Nedeľa, 16. jún, 2019 | Meniny má Blanka, Bianka

sochárka a arteterapeutka Jaroslava Šicková-Fabrici: Nie som vedma ani veštica

Fascinuje ju reč symbolov, línií, farieb. Verí v liečivú moc umenia a dotyku. V detstve chcela byť archeologičkou, vyštudovala sochárstvo, občas je detektívkou a medzi rozvedenými rovesníkmi sa cíti ako brontosaurus.

Jaroslava Anna Šicková-Fabrici, akademická sochárka. V roku 1975 absolvovala štúdium monumentálneho sochárstva v Bratislave, do roku 1984 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní. Od roku 1984 sa venuje arteterapii, od roku 1991 pôsobí na Katedre lieJaroslava Anna Šicková-Fabrici, akademická sochárka. V roku 1975 absolvovala štúdium monumentálneho sochárstva v Bratislave, do roku 1984 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní. Od roku 1984 sa venuje arteterapii, od roku 1991 pôsobí na Katedre lie
Hľadá, čo je v kresbách, a dáva pozor na to, čo na nich chýba. Ľahko nájde štvorlístok medzi ďatelinou. Je presvedčená, že každý má schopnosť tvoriť,byť kváziumelcom dáva možnosť vydolovať v sebe skryté rezervy. Kreativitu podnecuje u zneužívaných detí, postihnutých ľudí, študentov aj u dospelých. Učí ich, aby sami pochopili svoje spontánne výtvory, aby si kládli otázky. Vzťahy medzi mužom a ženou sú vo veľkej kríze, životy mnohých psychoterapeutov v rozpore s tým, čo radia. Slovo zodpovednosť je nemoderné,obeť a striedmosť sa nepoužíva. Mali by sme sa viac dotýkať, viac maľovať a menej podliehať psychóze mať čo najviac.Pracovne vedie dvojkoľajný život, ale ani jednej koľaje sa nedokáže vzdať. A tak ich premosťuje. Sochárka a arteterapeutka Jaroslava Šicková-Fabrici.

Nedávno vám vyšla kniha o arteterapii. Táto oblasť je na Slovensku mladá, počas normalizácie dlho nebola žiadaná. Ako sa zmenil prístup spoločnosti k arteterapii po roku 1989?

"Jej postavenie u nás je problematické a rozpačité. Nestačí dať človeku do ruky ceruzku. Musí to byť cielený proces, ktorý má aj teoretické východisko. Stále tu absentuje univerzitné štúdium arteterapie, a tým aj komunita ľudí, ktorí by sa mohli oprávnene volať arteterapeuti. Dnes ráno som sa zobudila s myšlienkou, že skúsim založiť inštitút vzdelávania v arteterapii."

Prečo tu ešte nie je?

"Arteterapia je špecifická disciplína, spojenie vedy a umenia a takéto partnerstvo je niekedy problémové. V Česku majú aj artefiletiku - prevenciu umením, výchovu umením ako predmet na základných aj na stredných školách."

Ako si možno predstaviť artefiletiku v praxi?

"V artefiletike sa napríklad reflektujú obrazy starých majstrov a deti sa učia láske k umeniu. Ide v nej o prevenciu patológie, iniciuje sa kreativita, úcta k hodnotám, umeniu."

Nestačia namiesto artefiletiky hodiny výtvarnej výchovy alebo trocha akčnejšia učiteľka, ktorá organizuje žiakom aj návštevu galérií?

"Čiastočne áno. No na výtvarnej výchove ide skôr o výsledný produkt - deti sa učia maľovať. Artefiletika i arteterapia sa zameriava na proces. Našťastie, dnes sa na niektorých školách výtvarná výchova neznámkuje, nie je tak zameraná na výkon, na to, aby dieťa perfektne zvládlo zátišie či portrét, ale stále je akcent inde. Súčasne sledujem, že arteterapia sa u nás začína brať vážne. Chodia k nám na kurzy aj vyštudovaní psychológovia a psychiatri, ktorí sú ochotní akceptovať, že umenie má liečivý potenciál."

Výtvarnú činnosť by teda niektorí pacienti mohli užívať ako antidepresívum?

"Áno. Každý človek má latentnú schopnosť tvoriť. Arteterapia mu dáva možnosť objaviť ju. Spôsob života umelcov je špecifický - dokážu žiť so svojimi pochybnosťami a vytvárať niečo nové. Tento princíp je dobrý a liečivý pre každého. Mobilizuje jeho ambíciu stať sa "kvázi" umelcom, ponúka možnosť experimentovať, vydolovať v sebe skryté rezervy. To má presah do konkrétnej výtvarnej činnosti aj do jeho psychiky. Umenie je spirituálna záležitosť, čo nemá len tú estetickú funkciu, ale aj terapeutickú. Je predovšetkým metaforou, a preto ľudia dokážu cez umenie pochopiť veľa vecí."

Nestretávate sa s ľuďmi, ktorí tvrdia, že nevedia kresliť?

"Stretávam. Jeden môj študent sa mi priznal, že bol od základnej školy výtvarne zablokovaný, lebo ho tam zaškatuľkovali ako nemehlo. Až arteterapia mu pomohla získať sebavedomie a začal robiť veľmi pekné koláže. Koláž je v arteterapia vhodná pre ľudí, ktorí si myslia, že nevedia kresliť. Dnes je sám arteterapeut."

Čo musí vedieť dobrý arteterapeut?

"Musí byť archeológ, ktorý pomaly odkrýva zanesené vrstvy duše, ale aj detektív, ktorý si dokáže všímať detaily. Napríklad nielen to, čo v kresbe je, ale aj to, čo v nej chýba. Nesmie fabulovať. Pri interpretácii vychádzam zo svojich i klientových asociácií. Budúcich arteterapeutov sa napríklad pýtam, či sú zvedaví, alebo, či dokážu dopovedať začatý príbeh. Tak sa dozviem, či majú intuíciu. Intuícia je vrodená záležitosť, ale získava sa aj skúsenosťami, poznaním. Pýtam sa ich tiež, či dokážu nájsť na tráve s ďatelinou štvorlístok. Môže sa zdať, že je to pre arteterapiu irelevantné, ale schopnosť nájsť rozdielnosť v množstve rovnakých vecí je tu dôležitá."

Čo sú v arteterapii tie štvorlístky?

"Vždy niečo iné. Napríklad získam sériu kresieb s ľudskou postavou od chorého dieťaťa a na všetkých nájdem zašifrovaný čierny bod - ten je projekciou problému, somatického alebo psychického. Metódu kresbového testu postavy používajú aj lekári, deti si často zakreslia do nej svoj somatický nález. Ak je projekcia spontánna, má veľkú diagnostickú hodnotu. Treba byť však opatrný. Dôležitý je kontext. Ak niekto nakreslí postavu s rukami hore, môže to byť vzdávajúci sa človek, ale aj radujúci sa. Symboly sú arbitrárne."

Je terapiou samotná výtvarná reflexia, alebo ju treba ešte analyzovať?

"V arteterapii existujú dve línie. Jedna tvrdí, že samotný proces tvorby je liečivý a netreba ho analyzovať. Druhá sa snaží výtvarné reflexie analyzovať. Ja sa snažím naučiť ľudí, aby dokázali svoje výtvory pochopiť sami. Dávam im indície a otázky, na ktoré si sami odpovedajú. Hľadanie pravdy je niekedy dôležitejšie ako samotná pravda."

Vyštudovali ste sochárstvo a venujete sa aj vlastnej tvorbe. Ako vás vnímajú kolegovia - výtvarníci a sochári?

"Mám veľa dobrých priateľov medzi výtvarníkmi, ale aj medzi vedcami. Zaujíma ma najmä integrujúca dimenzia umenia. Vďaka arteterapii som sa stretla s mnohými výbornými ľuďmi takpovediac z okraja spoločnosti. Mnohí klienti ma nabíjajú. Je lepšie dávať ako brať."

Nie ste niekedy z arteterapie unavená?

"Som. Bolo by jednoduchšie zavrieť sa do ateliéru a tvoriť si. V lete si však dávam pauzu, aby som mala čas na vlastnú tvorbu. Síce teraz odchádzam na sympózium s nevidiacimi, ale čo už, keď som sa rozhodla pre túto cestu? Stále robíme málo pre ľudí s postihnutím. Keď príde obdobie, že ma nikto nebude ako arteterapeutku potrebovať, skončím."

Dokázali by ste to?

"Český kňaz a psychoterapeut Tomáš Halík píše, že je typ ľudí, ktorí musia žiť v povolaní dvojkoľajný život. Prehodíme výhybku a robíme to druhé povolanie - respektíve poslanie. Je to náročné, no nedokážem sa vzdať ani jedného."

V knihe tvrdíte, že slovné pojmy sú vyprázdňované a zdôrazňujete neverbálnu komunikáciu. Prečo je dôležité rozvíjať symbolické myslenie?

"Rôzne symboly, farby a skratky na nás pôsobia napríklad cez reklamu v televízii veľmi rafinovane. Ak sa dá takto pôsobiť na myslenie a rozhodovanie človeka v komerčnej oblasti, tak sa to dá robiť aj v terapeutickom kontexte. Obrazy sú archetypálna, prapôvodná reč. Aj písmo vzniklo z obrázkov. Reč symbolov a obrazov je pre mňa schodnejšia cesta k dorozumeniu a porozumeniu. Za tie roky, čo sa venujem arteterapii, mi prešlo rukami veľa ľudí. Je to ako v tej rozprávke o človeku, ktorý toľko žil so zvieratami, až začal rozumieť ich reči. Učím sa rozumieť reči symbolov, línií, farieb. Niekedy sa až zľaknem, čo sa takto dozviem."

Je schopnosť dešifrovania daná len praxou?

"Praxou a senzibilizáciou. Vedieť správne interpretovať je aj umenie, aj veda. Je to však založené na skúsenosti. Minule sme vytvárali mandaly, študenti veľmi chceli počuť moje intepretácie. Vybrala som si dve - v jednej bola prítomnosť smrti, a naozaj jej autorke zomieral starý otec. Druhá mi pripomínala verš o dieťati z básne Detvan. Študentka na mňa prekvapene pozrela, lebo bola v druhom mesiaci tehotenstva."

To znie akoby ste boli veštica.

"Nie som vedma ani veštica. Arteterapia má svoj výskum. Napríklad znaky v maľbách týraných detí sú všade na svete rovnaké, iba trochu modifikované."

Pri ktorých diagnózach sú znaky výrazné?

"Úplne inak maľuje človek v depresívnej fáze ochorenia než človek v manickej fáze. Aj laik spozná, že depresia sú čierne a hnedé farby, a mánia divoké. Dieťa, ktoré odmieta všetky farby okrem čiernej, nepochybne prežilo traumu. Väčšinou sú to deti z detských domov. Na Slovensku však nie je vytvorený optimálny mechanizmus, ako pomáhať zneužívaným deťom, dokazovať rodičom ich vinu a ochrániť pritom deti."

V knihe uvádzate, že pacienti v manickej fáze ochorenia maľujú erotické symboly, bujaré témy, depresívne typy uprednostňujú tmavé farby a ich témam dominuje smútok. Nie sú toto aj dve z hlavných línií výtvarného umenia?

"Umelci sú seizmografi dejín. Zachytávajú kmitania problémov v spoločnosti. Umenie je zrkadlo doby. Ak je táto doba agresívna a prázdna, ani umenie nemôže byť iné."

Carl Gustav Jung si po druhej svetovej vojne maľoval mandaly, rovnako ako to robíte vy vo vašej dielni. Inšpiroval vás?

"Jung mi je blízky. Existuje škola arteterapie, ktorá vychádza z Jungovej psychoterapie. Vytvorenie mandaly z čmáraníc je technika, ktorú som vymyslela, keď ma pozvali do Nemecka na letnú výtvarnú školu s dospelými ľuďmi. Je to obraz psychického stavu človeka, jeho psychomotorických možností, emočného naladenia a aktuálnych problémov, o ktorých ľudia nedokážu hovoriť a až cez mandalu sa otvoria. Niektorí moji kresťanskí študenti mali problém, či môžu mandaly robiť, lebo mandala sa používa najmä pri meditácii vo východných náboženstvách, ale mandala doslova znamená svätý kruh, používa sa aj v kresťanskej ikonografii a architektúre kresťanských kostolov. Jej princípom je hľadanie stredu, koncentrovanie človeka do podstaty. Teraz študujem knihy o Hildegarde z Bingenu, ktorá cez mandaly komunikovala s Bohom."

Hildegarda z Bingenu písala a liečila. Čím je zásadná pre arteterapiu?

"Fascinuje ma jej hudba, vlieva úžasnú energiu. To by malo umenie robiť, prenášať do inej dimenzie. Hudba je omnoho dokonalejšia než výtvarné umenie, lebo preniká do najhlbších vrstiev vedomia. Hildegarda nemaľovala, uvažovala veľmi triezvo, pri bdelom stave mala vízie. Podľa nich iní maľovali obrazy a bolo v nich veľa kruhov, mandál. Je úžasné, aká je nadčasová, veď žila v 12. storočí. Priťahuje ma jej terapeutická sila, vycítila potenciál pomáhať ľuďom. Umenie je jeden z tých potenciálov. Sú na to vedecké dôkazy"

Aké?

"Medzinárodné vedecké výskumy napríklad dokazujú psychologický význam farieb. Napríklad modrá farba pomáha pri popáleninách, ‚lebo ochladzuje'. Farby majú obrovské liečebné možnosti."

V súčasnosti sa veľa o farbách hovorí. Niekedy sú tie interpretácie protikladné. Napríklad vy píšete, že ak sa starší ľudia obliekajú do bielej, môže to znamenať nezrelosť. Ako to teda je?

"Poviem to inak, odpozorovala som, že ak bielou pravidelne klient kreslí na biely podklad, je to signál, že chce niečo dôležité zneviditeľniť. Biela je okrem iného aj farba smrti."

Ktoré farby považujete na obrazoch za výhražné?

"Medzi farbami existujú rôzne vzťahy. Napríklad červená so zelenou sa navzájom posilňujú. Túto kombináciu v bizarnom kontexte používajú zneužívané deti."

Arteterapiou liečite aj dospelých ľudí. Na nich predsa už tie nánosy, vedomosti o farbách, tvaroch v maľbe sú. Dá sa im potom hodnoverne porozumieť a pomôcť?

"Musí to byť spontánna tvorba."

Keď bol Goethe nešťastný zo svojej lásky, maľoval. Psychológovia radia ako psychohygienu písať si denník. Nemali by ľudia namiesto písania do neho maľovať?

"(Smiech.) Najlepšia je kombinácia oboch."

Výtvarná reflexia je teda pre vás kľúčom na pochopenie psychických problémov ľudí, ktorí o nich nedokážu len tak hovoriť?

"Áno. V USA som pracovala s autistickým dievčatkom, ktoré verbálne nekomunikovalo, ale cez prácu s hlinou sa veľmi otvorilo a začalo hovoriť."

Ako si to vysvetľujete?

"Rada používam hlinu a hmatovú simuláciu. To je veľmi dôležité v súčasnosti, keď sú deti vychovávané dvojdimenzionálnymi médiami. U niektorých mestských detí absentujú hmatové zážitky spojené s ušpinením blatom, hlinou. Označujú sa ako skleníkové deti."

Je ťažké pracovať s niekým, kto nie je zvyknutý na hmatovú komunikáciu?

"U detí to nie je ťažké. Majú to dané fyziologicky, že sa radi hrajú v blate, vo vode. Prišiel k nám do dielní jeden chlapček z liečebno-výchovného sanatória a okamžite si ruky namočil do hliny až po ramená, mágal sa v tom a žiaril šťastím. Deťom z detských domovov veľmi chýba dotyk. Hlina toto dokáže kompenzovať."

Nezdá sa vám, že spoločenské konvencie v našej kultúre niečo také prirodzené ako dotyk veľmi potláčajú?

"Buscaglio tvrdí, že anglosaská kultúra vyčlenila dotyky len na špeciálne príležitosti - napríklad na erotiku alebo na pohreb, na objímanie sa pri vyjadrovaní sústrasti. V USA je dokonca nebezpečenstvo, že vás za dotyk obvinia z harassmentu. Tento autor tvrdí, že ľudia by sa mali viac dotýkať. Sú ľudia, ktorí majú radi telesný kontakt, dotyk."

Západná spoločnosť si je vedomá toho, že prirodzený nevinný dotyk medzi ľuďmi akoby vymizol. Reakciou sú rôzne spoločenstvá, kde sa ľudia dlho objímajú. Čo si o tom myslíte?

"Dotyk má pre mňa aj metaforickú hodnotu a ja mám veľmi rada metafory. Aj v Biblii sa píše, že Ježiš liečil dotykom. Dotyk má v sebe moment zázračného, až mysteriózneho. Ak má byť liečivý, nemôže byť agresívny. Dotýkajúci sa aj dotýkaný musí cítiť, že to nie je len formálna záležitosť. Videla som spoločenstvá, kde sa ľudia vyobjímajú, vybozkávajú a pritom cítite, že to nie je úprimné. Pozitívny účinok objatia je však psychologicky dokázaný - keď je dieťa agresívne a dostane amok, odporúča sa, aby ho rodič pevne zovrel v náručí. U nás v dielňach dostal raz jeden chlapček silný záchvat zúrivosti. Náš psík mu začal lízať ruky a v tom momente záchvat prestal."

Takže zaneprázdnení rodičia by mali svojim deťom vyhovieť, keď chcú domáce zvieratká?

"Určite. V dielňach máme zajačika a deti ho veľmi radi hladkajú. Príjemný hmatový zážitok dokáže zastaviť agresivitu."

S akým problémom sa stretávate v praxi najčastejšie?

"Rozpad rodiny a s tým spojená trauma pre dieťa. Vzťahy medzi najbližšími partnermi - mužom a ženou - sú v obrovskej kríze. Niekedy si pripadám nemoderne ako brontosaurus, keď toľko hovorím o tom, že manželstvo nie je na dva ani na päť rokov. Slovo zodpovednosť je dnes veľmi nemoderné. Ľudia, ktorí ho používajú, vyzerajú ako puritáni. Rozpad manželstiev je na bežiacom páse. S mojím mužom sme spolu 33 rokov a hoci ani nám sa problémy a krízy nevyhýbajú, predsa ostať spolu je pre nás lepšie riešenie, ako sa pri prvej prekážke rozísť. Často si však pripadáme ako exoti. Ak jedného z nás pozvú na zahraničné sochárske sympózium, vezme aj toho druhého. Občas nám nechcú veriť, že nie som jeho milenka, ale manželka."

Poľský sociológ Zygmunt Bauman tvrdí, že v súčasnosti vzťahy vnímame ako príjemný spôsob čakania, kým nepríde niekto lepší.

"Dnes sa slovo obeť a striedmosť nepoužíva. Vidíme, ako obézni ľudia nakupujú vo veľkom v supermarketoch potraviny. Podliehame psychóze mať čo najviac. A to platí aj pre vzťahy v oblasti sexuality - ľudia chcú mať čo najviac skúseností vo svojom ‚nákupnom vozíčku' aj v tomto sortimente. Samotní terapeuti, ktorí radia, ako riešiť manželské konflikty, v tejto oblasti zlyhávajú."

Nie je v tom rozpor?

"Je. U niektorých terapeutov je veľká diskrepancia medzi tým, čo robia, čo radia a tým, ako žijú. Je dobre žiť autenticky, ale aj zodpovedne. Mnoho psychoterapeutov je rozvedených. Ako by som mohla piť víno a kázať vodu? V sprostredkovaní morálky a etiky a prezentovaní vzorcov správania má umenie nezastupiteľnú silu a úlohu. Páči sa mi, ako pôsobia na ľudí filmy Krzysztofa Kieslowského alebo Kolja od Svěráka. Jeden manželský pár stiahol žiadosť o rozvod, keď videl film Kolja."

To sú filmy s nádejou, ale v súčasnom umení je veľa cynizmu. Môže umenie naštartovať aj opačný proces?

"Môže. Môj rakúsky známy, výtvarný kritik nazval umenie, ktoré dnes letí, umením spermií a krvi. Dnes chcú umelci často len šokovať."

Šok nevládne len umeniu. Nie je znakom tohto obdobia?

"Umenie nemá byť hlavne narcistické. Poctivé umenie vychádza zvnútra človeka, ktorý ho cíti ako nevyhnutnosť či poslanie. Poznám maliara, ktorý maľuje skoro ráno, na kolenách, v predizbe, kým sa všetci jeho blízki nezobudia, lebo má veľmi malý byt. Všetko, čo do umenia vloží, tam cítiť."

Čo by dnes bolo s van Goghom alebo Munchom? Boli by dnes maliarmi alebo by si ‚len' liečili cez maľbu svoj psychický stav?

"Munch sa celý život potýkal so smrťou blízkych. Hovoril, že bez prítomnosti bolesti by bol jeho život ako člnok bez vesiel. Podobné tvrdil aj psychoterapeut Viktor Frankl. Hodnoty sa často rodia v bolesti. Keď nám je veľmi zle a nepostavíme sa k problému pasívne, máme šancu dostať sa ďalej. V živote každého človeka prídu depresívne chvíle, dôležité je nerezignovať, tvoriť, oslobodiť sa od zlého."

Viktora Frankla utrpenie, ktoré prežil počas vojny v koncentračnom tábore, stimulovalo. Na druhej strane sú ľudia, ktorých stimuluje na tvorbu radosť, šťastie. Stretávate sa aj s tou druhou skupinou?

"Munch vytvoril najkrajšie obrazy v súžení. Keď bol vyliečený, jeho obrazy už nemali takú šťavu. V umení, našťastie, poznáme aj ódy na radosť, nie iba na bolesť."

Věra Chytilová nakrútila o svete psychológov svoj posledný film Hezké chvilky bez záruky. Hlavná postava psychologička si nevie poradiť sama so sebou. Nie je taký imidž pre psychológov v našej spoločnosti nebezpečný?

"Nevidela som ten film, ale netreba psychológov ani psychoterapeutov zatracovať, ani preceňovať. Výborne vykresľuje psychoterapeutov americký autor Irvin D. Yalom v knihe Lži na pohovce. Psychoterapia je tam úplne odmýtologizovaná."

V tej knihe však psychoterapeut končí ako najväčší loser.

"Patrím medzi kresťanským terapeutov, a preto je pre mňa najvyššia morálna norma desať Božích prikázaní. Kresťanskí terapeuti si uvedomujú nad sebou najvyššiu autoritu, preto si ani svoje úspechy v terapii neprivlastňujú."

Yalom je v USA bestsellerovým autorom. Dá sa porovnávať psychoterapia USA a Slovenska?

"Môžem zodpovedne hovoriť len o arteterapeutoch. Bola som v USA dvakrát na stáži. Prvýkrát som sa tam stretla s arteterapeutkou, ktorá mi dala veľmi veľa. O tri roky som prišla znova a jej pozícia sa zmenila. Stala sa z nej biznismanka - len dohadzovala klientov iným arteterapeutom a bohatla. Bola však odtrhnutá od praxe. Bola som veľmi sklamaná. Je hrozné spraviť z tejto oblasti biznis."

Prečo je v USA obchod s dušou taký lukratívny biznis?

"Je to veľmi módne. Každý, kto na to má, sa nechá analyzovať Je to súčasť imidžu."

Nie je to u nás zas naopak? Tí, čo by to potrebovali, sa terapie boja?

"Máte pravdu. Naša kultúra je zatiaľ ešte vďakabohu stále odlišná od americkej. Potešili ma nedávno výsledky nášho arteterapeutického výskumu v Česku aj na Slovensku. Mladí ľudia modelovali, čoho sa najviac boja. Medzi prvými bol v rebríčku strach z duchovnej prázdnoty. Bol to plastický symbol prázdneho rámu."

To je dobrý výsledok?

"Áno, lebo to znamená, že sa neuspokoja s náhradami šťastia. Ak je niečo prázdne, dá sa to naplniť."

Čo dala arteterapia vám?

"Pomohla mi napríklad ujasniť si veľa vecí aj z môjho detstva. Je dobré, keď človek rozumie svojmu životu, keď si ho vie poskladať ako puzzle?"

Pomáha to k autentickejšiemu prežívaniu prítomnosti?

"Áno, ale nikoho nemôžeme nútiť, aby sa chcel spoznať lepšie. Musí to byť jeho rozhodnutie, že sa chce dozvedieť o sebe viac. Nie je to vykladanie kariet, odvíja sa to z psychosomatických daností i limitov človeka."

FOTO SME - MILAN DAVID

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Keď ide o kožu
  2. Potešte vášho otca kvalitným čítaním
  3. Stavebné pozemky s dobrou dostupnosťou do centra konečne na trhu
  4. Vyberáte dovolenku podľa dĺžky letu?
  5. ​​​​​​​Bratislavský kraj reformuje stredné školstvo
  6. Pivo, káva a horká čokoláda. Na niektoré chute musíme vyzrieť
  7. Mobil ako peňaženku využíva čoraz viac ľudí
  8. Ak miestnosť vonia novotou, buďte opatrní
  9. Výlet do minulosti: Černobyľ a tajomné mesto Pripiať
  10. GlobalLogic oslavuje piate narodeniny a rozširuje pôsobenie
  1. Ako správne pripraviť džem či marmeládu?
  2. Keď ide o kožu
  3. Potešte vášho otca kvalitným čítaním
  4. Najlepšie mliečne produkty vlastnej značky má COOP Jednota
  5. BILLA partnerom jedinečného filmu o M. R. Štefánikovi
  6. Výstupy projektu Restaura na EU v Bratislave
  7. Budova Obchodnej a priemyselnej komory je zrekonštruovaná
  8. Výučba v teréne upevňuje teoretické vedomosti študentov SvF STU
  9. Stavebné pozemky s dobrou dostupnosťou do centra konečne na trhu
  10. Vyberáte dovolenku podľa dĺžky letu?
  1. Ak miestnosť vonia novotou, buďte opatrní 28 973
  2. Výlet do minulosti: Černobyľ a tajomné mesto Pripiať 11 263
  3. Pivo, káva a horká čokoláda. Na niektoré chute musíme vyzrieť 11 127
  4. Vyberáte dovolenku podľa dĺžky letu? 10 968
  5. Potešte vášho otca kvalitným čítaním 8 105
  6. Mobil ako peňaženku využíva čoraz viac ľudí 5 098
  7. Z Popolušky kráľovná. Poštová známka je vzácna vďaka chybe 4 881
  8. Stavebné pozemky s dobrou dostupnosťou do centra konečne na trhu 4 050
  9. Vôňa alebo zápach? Profesionáli otestovali rôzne typy domov 3 972
  10. Skoro 40% detí nešportuje: Ako ich dostať od tabletov k pohybu 2 345

Neprehliadnite tiež

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Čo zabilo akademika Legasova, ktorý vedel všetko o Černobyle

Vedec sa vraj zabil deň predtým, ako mal oznámiť výsledok skúmania.

Zničená kontrolná veža štvrtého reaktora.
Stĺpček Petra Schutza

Čaputová sa môže stať najreferenčnejšou političkou

Prezidentka bude nastoľovať agendy a základné postoje k nim ako nikto doteraz.

Komentátor SME Peter Schutz.

Sagan naháňa formu pred Tour a cíti sa dobre. Má ešte tri pokusy

Slovák skončil v druhej etape na Okolo Švajčiarska druhý.

Peter Sagan počas časovky.
Dnes píše Zuzana Szatmáry

Keď hovorila svoj prejav, počúvali ju

Moji revoluční druhovia ma na rozdiel od chlapíka s diktafónom nepočúvali nikdy.

Prezidentka Zuzana Čaputová.