BRATISLAVA. Zámer premiéra dostať tento rok do popredia národné témy našiel ohlas aj v Bruseli. Len mesiac pred rozhodovaním o návrate Smeru medzi eurosocialistov (PES) zneistil vplyvného podpredsedu frakcie Hannesa Swobodu.
„Správy zo Slovenska sú veľmi rozporuplné. Vypočul som si niekoľko ľudí vrátane premiéra, ktorý povedal, že ochrana slovenskej národnej identity je zásadnou úlohou na rok 2008. To normalizácii vzťahov medzi PES a Smerom nepomáha,“ povedal Swoboda.
Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič si Swobodove výroky vysvetľuje tým, že europoslanec zrejme nepozná kontext premiérovej politiky. Čaplovič tvrdí, že premiér nehovorí len o väčšinovom národe, ale aj o národnostných menšinách.
Viac zdrojov z Bruselu SME povedalo, že zrušenie eurokarantény je pravdepodobnejšou možnosťou. Zároveň však hovorili o úskaliach, ktoré na Smer čakajú.
Podľa podpredsedu socialistickej frakcie v Európskom parlamente Hannesa Swobodu ešte nie je úplne isté, či sa Smerom budú zaoberať na zasadnutí 14. februára. Iné zdroje tvrdia, že termín je už takmer istý.
Debata o Smere je v predbežnom programe a nikto zatiaľ nepožiadal o stiahnutie tohto bodu.
Je to fiftyfifty
„Je to stále 50 na 50. Niektoré strany hovoria: urobme to, podporme Ficovu sociálnu politiku, mnohí však oponujú, že sa nestali žiadne zásadné kroky na posilnenie práv národnostných menšín,“ vysvetlil Swoboda SME.
Za kľúčové pri rozhodovaní považuje, ako sa vyrieši problém učebníc pre národnostné školstvo. „Názvy miest v učebniciach by mali byť dvojjazyčné,“ tvrdí vplyvný socialista.
Na ťahu opäť SNS
Ministerstvo školstva Jána Mikolaja z SNS síce ustúpilo od premenovania názvov do slovenčiny a súhlasilo s dvojjazyčnosťou, trvá však na určitých výnimkách. „Budú uvedené slovenské názvy, ktoré vyplývajú zo zákona a za tým môže byť aj ukrajinský či maďarský,“ povedal Mikolaj.
Pokiaľ ide o názvy ako Hviezdoslavovo či Šturovo pomenované po dejateľoch, „mohlo by to iritovať a neexistuje maďarský originálny názov“, myslí si minister. Pomenovanie v jazyku menšiny by sa v týchto prípadoch neuvádzalo. Mikolaj je proti menšinovým názvom aj pokiaľ vznikli až potom, ako Maďarsko obsadilo južné Slovensko. O menšinovom školstve sa rozprával aj so Swobodom.
Podpredseda SMK József Berényi považuje zmenu Mikolajovho postoja za posun. Ani túto verziu však nepovažuje za prijateľnú. Očakáva, že sa eurosocialisti pred rozhodovaním o Smere obrátia na SMK a budú sa pýtať na názor na učebnice. „Povieme, že sme radi, že je posun, ale takéto riešenie nám nevyhovuje.“
Podpredseda Smeru Dušan Čaplovič nevidí problém v používaní dvojjazyčného názvu, ak existuje názov miest či obcí aj v jazyku národnostných menšín. Toto pravidlo by použil aj pri obciach pomenovaných po dejateľoch.
Zavážia francúzske voľby?
Proti rehabilitácii Smeru v PES sú najviac španielski, talianski a francúzski socialisti. Hlavne z vnútropolitických dôvodov. Francúzi majú obavy, že by spoluprácu Fica so „slovenským Le Penom“ Slotom, mohli využiť pravicové strany na kritiku socialistov. Tieto obavy ešte narástli s blížiacimi sa regionálnymi voľbami vo Francúzsku, ktoré sa prezentujú ako referendum medzi pravicou a ľavicou po minuloročnom víťazstve pravice v prezidentských voľbách. Voľby do parlamentu čakajú aj Španielov. Stanovisko Španielov a Francúzov preto zdroje z Bruselu považujú za veľmi neisté a za najväčšie riziko pre Fica.
Poslanec za Smer Boris Zala pred niekoľkými týždňami povedal, že nemajú záujem, aby sa táto vec ďalej naťahovala. „Buď nech sa to rozhodne 14. februára, alebo požiadame, aby sa o tejto otázke už vôbec nerokovalo, ak by sme neboli prijatí naspäť.“ Či podmienka Smeru platí, sa nám, nepodarilo zistiť.
Ficove zámery zaregistroval aj český socialistický europoslanec Libor Rouček. V posilňovaní národnej identity problém nevidí, iné by to bolo, keby sa posilňovala na úkor iných krajín alebo národnostných menšín.
Ľavicový publicista Eduard Chmelár hovorí, že „čím viac zanedbáva premiér ľavicový program svojej vlády, tým viac ho nahrádza nacionalistickou agendou“.
Bývalý predseda SDĽ Peter Weiss vidí v Európe medzi ľavičiarmi aj väčších vlastencov , spomenul napríklad gréckych socialistov.
Dajte nám ľavicu
Pravidlom štandardných západných demokracií je, že k národniarstvu majú bližšie pravicové konzervatívne strany. Demokratická ľavica sa naopak profiluje ako zástanca univerzálnych ľudských práv, ochranca menšín a tým logicky aj ako odporca nacionalizmu.
Na Slovensku i v ďalších postkomunistických krajinách však súčasná ľavica
vyrástla zo štátneho nacionalizmu ruského typu a v národniarskej ideológii aj v nechuti voči menšinám úspešne pravicu tromfuje.
Keď sa Smer na Slovensku stal relevantnou politickou silou, boli západní sociálni demokrati radi, že aj u nás získali niekoho, kto sa k nim hlási. Nedali si prácu overiť, čo mohol doma každý vidieť, že Smer má k západnému poňatiu modernej ľavice
na míle ďaleko a že je to bez ohľadu na nálepku obvyklá postkomunistická nacionálnopopulistická strana.
Teraz sa nestačia čudovať, aké kukučie vajce si pustili do hniezda. Zúfalo dumajú, či majú šancu Smer prerobiť, alebo sa ho musia zbaviť. Šanca na to prvé je z podstaty Ficovej strany mizivá. A to je naozaj škoda, pretože Slovensko slušnú ľavicovú stranu veľmi potrebuje.
