chápať ako snahu o „zľahčovanie nacizmu a banalizáciu skutočnej podstaty tretej ríše“. Viedenský súd bol poslednou inštanciou.
Pelinka v roku 1999 v rozhovore pre taliansku televíziu vyhlásil, že „Haider počas svojej kariéry opakovane vypúšťal výroky, ktoré možno hodnotiť ako snahu vydávať nacizmus za celkom neškodnú záležitosť. Vyhladzovacie tábory označil za ‘trestné‘ (kam si chodili odpykávať vinu zločinci), a celkom nesie vinu za politickú akceptovateľnosť niektorých nacistických postojov a nacistických formulácií v rakúskej spoločnosti“. Haider to kvalifikoval ako ohováranie a podal na Pelinku žalobu.
Viedenský súd prvej inštancie odsúdil Pelinka 11. mája 2000 za ohováranie na pokutu 60-tisíc šilingov. Rozhodnutie však vzbudilo búrku nevôle v Rakúsku aj v zahraničí. Príslušný viedenský sudca totiž zjavne s Haiderovou stranou sympatizoval, preto FPÖ zadávala väčšinu svojich žalôb proti odporcom v jeho obvode a dosahovala priaznivé rozsudky. Tie potom korigovali súdy vyšších inštancií.
Aj Pelinka sa odvolal a dosiahol oslobodzujúci výsledok. Pelinka terajší rozsudok označil za „dobrý signál“. „Oddnes je Haider úradne súdom uznaný za zľahčovača a prikrášľovača nacizmu,“ povedal politológ pre rakúsky rozhlas.
Haider v uplynulých rokoch vzbudil medzinárodné pohoršenie výrokmi, v ktorých bývalých členov oddielov SS označil za „čestných mužov“ a donucovaciu zamestnaneckú politiku tretej ríše označil za „vzorovú.“
(čtk)
