Babi, čo vám napadlo až teraz písať knihu?T o sú najčastejšie slová, s ktorými sa stretáva vyše šesťdesiatročná Anna Lackovičová.
Na pultoch kníhkupectiev sa v týchto dňoch objavila prvá kniha Anny Lackovičovej Môj šupák Karol. Prináša sedem príbehov z prvého dôchodcovského roku ženy, ktorá si nepripustila duševné starnutie.
„Vždy som bola v práci vyťažená. A na písanie knihy si treba nájsť čas,“ hovorí o vzniku svojho prvého dielka autorka. Päť mesiacov preto nerobila nič iné, len písala príbehy. Tie, ktoré sa dostali do knižky, vyšli prvé, autorka má však pripravené ďalšie.
„Som síce dôchodkyňa, ale určite som nechcela knihou osloviť len dôchodcov,“ tvrdí Lackovičová. Do príbehov zaradila aj veľa spomienok, najstaršia je len pol roka stará. Aktívne niečo robiť v čase, keď ľudia odídu do dôchodku, je podľa nej veľmi dôležité. „Ani mi nenapadlo začať leňošiť,“ hovorí.
Hrdinka jej knihy – lekárka – prežije veľmi problémový posledný deň na pracovisku. Uvedomí si, že celý život robila niečo, čo ani nemusela a že existujú aj iné činnosti, ktoré by vedela robiť lepšie. A tak sa do toho pustí s podporou svojho partnera. Zatiaľ čo ona je teoreticky podkutá, no necharizmatická psychiatrička, jej nenápadný Karol má potrebu miešať sa iným do života. V knihe nájdete humorné, ako aj s humorom podané neveselé skutočnosti, ako sú depresia, psychické týranie, čudácke staromilstvo, molestovanie okolia náladovosťou...
Anna Lackovičová nepripúšťa, že by išlo o autobiografický príbeh, hoci niektoré spomienky patria jej. Zo zisku z predaja, ako hovorí, sa poteší. Dôležitejšie je však pre ňu naplnenie pocitu sebarealizácie.
Autor: ht
