j ambulancie v tom našom špitáli, ale nakoniec som si posedel hodinku v čakárni a päť minút u pani doktorky.
Takmer rok sme sa nevideli, takže sme aj trošku pokecali. Pani doktorka mi vypísala zázračný lístoček, bez ktorého by som nevedel, kam sa mám ísť dať vyšetriť.
Na očnom v nemocnici prebiehalo všetko, ako má. Ľudí na dve hodiny čakania.
Zázračný lístoček mi po dvoch hodinách otvoril dvere, aj keď moje už na pohľad zapálené oko by malo mať vstup na očné aj bez chytania chrípkových vírusov u praktického.
Po pársekundovom skúmavom pohľade očnej lekárky bolo po vyšetrení. Podpísal som papier o poučení, ako si mám masť aplikovať, a o dva týždne kontrola – aj s výmenným lístkom od praktického lekára. Tak znela odpoveď po mojej kontrolnej otázke, či ho nabudúce – náhodou – nebudem znova potrebovať. To len tak zo žartu a ono, vraj, naozaj. Zrejme chcú znemožniť súdruha ministra.
Samozrejme, na kontrolu pôjdem iba v prípade, že ma neskolí niečo z čakárne. Predsa len nie som trénovaný na dlhé pobyty u lekára.
Ďakujem, súdruhovia. Bodaj by už česť Vašej pamiatke!
