Na druhej strane linky bol primár OAIM (teda po starom ARO). Na Nový rok prijali pacienta s krvácaním do tráviaceho traktu a doteraz mu nemal kto v nemocnici urobiť endoskopiu. Tak chcel požiadať mňa. Keďže som o necelú hodinu nastupoval do služby, sľúbil som mu, že sa dohodneme v nemocnici. Keď mi však podrobnejšie zreferoval zdravotný stav pacienta a zvážil som všetky pre a proti, nakoniec sme od vyšetrenia v súčasných pohotovostných podmienkach upustili. Pacient mal doteraz neliečenú chorobu pečene s takými poruchami zrážanlivosti krvi, že endoskopické vyšetrenie bez možnosti zastavenia prípadného krvácania by bolo naozaj veľmi rizikové.
Kolega z pracoviska, ktoré je na tieto zákroky vybavené, je na dovolenke. Na druhom pracovisku majú iba starý klasický gastroskop a robia iba diagnostickú endoskopiu. Primár OAIM podľa vlastných slov využil všetky možnosti ktoré mal, vrátane pokusu o vyšetrenie v inej nemocnici. Neúspešne. Otázka, prečo sa čakalo od Nového roku doteraz, zostala nezodpovedaná. Tak som to nakoniec vzdal.
Z ľudského hľadiska mi to bolo ľúto, ale ak som sa na problém pozrel z medicínsko-právneho pohľadu, trocha som zmenil názor. Ak by totiž náhodou nastala komplikácia a ja na tieto výkony nemám podpísanú s nemocnicou zmluvu, som si istý, že by som z toho mohol mať pekné problémy.
Podobná situácia je však vo väčšine slovenských nemocníc. V každej z nich majú väčšinou z niektorých odborností len po jednom úzko špecializovanom nemocničnom odborníkovi. Ak ten ochorie alebo odíde na dovolenku a nemocnica nemá tento stav núdze zmluvne ošetrený, pacient má jednoducho smolu. A nevyriešila to ani novela zákona, podľa ktorej by mali zabezpečovať ústavnú pohotovostnú službu aj ambulantní lekári-špecialisti. Ak totiž lekár-špecialista nebude súhlasiť so zmluvnými podmienkami, ktoré mu ponúkne za jeho služby nemocnica, niet takého zákona, ktorý by ho prinútil túto službu vykonávať.
Minister Zajac, keď mu ktosi položil otázku, ako chce nahradiť úbytok slovenských zdravotníkov, povedal, že vraj každý je nahraditeľný. Nuž, zdá sa, že ani terajší minister, ani manažmenty nemocníc si akosi nechcú uvedomiť, že to tak nie je. Dokedy? Nuž asi dovtedy, kým svojim zdravotníkom nevytvoria také podmienky, aby im neutekali za humná a ambulantným lekárom-špecialistom neponúknu také zmluvy, aby sa im v nemocnici slúžiť oplatilo.
Inak môžu čakať, že im počas neprítomnosti niektorých kmeňových lekárov budú pacienti aj umierať.
klucho.blog.sme.sk
