Do rozdelenia štátu bol Mečiar dotlačený Klausom, toho k tomu dotlačili českí radikáli, tvrdí v rozhovore pre SME.sk OĽGA KELTOŠOVÁ.
Pochádzate z Pezinka. Platí vtip, že tam raz pôjdeme všetci?
(smiech) Žila som tam len do svojich piatich rokov, potom sme sa presťahovali do Bratislavy, kam som začala chodiť do školy. Bolo to zaujímavé, lebo v prvej triede sme sa ešte na začiatku vyučovania modlili, v druhej sme už spievali Pieseň práce. Ale je možné, že v Pezinku sa raz všetci stretneme.
Normálne človek postupuje do vysokej politiky z komunálnej úrovne. U vás to je naopak - z vysokej ste prišli robiť starostku do Lamača. Je to tak správne?
Určite je to výhodnejšie. Už len vzhľadom na znalosť legislatívy, prostredia, nehovoriac o skúsenostiach z riadiacej práce, o kontaktoch a podobne. Prechod z vysokej politiky do komunálnej je vždy jednoduchší.
Po vyštudovaní žurnalistiky ste nemohli robiť svoje povolanie. Čo ste tým komunistom urobili?
Šlo tam o to, že keď v roku 1968 začalo vychádzať periodikum Echo bratislavských vysokoškolákov, dostala som sa do redakčnej rady. Ako čerstvá absolventka žurnalistiky a už vtedy politicky vyhranený typ, som písala články proti vstupu „spriatelených" armád do Československa. Zároveň som robila slovenskú redaktorku podobného týždenníka v Čechách, ktorý sa volal Student, kde som písala čosi podobné o situácii na Slovensku.
Prišli sedemdesiate normalizačné roky, tie periodiká zakázali, a voči redaktorom boli vyvodzované dôsledky. Moja ambícia začínajúcej redaktorky pracovať v nejakom denníku alebo týždenníku tak bola hneď zastavená. Umiestnili ma v rámci vydavateľstva Smena do sekcie detských časopisov, kde som písala pre Včielku, Zorničku a Ohník, robila korektúry, pracovala v tlačiarni, zaskakovala mamičky na dovolenke a PN. Živila som sa aj tlmočením a prekladaním beletrie z angličtiny, zároveň som pôsobila ako externistka pre redakciu rozprávok vo vtedajšom rozhlase.
Video bolo odstránené.
Boli ste v KSČ?
Nikdy. Ja, ani nikto z mojej rodiny, okolia a podobne. Otec aj starý otec boli členmi Demokratickej strany, ktorá v roku 1946 vysoko zvíťazila. Mala som zlý kádrový pôvod, po maturite som musela dokonca dva roky robiť manuálne, aby som si ho zlepšila. Využila som to na prácu v tlačiarni, čo mi potom pomohlo pri štúdiu na vysokej škole.
Do politiky som šla pre zadosťučinenie
Prečo ste šli po revolúcii do politiky?
Na sklonku roku 1989 sa na Slovensko z USA vrátil Martin Kvetko, zakladateľ povojnovej Demokratickej strany. Poznal môjho nebohého otca, začal ma hľadať, na jeho impulz som sa stala hovorkyňou DS a v júni roku 1990, keď boli voľby, ma DS navrhla aj na kandidátku. Na moje začudovanie som bola aj zvolená a dokonca som sa stala podpredsedníčkou vtedajšej Slovenskej národnej rady (dnes NR SR, pozn. autora)
Mňa zaujíma skôr prečo, nie ako. Pre peniaze? Ideály? Moc? Kontakty?
Nie, mala som skôr pocit zadosťučinenia. Povedala som si, že chcem dobehnúť to, čo som chcela robiť v rokoch 1968 až 1989.
Vtedy ste chceli robiť novinárčinu, nie politiku.
Ale robila som aj vnútropolitickú komentátorku. Ponuka od pána Kvetka bola aktuálna, tvoril sa nový politický systém, oslovil ma ako novinárku s určitými nenaplnenými ambíciami, tak som to chcela vyskúšať.
Stačí na vstup do politiky pocit zadosťučinenia?
To bol štartovací moment. Keby som mala roky predtým inú profesionálnu kariéru, keby som sa nechala zverbovať do KSČ a postupovala v rebríčku, možno by som v sebe taký impulz nemala.
Všetci hovoria, že do politiky idú zmeniť svet, zlepšiť život ľudí, pomáhať krajine. Vy nie.
Ja som bola zvedavá, ako to naozaj funguje a keďže som sa k tomu predtým nedostala, tak som to chcela vyskúšať.
Ak ste vstúpili do DS, zrejme ste pravičiarka.
Áno. Ale myslím, že toto delenie v súčasnej politike na Slovensku neplatí.
Lebo naše strany nezodpovedajú kritériám pravice, stredu a ľavice?
Presne tak. Nie sú tak hodnotovo vyhranené ako v okolitých štátoch.
DS sa vám zdala pravicová?
Áno. Od samého počiatku.
Spytovať svedomie by si mali ľudia, ktorí Mečiara držali vo VPN
Prečo ste potom šli do doteraz nezadefinovateľného HZDS?
HZDS sa od začiatku definovalo ako stredová strana. Mala som tam v rámci rezortu sociálnych vecí dosť veľkú podporu, aj od premiéra Mečiara, aj od strany ako takej.
Kde ste prvýkrát stretli Mečiara?
Na Jiráskovej ulici, keď som bola podpredsedkyňou DS.
Teda v sídle VPN?
Áno, Mečiar bol ešte vo VPN. A nielen on, napríklad aj Ferko Mikloško. Vtedajšia DS mala vo vláde troch ministrov - výstavby, hospodárstva a zdravotníctva. Keď došlo k prvej kríze vo VPN, pochopiteľne to bolo predmetom koaličných rozhovorov. Tam sme sa prvýkrát stretli.
Ako na vás pôsobil?
Ako veľmi energický a vzdelaný človek, ktorý šiel tvrdo za svojim cieľom. Pre túto vlastnosť si ho vybrali Fedor Gál, Peter Zajac a ostatní, ktorí ho odporúčali. V roku 1991 som bola na študijnom pobyte v Portugalsku, vtedy bol Mečiar ako premiér odvolaný. Dozvedela som sa, že spolu s ním odvolali aj dvoch ministrov za DS.
Požiadali ma - boli pritom Milan Kňažko, Ján Budaj, aj Mečiar - aby som vystúpila na veľkom zhromaždení pre Slovenskou národnou radou. Urobila som to, kde som povedala, že nepovažujem za demokratické, ak koaliční partneri spolu s premiérom odvolajú aj dvoch ministrov za inú stranu a ich miesta si VPN a KDH prerozdelia na úkor DS. To bolo flagrantné porušenie dohôd a odvtedy si ma ľudia aj politológovia spájajú s Mečiarom.
Neprišiel vám nijako čudný Mečiarov list v znení „Ostal som sám s národom", ani tie jeho úteky za medveďmi, keď sa správal ako malé dieťa? Bolo to normálne?
(smiech) Viete, v tom čase som ešte nebola členkou HZDS. Tam som vstúpila až začiatkom roka 1992.
Veď práve preto. On sa správa čudne a vy idete za ním.
Áno. Ale okrem pracovných stretnutí som so zástupcami VPN osobne neprichádzala do styku. Nie ja osobne, ani DS sme dávali odporúčania dať Mečiara do vysokých pozícií. Tu by si hádam mali spytovať svedomie iní ľudia, ktorí ho tam držali.
Mečiara do rozdelenia ČSFR dotlačil Klaus, toho zase českí radikáli
Bolo férové rozdeliť Československo tak ako to urobili Mečiar s Klausom? Teda bez referenda a napriek názoru väčšiny?
Veľa som vtedy cestovala po Československu a názory obyvateľstva boli rôzne. Nebolo by spravodlivé hovoriť, že tie pocity boli plošné, že Česi trebárs hovorili „Ať si jdou". Ťažko povedať, čo bol väčšinový názor. My sme to brali tak, že rok 1992 znamenal volebný úspech HZDS, prebiehali rokovania a súbežne to bolo vojnové obdobie na Balkáne. Pri tých všetkých nárokoch, čase, kompromisoch a neuveriteľnom množstve jednaní, ktoré sme mali od zriaďovania samostatných ministerstiev, cez legislatívu, vlastnú menu, národnú banku, tajné služby a tak ďalej, si myslím, že to bolo na tie časy a možnosti zvládnuté celkom dobre. Výsledok je aký je.
Video bolo odstránené.
Bolo to férové?
Férové to bolo z toho pohľadu, že ľudia si HZDS zvolili. V ústave tiež nebolo striktne stanovené referendum o rozdelení štátu.
Prečo sa HZDS bránilo tým, že na to malo mandát z volieb, keď samotný Mečiar za rozdelenie nebol? Raz bol za konfederáciu, potom za iné formy usporiadania...
Áno, boli rôzne varianty a rozdelenie bolo jednou z nich. A keďže som pri tých rokovaniach bola, môžem vám povedať, že situácia sa vyvíjala z hodiny na hodinu. Snažili sme sa predísť radikalizmu.
Má sa usporiadanie štátu meniť podľa toho, ako sa Mečiar vyspí?
On menil tie názory aj pod tlakom okolností a českej strany. Tam by som teda veľmi vážila, či to bolo len v jeho rukách.
Znamená to, že ho do tej samostatnosti dotlačil Klaus?
Václav Klaus bol do toho dotlačený svojimi českými radikálmi, napríklad aj k tomu, že vlajka, aerolínie a podobne by mali byť ich. Čiže ani Klaus ani Mečiar.
Klausa presvedčili radikáli a Klaus Mečiara?
Áno. Mečiar to potom odkonzultoval doma.
Ak je to ale tak, má potom HZDS morálne právo biť sa do pŕs, že nám prinieslo samostatnosť? Ak k tomu Mečiara dotlačili, padá mýtus o zakladateľovi štátu.
To radšej nekomentujem. (smiech) Muselo tam dôjsť ku kompromisu pod tlakom určitých skupín a verejnej mienky. Ak bol raz ten proces spustený, dnes si robiť zásluhy... neviem. Dnes, už so znalosťou veci, môžem povedať, že to boli zo strany Mečiara iba také gestá.
Noc dlhých nožov bola pomstou Mečiara za podraz SDĽ
Riadili ste parlamentnú „noc dlhých nožov" z tretieho na štvrtého novembra 1994, keď HZDS s partnermi "upratovalo" opozičných poslancov, odvolávalo z funkcií... Určite ste si ju však nevymysleli vy. Kto bol otcom myšlienky?
Takéto rozhodnutia určite nemôže urobiť jednotlivec. Padajú v najužšom kruhu politických grémií, ktoré tvoria predseda, podpredsedovia, tajomník a prípadne krajskí predsedovia.
Kto to vytiahol ako prvý?
Mečiar na politickom grémiu, keď bolo po voľbách v septembri 1994 jasné, že HZDS sa vracia do vlády a od marca uplynulo niekoľko mesiacov. Boli tam veľmi silné emócie, a musím povedať, že v tej atmosfére, ktorá vtedy panovala, HZDS jednoducho urobilo radikálny protiúder. To obdobie ešte nie je celkom zanalyzované.
Video bolo odstránené.
Bola to teda pomsta za Mečiarovo tretie odvolanie?
Myslím, že pred tým jeho pádom boli urobené dohody s určitými stranami, ktoré tvrdili, že vláda určite nepadne. Dosť nešťastnú úlohu tam zohrala SDĽ. Usudzujem tak z neskorších postojov Mečiara voči Petrovi Weissovi a vtedajšiemu vedeniu SDĽ.
Čiže SDĽ sľúbila, že vládu podporí, podrazila ju, pretože šla do vlády s Moravčíkom, za čo sa Mečiar po voľbách pomstil celej opozícii?
Áno. A keďže som vtedy bola podpredsedníčkou HZDS, mala skúsenosti z parlamentnej praxe z rokov predtým, vedela som, ako sa zostavujú výbory, tak ten proces prirodzene prischol mne.
Nebránili ste sa?
V tom čase som to brala tak, že je to správne, že to, čo urobila SDĽ v marci 1994, nebolo fér. Uznesenia najvyšších orgánov sú okrem toho pre funkcionárov strany záväzné. Aj keby sa mi to spravodlivé nezdalo, buď chcem zotrvať v strane a urobím to alebo idem preč.
Dnes by ste sa zachovali ako?
Dnes by som to už nespravila.
Kdesi ste sa vyjadrili, že šéf klubu HZDS zapisoval, ktorý váš poslanec ako hlasoval a ak to nebolo v línii strany, prideľoval čierne body, čo sa na konci volebného obdobia dotyčnému spočítalo. To je čo sa slobodu názoru?
Dialo sa to, ale obávam sa, že HZDS v tomto nie je jediné. Mám len indície, nie dôkazy, ale aj tak. Určite, že to bolo divné, ale znovu opakujem - situácia pred rokmi bola diametrálne odlišná.
Našiel sa niekto, kto proti takýmto praktikám protestoval?
Napríklad Kňažko, ktorý odišiel, Arpád Matejka detto, Gaulieder bol odídený a tak ďalej. To je tak - buď súhlasím a ostanem, alebo nesúhlasím a musím ísť preč.
Michal Kováč robil podrazy
Prakticky celé obdobie tretej Mečiarovej vlády bolo poznačené ostrým bojom proti prezidentovi Kováčovi. Vy osobne ste s ním tiež mali spory. Bolo správne robiť také ťaženie len preto, že mal iný názor?
Viete, vždy treba pozerať na príčinu a následok. Kandidát na post prezidenta by mal počítať s podporou vlastnej strany. V HZDS dostali za úlohu získať ju od ostatných strán predseda Mečiar a podpredsedovia, teda aj ja. Boli vytvorené dvojice, ktoré rokovali o Kováčovej podpore. Zarazilo nás však, že Kováč chodil na takéto akcie sólo, teda sám bez toho, aby nás informoval. Bolo to nepríjemné. Ja som mala oficiálny mandát rokovať o jeho podpore a oni mi pritom povedia, že „veď on tu už bol". To bol podraz, mohol nám dať vedieť.
Prečo ho potom HZDS zvolilo?
Ja som ho nevolila. V HZDS boli kandidátmi dvaja Kováčovia, ja som robila kampaň v prospech Romana Kováča. Verejne. Michal Kováč si to asi zapamätal a tam niekde sa naštrbili naše vzťahy. Keď som si však postavila týchto dvoch ľudí s ich minulosťou a odbornosťou, tak nebolo o čom. Nevychádzala som z osobných sympatií a antipatií. Roman Kováč bol ako posledný konfederačný predseda československých odborov zdatný. Vedel vyjednávať, hľadať kompromisy.
Že si Michal Kováč sólovo vybavoval pre seba podporu, však nemohlo byť príčinou ťaženia HZDS proti nemu.
Boli tam rôzne podozrenia na jeho syna, ale to si už moc nepamätám.
Aj keby bol jeho dospelý syn grázel, čo s tým má otec?
Nepamätám si detaily. Od začiatku som mala jasno v tom, koho budem podporovať, hovorila som to otvorene vtedy a hovorím to aj dnes.
Nemám na mysli váš vzťah ku Kováčovi, ale správanie sa HZDS k prezidentovi.
Všetky tie veci v pozadí boli vecami z minulosti Michala Kováča. Ja som do detailov nešla, Mečiar s ním bol vo VPN a zrejme tam boli veci, ktoré o ňom vedel.
Bolo správne chovať sa tak k nemu?
To, ako sa k nemu HZDS správalo ako k človeku, nebolo celkom správne a fér. Ale zase - na pozadí toho, čo sa udialo ďalej, amnestie jeho synovi a podobne, tak... Aj dnes, keby som si mala vybrať z dvoch Kováčovcov, bude to asi Roman.
Prečo vám prekážajú Kováčove amnestie a Mečiarove nie?
Mečiarove amnestie boli robené v čase, keď som už nebola vo vedení strany, ale v New Yorku. Pravý dôvod sa do mailov ani faxov nedáva. Bolo to tak, že Mečiar dal amnestie, opravoval ich a ja som to v zahraničí zobrala na vedomie. Neskúmala som to.
Sú morálne?
To ako ich podal, že nechcel ďalšiu eskaláciu napätia, beriem. Vedel si to zdôvodniť a ja som s tým súhlasila, lebo zaujímavý by mal byť ten cieľ. A keď sa to dalo dosiahnuť amnestiami... Nevidím v tom žiadnu morálnu ujmu.
Video bolo odstránené.
Mohla som privatizovať, ale nechcela som
Čo divoká privatizácia na spôsob HZDS - SNS a ZRS? Ako ju hodnotíte dnes?
Nebola som na nej zainteresovaná a nič som neprivatizovala. Nehovorím, že som nedostávala ponuky.
Privatizovalo sa po straníckej línii smerom ku kamarátom?
Samozrejme. Tak v malej privatizácii za Mikloša ako aj v našom prípade. V oboch prípadoch mi to bolo cudzie, nezaujímalo ma to. Bolo to v súlade so zákonom.
Tie podniky z vašej privatizácie boli tunelované a padali na hubu.
Áno, ale to je otázka na vtedajší Fond národného majetku a ďalšie inštitúcie, ktoré sa o to mali starať.
Inštitúcie, do ktorých dosadzoval ľudí Mečiar.
Rovnako ako potom Dzurinda a ďalší.
Boli ste ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, vám by v prvom rade malo prekážať, že ľudia z tých firiem končili bez výplat na ulici. Prečo ste nezasiahli?
Upozorňovala som na to. Ak vznikali hladové doliny, samozrejme, že v prvom rade bolo treba týchto ľudí riešiť cez fond nezamestnanosti a podobne. Nebolo možné nereagovať.
Ako ste reagovali?
Keď som dostávala hlásenia od úradov práce, ako sa kde pohybuje nezamestnanosť, všetko šlo cez vládu a politické grémium HZDS. Ale ja som musela konať okamžite, nie čakať, kým sa preukáže, že podniky boli vytunelované, že sa majitelia vytratili. Snažila som sa ratovať a zachraňovať od prvého dňa, ako som dostala informácie.
Zachraňovali ste to, čo bolo dôsledkom takej privatizácie. Nemalo sa seknúť po prstoch tým, ktorí to spôsobovali a nedávať podniky vagabundom?
Viackrát som to povedala, menovala som aj konkrétne spoločnosti, ktoré privatizovali a boli neúspešné. Ja som však bola ministerkou. Fond národného majetku je samostatný inštitút.
Bolo férové dať VSŽ Rezešovi alebo Slovnaft Hatinovi hlboko pod cenu?
Aké trestné závery boli voči nim vyvodené?
Nepýtam sa na trestnoprávnosť ale férovosť.
Ale musíme ju brať do úvahy. Pre mňa je dôležité, či v tejto oblasti bolo rozhodnuté súdom. Pokiaľ nebolo...
Príklad - ak má akcia podniku hodnotu tisíc korún a predám ju za sto svojmu kamarátovi, to je v poriadku?
Neodpoviem vám, lebo som nebola v okruhu ľudí, ktorí mali s privatizáciou niečo dočinenia. Od začiatku som sa dištancovala a povedala, že nechcem nič privatizovať.
Kto vám ponúkal niečo privatizovať?
Šlo to cez Fond národného majetku. Mali sme tam svojich ľudí za HZDS. Ale nechcela som.
Čo konkrétne vám ponúkali?
Už si nepamätám.
Zhrniem to - občania vytvorili za desaťročia majetok určitej hodnoty. Dostanem sa do politiky a ten majetok dám kamarátovi za smiešnu cenu, pričom ten sa ani nenamáha ju splatiť. Tak vyzerala privatizácia za Mečiara. Bolo to správne?
Určite že nie. Ale opakujem - vláda sa týmito vecami priamo nezaoberala. Robil to Fond národného majetku. A pokiaľ to tak fungovalo a bolo to v súlade so zákonom...
Dostávalo z toho HZDS nejaké percentá?
Pokiaľ viem, tak nie. To sa nedá.
Ja som mala chodiť po mítingoch a vysvetľovať Mečiarovo bohatstvo
Kde nabral Mečiar peniaze na Elektru?
To sa treba opýtať jeho.
Odmieta odpovedať. Vy ste boli v jeho blízkosti. Naozaj odchádzal v roku 1998 iba s bytíkom a korzičkou?
Určite nie. V roku 1998 to aj bola asi posledná kvapka, kedy som povedala, že sa ťažko obhajuje neobhájiteľné.
Bol boháčom už predtým a teda nehovoril pravdu?
Predpokladám, že áno.
Ako mohol tak zbohatnúť, keď mal príjmy len ako premiér a poslanec?
Tieto veci sú záležitosťou tajomníka alebo pokladníka každej politickej strany. Ja som pri tom nebola.
Privatizoval niečo?
On asi nie, skôr jeho deti. To bolo postupné plnenie sa toho krčahu. Na jednej strane korzička a bytík, potom Elektra, filmové štúdio Koliba a ďalšie veci. A ja som mala chodiť po mítingoch a vysvetľovať tým ľuďom, ako sa veci majú.
Pred odchodom na post veľvyslankyne Slovenska v OSN ste na necelý mesiac prišli do parlamentu, ktorý v tom čase ani raz nezasadol. Napriek tomu ste vzali päťmesačné odstupné vo výške 175 tisíc. Bolo to správne?
To je A, ktoré vedia médiá. K tomu existuje aj B, že som tie peniaze poslala štyrom detským domovom. Priamo z účtu Národnej rady.
Prečo ste sa voči tomu vtedy neohradili?
Lebo keď sa to začalo publikovať, bola som už v Amerike.
Na mňa si kričať nedovolil
Viete, kto z HZDS povedal, že fámy o autokratickom rozhodovaní Mečiara v HZDS sa nezakladajú na pravde?
Dosť možné, že som to v dávnej minulosti povedala ja.
Presne tak. Hovorili ste pravdu? Mečiar pripúšťal iné názory?
Pripúšťal, aj keď nerád.
Je pravdou, že na poradách búchal päsťou po stole, kričal a nadával?
Voči mne si to nikdy nedovolil. Poviem konkrétny príklad - v decembri 1997 som bola ako členka vlády pri schvaľovaní rozpočtu a hlasovala som ako jediná proti. Napriek tomu ani nekričal, ani nebúchal. Zavolal si ma na rozhovor, kde som mu vysvetlila dôvody a bolo.
Niektorí odišli od Mečiara už na začiatku, napríklad Kňažko. Prečo to vám trvalo tak dlho?
Hovorí sa, že politika je panské huncútstvo a ženy v politike to majú vždy ťažšie ako muži. Majú sťažený prístup k šéfovi, pretože nechodia na pivo, futbal, hokej, kde sa politika tiež zvykne robiť. Okrem toho - muži si medzi sebou povedia aj tvrdé slová a predo mnou to nikdy tak nebolo. Aj preto si myslím, že sa voči mne dlhý čas držal v medziach normálneho správania.
Mali ste na neho teda skreslený pohľad?
Je to možné. Aj ten pohovor po hlasovaní o rozpočte bol síce niekoľkohodinový, ale neskončil ani krikom, ani vyhadzovom. Ovládal sa a niektoré argumenty odo mňa vedel zobrať.
Je klamár?
Neviem, ale myslím, že on svojim vyhláseniam verí. V určitých situáciách na ňom vidíte ako začína fabulovať. To už ľudia blízko neho poznajú.
Zvážanie ľudí na Pasienky vymysleli hyperaktívne figúrky
Ako dnes pozeráte na mítingy na Pasienkoch, kam HZDS zvážalo ľudí, Mečiar tam urážal Havlovu manželku, panovala tam manipulácia s davom...?
Asi viete, že keď tie mítingy naberali obrátky, prestala som sa ich zúčastňovať.
Kto ich vymyslel?
Mečiar.
Aj to zvážanie ľudí?
To vymysleli niektorí ochotní krajskí a okresní funkcionári strany. Dnes už v HZDS nie sú. Šlo o také hyperaktívne figúrky, snažiace sa votrieť do priazne predsedovi.
Nebolo choré zvážať tam už presvedčených fanúšikov? Takto sa noví voliči nenaberajú.
Pre tých ľudí to bola najmä šou. Dnes sú tu reality šou, vtedy tu bola šou HZDS. Prvé mítingy boli informačné, ale potom sa to zvrhlo na „one man show".
To Mečiara nikto neupozornil, že to preháňa? Že tam ľudí s iným názorom mlátia dáždnikmi babky demokratky?
Dostával upozornenia, keď sme tie mítingy hodnotili. Ja som povedala, že sa nebudem zabávať ani tlieskať, keď tam rozpráva vtipy o manželke prezidenta.
Čo si dnes myslíte o vtedajšom ideologickom zneužívaní STV Kubišom, Kapustom, Eremiášovou, Kerným a ďalšími v prospech HZDS?
Keď to tak vezmem, STV nikdy nebola verejnoprávnou inštitúciou. Ale nebudem sa vyhovárať - mne šlo v tom čase o to, aby fungoval najmä môj rezort. Povedala som si, že čo si budem brať na svoje plecia hriechy celého sveta a HZDS? Mávla som nad tým rukou, mala som dosť svojej roboty.
Čiže ste zvolili alibistický prístup?
Bola to skôr rezignácia. Do istej doby som mala pocit, že ma niekto počúva a potom už nie.
Piťa mali zavrieť alebo ho vymazať z policajných zoznamov
Po komunálnych voľbách v Lamači ste tu mali škandál - istá poslankyňa navrhla do školskej komisie údajného mafiána Piťa. Je normálne, že vôbec prešiel?
Tak pozor - najskôr by sme si mali objasniť mechanizmus zostavovania komisií. Navrhla ho nezávislá poslankyňa, ktorá kandidovala za KDH, predsedníčka športovo-školskej komisie a zároveň zástupkyňa riaditeľky základnej školy. Na čele komisií a podpredsedovia sú vždy poslanci a ostatných odborníkov volí zastupiteľstvo z radov neposlancov. Nepamätám si, že by niekto niekedy spochybňoval rozhodnutie predsedu z nejakej komisie.
To je v poriadku, že niekto navrhne osobu XY. Ale ak ide o človeka, ktorý je na policajných zoznamoch?
Viete čo, mne to meno nič nehovorilo a keď to nehovorilo ani tej poslankyni...
To myslíte vážne?
Úplne vážne.
Vám nič nehovorilo meno Piťo?
To nie je Piťo, on sa volá úplne inak.
Volá sa Juraj O.
Toto meno mi nič nehovorilo, keď sa operovalo tým zoznamom. Zastupiteľstvo to jednomyseľne schválilo. Až dodatočne začali články v Sme a iných médiách. Môžem len zopakovať - platí prezumpcia neviny. A ak existujú nejaké mafiánske zoznamy, na ktorých už niekoľko rokov figuruje tento človek, tak niečo v tomto štáte dánskom nie je v poriadku. Buď ho mali už dávno zavrieť alebo tie zoznamy vymazať. Nechápem, čo môže obecné zastupiteľstvo v tejto veci urobiť.
Video bolo odstránené.
Napríklad ho nezvoliť do komisie.
Nebol trestaný. A potom aj sám odstúpil a tým to pre mňa skončilo. Starosta nenavrhuje, ani nehlasuje, robia to poslanci.
Netvrdím, že zodpovedáte za jeho zvolenie, ale že ste sa nepostavili proti.
Hovorím vám, že som si to nevedela spojiť dohromady. A bola som veľmi prekvapená. Každý má podľa ústavy právo na spravodlivý súd. Tak čo?
Pozn.: Rozhovor bol autorizovaný, Oľga Keltošová v prepise nič nezmenila.
Predchádzajúce rozhovory si môžte prečítať tu.
Na SME.sk pripravujeme:
TOMÁŠ HULÍK, prírodovedec, filmár a bobrológ
OĽGA FELDEKOVÁ, prozaička a humoristka
MATÚŠ VALLO, architekt a basgitarista skupiny PARA
PAVEL PAKOŠ, kňaz v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici
ĽUDOVÍT KANÍK, bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny
BORIS FILAN - textár, spisovateľ a cestovateľ
Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.
