň urobil fotku so svojím obľúbeným spevákom Freddiem Mercurym. Potom sme sa do neskorých nočných hodín znova prechádzali vo veľkých mrazoch, ktoré sme cítili len na zmrznutých nosoch, a tešilo nás, že sa môžeme asi po stýkrát vyfotiť na Karlovom moste, keďže Prahu navštevujeme naozaj často - odkedy sme objavili krásny nový podkrovný apartmán, z ktorého sa v noci dívame na Staré Mesto a tento pocit nás vždy vracia späť.
Krásny víkend sme zažili s priateľkou v lednicko-valtickom areáli, keď sme bývali v hoteli priamo v lednickom parku. Víkend bol v znamení cyklistických túr. Navštívili sme okolité pamiatky na cyklotrasách, ktoré lemovali starý krásny Janohrad, Tri Grácie, Rybničný zámoček a vyšliapali sme si aj na lednický minaret, z ktorého sme pozorovali nádherné okolie. Cestou naspäť prišlo mojej priateľke nevoľno a hneď nám bolo obom jasné, že čakáme spolu vytúžené dieťa.
A tak sa nám po niekoľkých mesiacoch narodilo dievčatko, ktorému sme dali meno Barborka. Teraz budeme musieť takéto krásne spontánne víkendové výlety odložiť aspoň na rok, kým malá Barborka trochu narastie. (zš)
