Dostali ste do najvyššej súťaže klokanov. Išlo o najvydarenejšie obdobie kariéry?
„Skôr o najemotívnejšiu etapu. Bohemka má vyše storočnú tradíciu. Keď sa dostala do ekonomických problémov, fanúšikovia ju zachránili. Prihlásili sme sa do III. ligy a za dve sezóny sa vrátili ako Bohemians 1905 medzi elitu. Na jar chodilo na nás 9–tisíc divákov. V Žižkove sme to potiahli od divízie až do európskych pohárov. V roku 2002 nás štyri minúty delili od titulu. Nádeje pochoval Pavel Kuka, majstrom sa stal Liberec.“
Ako ste sa ocitli v Ružomberku?
„Dlho sa poznám s majiteľom klubu Milanom Fiľom. Pred dvoma rokmi sme hovorili o mojom možnom pôsobení, teraz situácia dozrela.“
V Liptove je fanúšik náročný.
„S tým rátam. Z historického hľadiska si treba pripomenúť, že Ružomberok hrával v nižších súťažiach. Len v posledných desiatich rokoch je medzi elitou. Štvrtá priečka po odchode Saparu, Jendriška a Nezmara je dobrá. Verejnosť musí mať nadhľad a akceptovať kvalitu iných. Zásadnejšie bude pokračovanie v prestavbe. To je dôležitejšie, ako či skončíme tretí, či piati. Možno sú diváci kritickí. Bohemku milujú aj keď prehráva.“
Aký organizačný model bude mať ružomberský klub?
„Jednoduchý. Používa ho väčšina európskych klubov. Na čele je jeden človek, nezáleží, či sa volá prezident, generálny manažér alebo riaditeľ, ktorý klub riadi. Potom sú úseky - športový, technický, ekonomický, obchodný. Športový chcem riadiť sám. Chcem pomôcť trénerom Přemyslovi Bičovskému a Pavlovi Chaloupkovi.“
