Inovať je krehká ľadová usadenina v tvare jemných ihličiek, šupiniek alebo iných podobných útvarov. Vzniká väčšinou na konároch stromov, na elektrických drôtoch a podobne, najčastejšie za spolupôsobenia hmly. Keďže uchytenie inovate na predmetoch je veľmi krehké, často už pri slabšom vetre či miernom oteplení jej značná časť opadáva. Iba pri dlhotrvajúcom pôsobení a postupnom narastaní (napríklad pri následnej ľadovici) môže spôsobiť menšie lokálne škody.
Súvislá priehľadná vrstva
Ľadovica je súvislá priehľadná kompaktná ľadová vrstva, ktorá vzniká zamrznutím podchladených kvapiek vody obvykle pri mrholení alebo mrznúcom daždi pri teplotách 0 až 3 °C. Súvislý ľadový obal pokrýva celé predmety, vodorovné, zvislé alebo šikmé plochy, konáre stromov, drôty elektrického vedenia a podobne.
Pri dlhšie trvajúcom výskyte vytvorí na predmetoch vrstvu hrubú aj niekoľko centimetrov, pričom veľká hmotnosť ľadu spôsobuje rozsiahle škody na porastoch i elektrickom vedení.
Poľadovica je ľadová vrstva, ktorá vzniká z nepodchladených dažďových kvapiek, ktoré zamrznú na zemi.
Vyskytuje sa každú zimu
I keď ľadovica potrebuje na svoj vznik špecifické teplotné a vlhkostné podmienky, vyskytuje sa takmer pravidelne aspoň raz počas každej zimy. Pre jej škodlivosť je dôležitá intenzita dažďa a najmä následné počasie. Väčšinou totiž vzniká po dlhšom ochladení, ktoré vystrieda oteplenie s tekutými a mrznúcimi zrážkami, teda zväčša nasleduje ďalšie otepľovanie a roztopenie ľadu.
Občas však príde v krátkom čase ďalšie ochladenie, ktoré potom predlžuje trvanie ľadovice a následne aj škody.
Pri silnej ľadovici môže hmotnosť ľadu na lesnom strome, alebo na elektrickom vedení pri vzdialenejších stožiaroch medzi dolinami dosiahnuť stovky kilogramov. Vtedy môže spôsobiť polámanie vetiev stromov. Okrem toho pri dlhšie trvajúcej ľadovici (nad 5 dní) môže dôjsť k uduseniu púčikov, ktoré na jar nevypučia.
Stanislav Barok