2. V roku 2002 ma „milá pani“ zo Všeobecnej označila za, citujem, „spomaleného blba“. Áno, počul som to, čo rozprávate kolegyni, keď som s vami telefonoval a vy namiesto toho, aby ste sa mi snažili pomôcť, ste si zo mňa uťahovali s kolegyňou. Nezabudol som.
3. U zubára som čakal na vyšetrenie. Jednoducho mi povedal, že Všeobecná mu dala limity a on ich už prekročil. Keby som bol v inej, najlepšie súkromnej zdravotnej poisťovni, dávno by ma ošetril.
4. Nepáči sa mi, že dávate zľavu v katalógu Quelle, namiesto zmysluplných akcií a namiesto toho, aby ste nelimitovali nemocnice a neodkladali operácie. Alebo aby mala moja manželka rýchlejší prístup k mamografii. Nepáči sa mi ani, že platíte ministrovi jeho lacnú propagandu. A ani to, že nakupujete predražené systémy, budovy a dohadzujete kšefty pani Angyalovej. Pokojne v tom pokračujte, no bez mojich peňazí.
5. Moja nová poisťovňa platí lekárom najviac spomedzi všetkých. Platí načas na rozdiel od teba, milá Všeobecná. Nevytvára dlhy. V telefóne sú ku mne milí, úctiví a zdvorilí. A na rozdiel od teba mi zatiaľ nepokazili náladu.
Mám už takmer 60, som starec. Podľa pána ministra súkromné zdravotné poisťovne verbujú len mladých a zdravých. No, čuduj sa svete, poistili ma, hoci už taký zdravý a mladý nie som. Odteraz som poistený v Dôvere a viete, čo je na tom najlepšie? Keď sa mi moja nová poisťovňa nebude páčiť, zmením ju. A viete, čo je ešte lepšie? Oni to vedia.
Autor: Michal Babka
