Zoznam dvojjazyčných obcí sa môže meniť.

Tému otvorila SNS.

BRATISLAVA. Niektoré obce, v ktorých musia žiadosti obyvateľov menšín povinne vybaviť aj v ich materčine, môžu prísť o štatút dvojjazyčnosti. Predseda poslaneckého klubu Rafael Rafaj pre TASR povedal, že SNS už má potrebnú zmenu pripravenú.

Predseda SNS Ján Slota, ktorý vlani v septembri tiež hovoril o potrebe zmeny, včera povedal, že žiadna novela sa nepripravuje.

Na to, aby sa znížili počty obcí, ktoré v úradoch garantujú aj jazyk menšiny a majú aj dvojjazyčný názov, zákon meniť netreba. Stačí aktualizovať nariadenie vlády, ktoré menuje obce, v ktorých sa aspoň pätina obyvateľov hlási k menšine. Aktuálny zoznam vychádza zo sčítania ľudu z roku 1991.

SNS chce presadiť, aby nový zoznam obcí vychádzal zo sčítania spred siedmich rokov. Podľa neho by počet maďarských obcí klesol, naopak, stúpol by počet obcí s rusínskou menšinou.

SMK síce návrh SNS zatiaľ nevidela, ale má z neho obavy. „Ak to chce mať SNS v réžii, tak si vieme predstaviť, čo by to mohlo byť,“ povedal predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos.

SMK už raz zmene v zozname zabránila. Pred piatimi rokmi ho chcel aktualizovať vtedajší minister kultúry Rudolf Chmel. Na vláde neuspel. Namiesto toho sa SMK pokúsila presadiť, aby na dvojjazyčné označenie nemuselo byť 20 percent obyvateľov menšiny, ale len desať. Cez vtedajších koaličných partnerov zmena neprešla.

SMK sa spolieha, že proti snahám SNS sa postavia koaliční partneri. „Budeme to sledovať ostrým okom. Dúfam, že sa k tomu vyjadria ešte aj koaliční partneri SNS,“ povedal predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos.

Bárdos: Počkajme si tri roky

Otázky práv národnostných menšín sú v tomto období citlivé pre Smer, ktorému pre koalíciu s SNS pozastavili kandidatúru na členstvo medzi európskymi socialistami.

Vicepremiér pre menšiny Dušan Čaplovič zo Smeru však hovorí, že ak sa počty príslušníkov národnostných menšín menili, tak treba zmeniť aj zoznam obcí. „Musíme sa držať pravidiel hry, a tie určuje zákon,“ povedal. Vychádzať by sa podľa neho malo z aktuálnych čísiel, a tie určuje sčítanie ľudu z roku 2001.

Bárdos sa vyjadreniam o tom, že počet dvojjazyčných obcí po tomto sčítaní klesol, vyhýba. „Prečo to niekto hneď chce meniť?“ oponuje. Hovorí, že ak by malo takýchto obcí pribudnúť, tak sa o zmene dá rozmýšľať. „Ale, že by to išlo opačným smerom, tak prečo sa ponáhľať, keď si chce z toho robiť agendu jediná politická strana?“ Prikláňa sa k tomu, aby sa so zmenami počkalo ešte tri roky. Vtedy má byť ďalšie sčítanie ľudu.

Ak by zoznam vychádzal zo sčítania spred siedmich rokov, maďarských obcí by bolo o jedenásť menej. Teraz je ich vyše 500. Naopak, stúpol by počet rusínskych obcí, a to zo 68 na 91.

Rakúsko: len desať percent

V Rakúsku má nárok na dvojjazyčné označenie každá obec, kde žije viac ako desať percent príslušníkov menšiny. Týka sa to najmä Slovincov a Chorvátov.

Časté spory v otázke dvojazyčných tabúľ vyvolával korutánsky hajtman a bývalý šéf krajne pravicových slobodných Jörg Haider. V Korutánsku spĺňa podmienku asi 400 obcí, dvojjazyčné tabule však malo podľa menšinových organizácií v roku 2005 len 147 obcí.

V roku 1951 sa k slovinskej menšine v Rakúsku hlásilo 43-tisíc ľudí, v roku 2001 to bolo už len 12 500. V južnej časti Korutánska žije slovinská menšina už stáročia.