Kto sa chystá uviesť v daňovom priznaní príjem z prenájmu nehnuteľnosti a doteraz sa nezaregistroval na daňovom úrade, mal by to urobiť čím skôr. Inak dostane najmenej dvojtisícovú pokutu za to, že si registračnú povinnosť nesplnil.
Príjmy z prenájmu sa uvádzajú v daňovom priznaní k dani z príjmu fyzických osôb typ B. „Pokiaľ daňovník nie je registrovaný, nemá pridelené daňové identifikačné číslo a v daňovom priznaní uviedol príjmy z prenájmu, daňový úrad mu uloží pokutu za nesplnenie registračnej povinnosti,“ upozorňuje hovorkyňa Daňového riaditeľstva Iveta Adamíková.
Čím dlhšie, tým drahšie
Pokuta zo zákona môže byť aj viac ako dvetisíc korún, no najviac stotisíc korún. „V súčasnosti udeľujeme najnižšie sadzby,“ hovorí Adamíková. Neskôr sa budú sumy zvyšovať. Výška pokút závisí od dĺžky trvania zanedbania povinnosti a následkov protiprávneho stavu. Čím dlhší čas uplynie od toho, ako si daňovník nesplnil svoju povinnosť, tým vyššiu pokutu zaplatí. Kontrola plnenia povinností voči daňovému úradu bude fungovať aj opačným smerom – kto sa už zaregistroval, pretože prenajíma, toho daňové priznanie budú daňové úrady preverovať, či v ňom príjmy z prenájmu aj priznal.
Podľa novely zákona o správe daní a poplatkov je od septembra povinný zaregistrovať sa na daňovom úrade každý (teda aj nepodnikateľ), kto prenajal byt, nebytový priestor, alebo inú nehnuteľnosť okrem pozemku. Lehota závisí od termínu, kedy daňovník nehnuteľnosť prenajal. Ak to bolo po prvom septembri vlaňajšieho roka, registrovať sa treba vždy do tridsiatich dní po uplynutí mesiaca, v ktorom fyzická osoba nehnuteľnosť prenajala. Kto je na daňovom úrade už zaregistrovaný z iného dôvodu, napríklad ako živnostník, stačí, ak si v rovnakej lehote splní oznamovaciu povinnosť.
Kontroly v realitkách
Kto prenajímal nehnuteľnosť ešte pred septembrom 2007, mal na registráciu na daňovom úrade čas do konca uplynulého roka. Podľa štatistík Daňového riaditeľstva, v minulom roku sa zaregistrovalo približne 26 600 fyzických osôb. Z nich viac ako dvetisíc si povinnosť nesplnilo v zákonnej lehote. Splnenie lehoty pracovníci daňových úradov kontrolujú spolu so žiadosťou predloženej zmluvy o prenájme, alebo ju zisťujú na základe ústneho pojednávania, o ktorom spíšu zápisnicu.
Koncom uplynulého roka spustilo viac ako päťdesiat daňových úradov kontrolnú akciu v realitných kanceláriách na celom Slovensku. Ku koncu februára zo 750 prenajímateľov, ktorých týmto spôsobom našli, sa zaregistrovalo 470.
„Miestne zisťovania v realitných kanceláriách sa ukázali ako vhodný spôsob získavania informácií o poskytovateľoch prenájmov,“ stojí v stanovisku Daňového riaditeľstva. Podobné kontroly preto chcú vykonávať naďalej a pravidelne.
Ak daňovník nie je registrovaný a v daňovom priznaní uviedol príjmy z prenájmu, daňový úrad mu uloží pokutu.
Ak niekto minulý rok prenajímal byt, dom alebo pôdu, prvých 24 900 korún, ktoré z toho zarobil, zdaniť nemusí.
Ak niekto prenajíma nehnuteľnosti, nemusí platiť daň z celého zárobku. Rodina môže zinkasovať za celý rok aj niekoľko desiatok tisíc bez toho, aby musela príjmy z prenájmu zdaniť alebo podávať preto daňové priznanie. Platí to len vtedy, ak prenájom nie je súčasťou podnikania.
Pri bežnom prenájme nehnuteľnosti je zárobok do päťnásobku životného minima oslobodený od dane. Na minulý rok to bolo 24 900 korún. Tento rok oslobodená suma stúpla na 25 650 korún. Platí to na prenájom bytov, domov, garáži alebo pôdy. Zárobok nad 24 900 korún ročne sa už zdaňuje.
„Ak takto vymedzené príjmy presiahnu päťnásobok životného minima, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu,“ povedala Mária Tolnaiová z Daňového riaditeľstva.
Aj paušálne výdavky
Ďalšia výhoda je, že pri prenájme môže daňovník využiť 40-percentné paušálne výdavky alebo, ak je to pre neho výhodné, skutočné náklady. Paušálne výdavky sa nepočítajú z celého zárobku, ale až zo sumy, zníženej o päťnásobok životného minima, teda o 24 900 korún.
Ak napríklad niekto zarobil z prenájmu minulý rok 100-tisíc korún, zdaniteľný bude len príjem 125 100 korún. Z toho zrazí paušálne výdavky a zvyšok, čiže 75 060 korún, zdaní. Musí pritom podať daňové priznanie typu B. Príjmy z prenájmu prizná v šiestom oddieli. Daňové priznanie však podávajú len tí, ktorí vlani zarobili spolu zo všetkých zdrojov viac ako 47 808 korún. „Ak mal daňovník príjmy z prenájmu nehnuteľností, ktoré nepresiahli 24 900 korún, alebo mohli byť aj vyššie ako 24 900 korún, ale nepresiahli sumu 47 808 korún, takýto daňovník nie je povinný podať daňové priznanie a príjem z prenájmu nehnuteľností sa nezdaňuje,“ povedala Tolnaiová. Môže sa to týkať napríklad nepracujúceho študenta, nezamestnaného, žien na rodičovskej dovolenke alebo penzistu, ktorý nepracuje. Je zrejmé, že ak niekto prenajímal nehnuteľnosť popri podnikaní alebo zamestnaní, s najväčšou pravdepodobnosťou zarobil vlani dokopy viac ako 47 808 korún a daňové priznanie bude podávať.
Zvýhodnení sú pri prenajímaní manželia. Ak vlastnia nehnuteľnosť spoločne, na oslobodenie do päťnásobku životného minima má nárok každý z nich. Spolu teda vlani z prenájmu mohli zarobiť až 49 800 korún bez toho, aby z toho museli zdaniť čo len korunu.
Aj iné príjmy sú oslobodené
Oslobodenie do päťnásobku životného minima sa nevzťahuje len na prenájom nehnuteľnosti. Popri zárobkoch z prenájmu nehnuteľností sa dá oslobodiť napríklad aj príležitostný prenájom z poľnohospodárskej výroby, hnuteľných vecí, lesného a vodného hospodárstva.
Ľudia si oslobodenie môžu uplatniť naraz aj na viac druhov príjmov. Platí však, že celkové oslobodenie nesmie presiahnuť 24 900 korún ročne.
Ak daňovník z prenájmu minulý rok zarobil 18-tisíc korún a z predaja ovocia napríklad 10-tísíc, zdaní len 3 100 korún.
(do 5-násobku životného minima, teda do 24 900 Sk)
príjem z prenájmu nehnuteľností, ak to nie je z podnikania,
príležitostné príjmy z prenájmu hnuteľných vecí,
príležitostné príjmy z poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva,
prevod cenných papierov
prevod účasti v eseročke, komanditnej spoločnosti a družstve.
