Kresby uhľom v Ardovskej jaskyni neďaleko známej Domice v Slovenskom krase môžu byť podľa prvej analýzy staršie ako 42-tisíc rokov. Vznikli na samom začiatku osídľovania Európy anatomicky moderným človekom druhu Homo sapiens? To sa teraz snažia vedci overiť.
BRATISLAVA. Praveké maľby a kresby na stenách jaskýň dokazujú, že symbolicky mysleli už praľudia zo záveru staršej doby kamennej. Najznámejšie, asi 16-tisícročné, sa našli vo francúzskych jaskyniach ako Lascaux v Dordogne a v španielskych ako Altamira v Kantábrii. Z iných jaskýň, napríklad Chauvet v juhofrancúzskom Ardeche, sú známe maľby až viac ako dva razy staršie.
Stredná Európa vrátane Slovenska zatiaľ poskytla málo ukážok pravekého umenia. Slovensko je však jaskyniarska veľmoc, má veľa krasových oblastí a vyniká množstvom turisticky sprístupnených jaskýň. Maľby a kresby praobyvateľov slovenských jaskýň sa však vlastne dosiaľ systematicky nehľadali. A tie známe nie sú spoľahlivo datované.
Nielen Domica
Datovanie sa rozhodol zlepšiť medzinárodný vedecký tím. Najprv v roku 2006 pri dávno známych geometrických kresbách v jaskyni Domica. Hrozilo však, že kresby odberom vzoriek poškodia. Vzorku preto odobrali z blízkych uhľových stôp na stenách po oteroch smoľných fakieľ. Vyšlo nečakane veľa, 11 300 rokov. Domica je totiž známa najmä mladším osídlením.
Zmienka v odbornej literatúre bádateľský tím zaviedla i do Ardovskej jaskyne v širšom okolí Domice. Dlhá je takmer 1,5 kilometra a má dve poschodia. Prvý ju v roku 1934 skúmal tím archeológa Jaroslava Böhma (1901 - 1962). Objavil praveké kresby, no správa uvádza iba otery faklí v priepasťovitej chodbe Zrúteného dómu na hornom poschodí.
Kresby neskôr videl a skúmal archeológ Ladislav Bánesz (1932 - 2000). Böhm s kolegami podľa neho v Ardovskej jaskyni objavil štyri kresby uhľom. Prvá azda zobrazila plaziaceho sa človeka, druhá ľudskú postavu so zvýraznenými končatinami a trupom a náznakom hlavy. Tretia ľudskú postavu s rozpaženými rukami pri vodnom toku. A štvrtá to isté ako druhá, ibaže v tenších líniách, pričom postavu zasadzuje do zužujúcej sa chodby alebo pod klenbu jaskyne.
Stopa z európskeho úsvitu Homo sapiens?
V roku 2006 vedci kresby v Ardovskej jaskyni ešte nenašli. Všimli si však oter faklí na dvoch miestach horného poschodia. Vlani boli úspešnejší. V priepasťovitej chodbe Zrúteného dómu objavili tri zo štyroch kresieb, o ktorých popri Báneszovi písal aj archeológ Juraj Bárta (1923 - 2005). Zistili, že ich medzitým niekto poškodil. Druhú kresbu očividne práve pre poškodenie nenašli vôbec. Navyše určiť, čo je kresba a čo náhodný oter fakle, býva v jaskynnom reáli ťažké.
Vzorku odobrali z oteru fakle na hornom poschodí, aby kresby nepoškodili ešte viac. Nechali ju rádiouhlíkovo datovať v renomovanom Centre pre výskum izotopov pri Groningenskej univerzite (Holandsko). Vyšlo 42 300 rokov! Taký vek zasahuje do samého úvodu prítomnosti našich predkov v Európe. Ak kresby naozaj vytvorili Homo sapiens - a s neandertálcami sa zatiaľ nič podobné nespája - môžeme dokonca hovoriť o jednej z najstarších stôp, ktoré po sebe zanechali.
Z jednej predpokladanej významnej migračnej cesty nášho druhu do vnútrozemia Európy, ktorá viedla pozdĺž Dunaja, napokon do Slovenského krasu nebolo ďaleko.
Opatrnosť nadovšetko
Možnosť tak dávnej prítomnosti človeka v Ardovskej jaskyni je lákavá. No súvisia otery faklí s kresbami? Málo sa vie aj o samotných kresbách. Z Ardovskej jaskyne nepoznáme nálezy zo staršej doby kamennej. Datovanie treba overiť. V prípade, že platí, doplniť ďalším archeologickým výskumom.
Na druhej strane výskum opäť poukazuje na možnosť získať v slovenských jaskyniach celoeurópsky významné poznatky. A na nevyhnutnosť zdokumentovať v nich prejavy ako uhľové kresby, ktoré unikli pozornosti. Neopatrní zvedavci či svedkovia na mieste zločinu môžu skresliť a zničiť kľúčové stopy. Práve tak môžu znehodnotiť objav kostí praľudí, nástroja alebo umeleckého prejavu nezodpovední návštevníci jaskýň, ktorí narušia alebo zničia nálezový kontext.
O prvom datovaní kresieb z Ardovskej jaskyne napísala v časopise Slovenská antropológia členka tímu Alena Šefčáková zo Slovenského národného múzea v Bratislave.
Odkedy sme Európanmi
Ľudský rod Homo sa vyvinul v Afrike pred cca 2,5 milióna rokmi.
Pred 1,8 milióna rokov začal migrovať do Eurázie človek vzpriamený. Najstaršie stopy Európanov majú asi milión rokov. Pred pol miliónom rokov Európe kraľoval človek heidelberský. Z neho vzišli neandertálci. Homo sapiens vznikol na východe Afriky pred vyše 200-tisíc rokmi. Pred cca 60-tisíc rokmi či skôr začal migrovať do južnej Ázie a cez juhovýchodnú prenikol až do Austrálie. Európu osídľoval druhotne, od doby pred 45-tisíc rokmi. Zrejme z Arabského polostrova, odkiaľ osídlil i severnú Afriku. V Európe narazil na neandertálcov. Žili v nej vyše 300-tisíc rokov a poslední vymreli pred 24-tisíc rokmi. Dĺžka súbežného pobytu neandertálcov a Homo sapiens v Európe je nejasná. Aj to, prečo vymreli. Klíma? Lovecká či demografická konkurencia Homo sapiens? Praveký holokaust? Asi všetko dokopy.
Hlasy odborníkov
Nasledujúce pohľady zainteresovaných odborníkov odrážajú ich prirodzenú opatrnosť. Napríklad Jiří Svoboda však už o kresbách z Ardovskej jaskyne písal a hovoril na viacerých fórach, aj na medzinárodnej konferencii. To pri jeho odbornom kredite dáva záruku, že výsledok analýzy, hoci predbežný, má váhu.
Autor je pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Autor je profesorom Masarykovej univerzity v Brne a pracovníkom Archeologického ústavu Akadémie vied ČR.
Náčrty štyroch známych kresieb z Ardovskej jaskyne.
|