BRATISLAVA. Do parlamentu prichádza novela infozákona, ktorá má zlepšiť prístup nevidiacich a slabozrakých k informáciám. Tretí sektor sa obáva, že parlament schváli zmeny nad rámec plánovanej novelizácie, ktoré obmedzia prístup verejnosti k informáciám.
Denník SME sa minulý mesiac minimálne v troch prípadoch presvedčil, že vôľa zamlčovať a postupovať proti paragrafom aj aktuálneho zákona je u súčasných politikov viditeľná.
Až keď to bude nanič
V prvom prípade SME žiadalo od ministerstva životného prostredia návrh prerozdelenia kvót na vypúšťanie CO2. Emisné kvóty si možno predstaviť ako akési povolenie, ktoré podniky potrebujú na svoju činnosť. Ak kvót majú viac, ako potrebujú, môžu ich predať, ak menej, musia si ich na burze dokúpiť. Štát rozdáva povolenia iba raz za päť rokov, ak nerozdá všetky, môže predávať on. Spĺňa teda predstavu o verejných zdrojoch.
Ministerstvo životného prostredia napriek tomu návrh prerozdelenia tají. Kým návrh slovenskej vlády neschváli Európska komisia, nepovažuje ministerstvo za vhodné tento dokument zverejniť. Hovorca ministerstva Peter Višváder pre SME pripustil, že keď komisia slovenský návrh schváli, stane sa platným a nikto ho už nebude môcť zmeniť. Teda, do momentu schválenia je diskutovať nevhodné, po schválení zbytočné.
Na oficiálnu žiadosť formulovanú podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám v tomto prípade ministerstvo životného prostredia nereagovalo vôbec. Právnik Vladimír Pirošík, ktorý sa praxou zákona o informáciách zaoberá, si vie v tomto prípade predstaviť výnimku, ktorá však nenastala. „Ministerstvo môže odmietnuť informáciu vtedy, ak by to bolo v rozpore s normami EÚ alebo s medzinárodnými zmluvami. Malo preto špecifikovať, ktoré normy to zakazujú,“ vysvetľuje Pirošík a zároveň upozorňuje, „že ignorovanie infožiadosti ministerstvom je nezákonný postup.“
A potom sa už dalo
V druhom prípade denník SME oslovil ministerstvo dopravy ako vlastníka štátneho podniku Letové prevádzkové služby so žiadosťou o zverejnenie zoznamu právnych analýz, ktoré si dal podnik vypracovať. Snahou bolo overiť alebo vyvrátiť kuloárnu informáciu, že štátny podnik zaplatil externým právnikom, aby mu poradili, ako obchádzať zákon o verejnom obstarávaní a infozákon.
Ministerstvo žiadosť o zoznam analýz vypracovaných pre štátny podnik zamietlo s odôvodnením, že nejde o nakladanie s majetkom štátu.
Právnik Pirošík nesúhlasí a vysvetľuje, že štátny podnik disponuje len verejnými prostriedkami. „Majetok môže byť iba verejný alebo súkromný. Ak tvrdia, že majetok štátneho podniku nie je verejný, musí byť teda súkromný,“ hovorí právnik. A pridáva otázku, komu presne patrí ten majetok. „Šéfovi štátneho podniku?“ ironizuje.
S rozhodnutím ministerstva dopravy nesúhlasí ani bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. „V každom prípade si tie právne analýzy museli zaplatiť,“ hovorí. Išlo teda o nakladanie s verejnými prostriedkami, zoznam právnych analýz objednaných štátnym podnikom mal byť teda zverejnený.
V treťom prípade denník SME požiadal o zverejnenie privatizačnej zmluvy SPP. Odpoveď ministerstva hospodárstva bola negatívna. Vysvetlenie bolo, že na žiadosť investorov bola zmluva označená za dôvernú a obchodné tajomstvo. Necelý týždeň potom vláda na svojom zasadnutí uložila ministerstvu hospodárstva do konca marca sprístupniť privatizačné zmluvy SPP.
