Z vysokých škôl vyšlo za posledné roky priveľa zdravotníckych magistrov, tvrdia ľudia z praxe. Stredné kádre s nižším vzdelaním zas zdravotníctvu chýbajú. Preto dnešní študenti bakalárskeho štúdia nemôžu pokračovať v magisterskom štúdiu, ale musia ísť na ročnú prax. Mnohí sú nespokojní.
BRATISLAVA. Zdravotnícke študijné odbory majú v ponuke štyri verejné vysoké školy, jednu štátnu a jednu súkromnú. Potrebné vzdelanie na nich získavajú napríklad zdravotné sestry, pôrodné asistentky či fyzioterapeuti. Vysoké školy sa zhodujú v tom, že po ukončení denného bakalárskeho štúdia je zdravotná sestra spôsobilá na výkon povolania a nemusí pokračovať v magisterskom štúdiu.
Na rok do praxe
Petra Gáliková, ktorá tretí rok študuje ošetrovateľstvo v bakalárskom študijnom programe na bratislavskej Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, upozorňuje na príkaz, podľa ktorého si všetci študenti zdravotníckych študijných odborov budú musieť po bakalárskom štúdiu odkrútiť ročnú prax. Či sa im to páči, alebo nie. Študenti tak nahradia chýbajúce sily v zdravotníctve.
"Na konci predposledného semestra sme sa dozvedeli, že vytúžené magisterské štúdium nám nebude umožnené," píše na svojom blogu Petra, ktorá musela ísť na vysokú, ak sa chcela stať zdravotnou sestrou, lebo zdravotnícku strednú mohla po zmene vzdelávacieho systému skončiť len s kvalifikáciou zdravotníckeho asistenta. "Neumožnia nám ho skôr, ako odpracujeme rok v zdravotníckom zariadení. My, čo sme mali kvantum praxe a počas nej sme zadarmo odpracovali viac ako rok pri lôžku."
Aj na košickej Lekárskej fakulte UPJŠ už viacerí uchádzači o magisterské štúdium adresovali študijnému oddeleniu kritické pripomienky voči povinnej ročnej praxi, hovorí prodekanka Darina Kluchová.
Rozhodnutie, ktoré vychádza zo zákona, je ale nemenné.
Sestra-magisterka
s platom bakalárky
Aj keby sestra ukončila v dennej forme štúdia súvisle obidva stupne vzdelania, mohla by byť v praxi zaradená len ako sestra s bakalárskym štúdiom," zdôrazňuje Dana Farkašová, prorektorka Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Trend, aby väčšina sestier mala vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a iba menšia časť získala vysokoškolské štúdium druhého stupňa, podporuje aj Asociácia stredných zdravotníckych škôl. Viceprezident Albert Smolka, ktorý je zároveň aj riaditeľom Strednej zdravotníckej školy v Trnave hovorí, že v príprave sestier treba zachovať aj vyššie odborné štúdium v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra.
Ako sa povinná prax
dostala do novely
Peter Plavčan, generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva školstva, požiadavku na ročnú prax v príslušnom zdravotníckom povolaní pred prijatím na magisterský študijný program považuje za opodstatnenú.
Do novely zákona o vysokých školách sa dostala ako zásadná pripomienka ministerstva zdravotníctva. Ministerstvo školstva ju zapracovalo a v takejto polohe ju schválili poslanci parlamentu.
Jarmila Horáková © SME
