Začiatkom apríla urobila maličká bývalá sovietska republika, vtlačená medzi Ukrajinu a Rumunsko, krok, ktorý si zaslúži pozornosť. V istom zmysle ho možno chápať ako vskutku historický – na čelo krajiny sa po rokoch neúspechov reformného vedenia dostal šéf komunistov Vladimir Voronin (59). V utorok Voronin navštívil Moskvu. Údajný veľký obdivovateľ prezidenta Vladimira Putina tlmočil záujem svojej krajiny vstúpiť do zväzového štátu Ruska a Bieloruska.
Vracajú sa dejiny v Moldavsku, bezkonkurenčne najchudobnejšej európskej krajine (HDP na obyvateľa je menší než v Albánsku), k „idylke“ komunistického rovnostárstva? Na to dá zrejme odpoveď budúcnosť, aj keď si v praxi čosi také v dnešnom svete sotva možno predstaviť. „Ak to bude v národnom záujme, budeme privatizovať, ak však bude v národnom záujme znárodnenie, uskutočníme ho,“ povedal pred voľbami Voronin o privatizácii, na ktorú svetové finančné inštitúcie čakajú. Po voľbách bol o niečo menej radikálny. Hovoril len o „razantnejšej štátnej ekonomickej politike“ a zachovaní spolupráce s Medzinárodným menovým fondom.
Tieň etnických vojen
Nezávislé postsovietske Moldavsko pri vzniku poznačili etnické spory – vznikla nezávislá republika Gagauzov, turkickej menšiny pravoslávneho vierovyznania, ktorá napokon pristúpila na lojálnosť voči vedeniu výmenou za autonómiu. Spor o ľavý breh Dnestra, ktorý obývajú prevažne Rusi, však trvá. Vojna so separatistami (v roku 1990 vyhlásili tzv. Podnesterskú republiku v strachu z toho, že sa Moldavsko pripojí k Rumunsku) si vyžiadala stovky mŕtvych. Na prímerie dnes dohliadajú dve tisícky ruských vojakov. Do roku 2002 by mali podľa dohody s OBSE z Podnestria odísť. Zatiaľ však mnohé svedčí skôr o tom, že Rusi v Moldavsku zostanú.
Dôvodom nie je hrozba novej vojny – naopak, nový prezident, sám spolovice etnický Rus a rodák z Podnestria, okamžite nadviazal dialóg so svojím podnesterským „kolegom“ Igorom Smirnovom, dokonca sľúbil vyhlásiť ruštinu za druhý úradný jazyk v Moldavsku. Dôvodom môže byť návrat Moldavska „do ruského náručia“. Toto náručie by podľa nového vedenia malo byť zárukou pre ekonomické pozdvihnutie. Zmiernilo by jarmo 700-miliardového dlhu za plyn, a zišiel by sa plynovod tranzitujúci cez moldavské územie do Európy.
Kommunist: Neutralita nám bezpečnosť nezaručí
„Obdobie, v ktorom som vládol, bola totálna fraška. Bolo to také zlé, že dokonca štátni úradníci boli vyberaní podľa straníckych zoznamov. Nič idiotskejšie si ani nevymyslíte,“ bilancoval čas svojej vlády Voroninov predchodca Petru Lucinschi. Na politickej scéne, roky rozbitej straníckymi spormi, sa už vyjasnilo. Komunisti sa vrátili. Lucinschi verí, že zmeny v krajine sú nezvratné. Budúci strategický partner krajiny je však zrejme jasný.
„Naša vyhlasovaná neutralita nezaručuje našu bezpečnosť, a nebudeme nijakou výnimkou, keď skončíme medzi dvoma nepriateľskými zoskupeniami,“ varoval pred aprílovými prezidentskými voľbami denník Kommunist, keď sa prihováral za zotrvanie ruských vojakov v krajine.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
