Táto zbraň by mala byť schopná preniknúť hlboko do zeme bez toho, aby spôsobila veľké straty medzi civilným obyvateľstvom. Precízne riadená bomba so silou piatich kiloton, čo predstavuje menej ako polovicu výbušnej sily bomby zhodenej na Hirošimu, dokáže zničiť múr hrubý deväť metrov.
Zástancovia projektu malej atómovej bomby tvrdia, že ak by sa takáto zbraň stala súčasťou výzbroje americkej armády, USA by mohli zredukovať svoj nukleárny arzenál, v ktorom je šesťtisíc hlavíc. Robert W. Nelson z princetonskej univerzity tvrdenia, že by po použití takejto zbrane rádioaktivita nezamorila okolie, spochybňuje.
Podľa informácií denníka vývoj zbrane podporujú vysokopostavení členovia novej americkej vlády. V USA totiž rastú obavy, že Irak by mohol biologické a chemické zbrane ukrývať práve v podzemných bunkroch. Jeden z poradcov ministra obrany Donalda Rumsfelda pre The Washington Post povedal, že Saddám Husajn sa neobáva amerických jadrových zbraní, pretože vie, že USA nezhodia ťažkú atómovú bombu na Bagdad.
Výskum a vývoj tohto typu bomby zakázal Kongres USA pred siedmimi rokmi s tým, že treba jasne oddeliť konvenčné a jadrové zbrane. Prvé objednávky na štúdie o zbraniach proti podzemným cieľom sa objavili vlani.
Washington vynaloží každoročne 4,5 miliardy dolárov na údržbu svojho vojenského jadrového arzenálu.
Novú atómovú zbraň USA nevyvíjali od 80. rokov. Podzemné nukleárne testy boli zastavené v roku 1992. Nová precízna bomba by však mohla podľa vedcov vzniknúť aj bez nových testov. (mch, tasr)
