sinologička Marina Čarnogurská:Čína nám nastavuje zrkadlo

Čím viac Marina Čarnogurská spoznávala Čínu, tým viac sa vzďaľovala kresťanstvu. Keď sa pustila do prekladu diela starého čínskeho mysliteľa Lao-c‘ Tao Te ťing, riadila ju ambícia odkryť tajomstvo podstaty, ktorá v doterajších prekladoch unikala. Spolu s

Marina Čarnogurská (1940) - po zákaze nástupu na vysokú školu pre minulosť otca, poslanca z obdobia slovenského štátu, sa na štúdium čínskeho jazyka a filozofie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe dostala až počas liberalizácie pomerov v r
filozofom Egonom Bondym v prudkých hádkach prišla na ojedinelý výklad čínskych textov na základe paralelnej metódy, ktorú si overila už v predchádzajúcich prekladoch Konfucia a iných klasických čínskych textov. Čínski kolegovia ju v týchto dňoch pozvali na historickú oslavu obnovenia taoistického strediska v Loukuantchaji, ktoré svojho času vypálili Maovi červení gardisti. Po tomto vydrancovaní najväčších taoistických pokladov a po nedávnom obnovení pamiatky sa 23. apríla celá svetová sinologická verejnosť stretne, aby vzdala hold - podľa mnohých neprekonanej múdrosti ‚starých‘ - neďaleko priesmyku Cha-ku, kde Lao-C‘ napísal dva diely zásad svojej náuky a „potom odišiel, nikto nevie kam, lebo to bol mudrc, ktorý túžil žiť v skrytosti“. Jeho dielo zotrvalo.

Ako vnímate čínsku spoločenskú tradíciu oproti nášmu chápaniu práv jednotlivca?

„S našimi predstavami o človeku, jeho právach a schopnosti svoju slobodu funkčne využiť sa čínska tradícia príliš nezlučuje. Po päťtisícročnej skúsenosti Číny však asi stále obstoja slová starých majstrov, že človek má najprv plniť svoje povinnosti, až potom má ‚právo na svoje práva‘. Hovorili napríklad, že obchodníci sú vlastne parazitmi spoločnosti, pretože žiadne hodnoty nevyrábajú - iba to, čo iní ľudia vytvoria, sprostredkujú ďalším, pričom sa často a prehnane obohatia. A dodávali, že najhoršie bude, keď moc v štáte dostanú práve tieto vrstvy.“

Dnes je teda v Číne ‚najhoršie‘?

„Nielen v Číne. Na celom svete sa k moci dostali ziskuchtivé kruhy. Keby sa starí čínski myslitelia odrazu prebudili, zistili by, že mali pravdu, keď upozorňovali, že obchodnícke kruhy by nemali vládnuť. Sotva im dá život možnosť, aby sa ujali moci, tak všetky etické ideály a mravné normy sú stratené.“

Nemajú práve tieto sily zásluhu na tom, že Čína po rokoch odriekania prežíva ekonomický zázrak?

„Áno, ale všetky naše ekonomické zázraky môžu mať pre zemeguľu katastrofálne následky. Priemyselná produkcia síce vytvára peniaze, ale nie základné životné podmienky. Môžeme mať miliardový nadbytok z produkcie áut, ale my potrebujeme vzduch a zeleň, ktoré nám žiadna továreň nedodá. Jedine ten spôsob poľnohospodárstva, aký Čína pestovala päťtisíc rokov, jej umožnil stať sa tým, čím je a prežiť. Čína sa zrodila v rovnakom čase ako Babylonská ríša, na území ktorej je dnes púšť. Irán, Irak, stredné Turecko - všetky problémy, ktoré dnešný život na týchto územiach prináša, by možno vôbec nemuseli byť, keby sa inak starali o pôdu. V Číne pred päťtisíc rokmi jedna generácia mužskej populácie pod vedením cisára Jüa pozmenila celý terén krajiny na terasovité polia, vybudovala kanály, zavlažovacie priehrady. Odvtedy si to stále udržiava a z jej historického územia sa dodnes nestala púšť.“

No aj čínski roľníci si už obľúbili hnojivá s pesticídmi a stavbári devastujú celé krásne pohoria na získanie materiálu pre výrobu betónu...

„Čína je už ohlúpnutá Západom. Jej súčasná technická inteligencia sa školila v amerických univerzitách a západný životný štýl je taký nákazlivý! Keď mám príležitosť sledovať čínsku televíziu, už aj tam bežia seriály konzumného charakteru - hrdinky sú jediné dcérky bohatých rodičov, ktorí majú vily, autá, pohodlie. Do myslenia ľudí sa už implantuje čínsky sen na spôsob american dream. Ak sa aj väčšia časť mestského obyvateľstva k tomu dopracuje, tak iba na úkor vidieka. Čínsky spôsob obrábania polí je veľmi náročný na ľudskú prácu a vyžaduje si veľké odriekanie. Tradičná čínska ideológia pestovala v roľníkovi pozitívnu zásluhovosť na chode krajiny. Roľník predstavoval ľud, bez ktorého vládca nemohol byť vládcom. Aj Mao Ce-Tung pochopil, že v Číne sa nezaobíde bez opory v roľníckych masách.“

Ako si súčasní Číňania vysvetľujú jeho úlohu po všetkých útrapách svojich rodičov a prarodičov počas ‚kultúrnej revolúcie‘? Ako to, že si dodnes zdobia verejné priestory jeho portrétmi?

„Čínsky ľud v konfrontácii s dnešným ekonomickým boomom, ktorý ho príliš neoslovuje, spomína na Maa s nostalgiou. Kultúrna revolúcia bola pogromom pre inteligenciu, nie pre ľud, a obyčajní ľudia potrebujú silného vodcu. Mao Ce-Tung ho zosobňoval a veľmi dôsledne sa staral, aby si túto reputáciu nepokazil. Len čo si však aj inteligencia začala klásť svoje požiadavky, diktátorsky sa s ňou porátal.“

Podľa vás čínska spoločnosť vôbec nepotrebuje západnú demokraciu?

„Západná demokracia nie je skutočnou demokraciou, lebo je vybudovaná na modeli antickej, ktorá bola určená len pre občanov Atén. Roľnícky ľud za bránami mesta, bez ktorého potravín by aténski slobodní občania po pár týždňoch pomreli, už nemal vôbec žiadne práva, rovnako ako zajatci, ženy či otroci. A západná filozofia si vybrala predstavu slobody z tohto jedného mesta a chce ho preniesť na celú Zem.“

No parlamentná demokracia má v Európe štátnu tradíciu už vyše 500 rokov...

„Veľké obavy vo mne vyvoláva, že západná civilizácia vychádza z ideálneho usporiadania ľudskej spoločnosti a zaručenia všetkých práv všetkým ľuďom. Lenže život na Zemi sa odvíja od prírodných podmienok. Ak ich uvedieme do kalamitného stavu, zničíme život. Náboženské systémy, ktoré tvoria svetonázorovú tradíciu Západu, berú prírodné prostredie ako niečo, v čom je človek pánom situácie. Lenže práve príroda, na ktorej parazitujeme a ktorá nás vlastne vôbec nepotrebuje, nám diktuje podmienky života. Vyvinuli sme sa, sme tu, ale prírodné prostredie má svoje prísne zákonitosti a procesy. Ak prestanú fungovať, ľudstvo stroskotá. A čínska filozofia už od najstarších dôb - od Lao-c‘ho Tao Te ťingu - o tom hovorí úžasne pravdivo.“

Slová ako ‚prázdno‘ alebo ‚nekonanie‘ sú však pre nás abstraktné. Ako sa k ním dá priblížiť?

„Sú to slová, ktoré hovoria o celej našej realite na Zemi, nielen o tej čínskej! Kvantová fyzika prichádza na to, že za atómom sú ešte prúdy fotónov, ktoré sú úplne všade a majú nulovú hmotnosť. To, čo má nulovú hmotnosť a zaberá úplne všetko, je vlastne plnosť! Nie je to vákuum, v ktorom nie je nič. Je to Prázdno - energia, v ktorom sú predmety len jej pokojovou formou. Doteraz boli preklady čínskych textov veľmi skreslené a chybné, pretože tradiční kresťanskí prekladatelia nedokázali pochopiť ich termíny. Zároveň je staroveká čínština ťažký jazyk - sú to akoby len vedľa seba postavené znaky a k ich vzájomným súvislostiam sa človek musí dopátrať.“

Pred pár rokmi sa našli ďalšie zvitky Lao-c‘, ktoré vraj hovoria o iných skutočnostiach, ako boli tradične prekladané a známe, je to tak?

„Prvý preklad Tao Te ťingu sme s Egonom Bondym urobili v roku 1993 podľa tradičnej kópie Wang Piho z konca dynastie Chan, čiže z obdobia, keď sa tieto texty už oficiálne ideologizovali a určitá ich verzia bola vyhlásená za kánonicky platnú. Medzitým sa však našli kópie z 2. stor. pred n. l., ktoré ešte neboli poznačené podobnou cenzúrou. Pôvodne sme si mysleli, že Wang Piho kópia - obraná o mnohé gramatické ukazovatele, dôležité znaky i obsahové vymedzenia, je len verným opisom strohej podstaty diela. No na základe Mawangtuejských zvitkov sme zistili, že Wang Piho zostručnením bol text rafinovane zmenený.“

Akým bol originál?

„Pôvodné predstavy Lao-c‘eho hovoria o bytí ako jednom živom organizme, ktorého sme my vnútornou súčasťou. Je to organizmus na základe jin-jangovej dialektiky, ktorý naoko vyzerá ako chaos, ale v skutočnosti sú to miliardy veľmi presných, do seba zapadajúcich procesov. Každý ich komponent, ktorý to prestane rešpektovať, je neľútostne vyradený. Platí to aj pre náš svet. Sme súčasťou živého organizmu, ktorý nemá začiatok ani koniec - je neustálou premenou nových svetov a vesmírov v jednej obrovskej živej súhre premien, nezávislej od linearity. Je to vzrušujúca predstava, ktorú Wang Pi veľmi rafinovane scenzuroval a nekonečnú Temnotu a Prázdnotu zmenil výmenou jediného znaku na ‚prvopočiatok‘, čím sa to všetko stalo podobné našim predstavám.“

Príbehu so začiatkom a koncom?

„Áno, stvoriteľskému príbehu. Pri práci na preklade sme s Bondym v spoločnej debate i hádkach prišli na množstvo zaujímavých súvislostí. Bola to výhoda, lebo sme sa nerešpektovali - každý si húdol svoje, neboli sme vzájomne od seba závislí, každý mal svoj osobný svet. Pútal nás len text Tao Te ťingu a obrovská chuť a ambícia dokázať, čo ešte nikto na svete nedokázal. V tvorivej škriepke prísť na kĺb, ako to ten Starý Majster skutočne myslel.“

Stal sa z marxistu a maoistu Bondyho, taoista?

„To je čisto západný zlozvyk - všetko zaškatuľkovať. Bondy nebol ani maoista, ani marxista, taoista, či budhista. Bondy bol Bondy. Bol to zaujímavý človek, ktorý do poslednej chvíle britko uvažoval a bol ochotný prekročiť akékoľvek konvencie, autority, rešpekt i ohľady, aby mohol experimentovať. Tao Te ťing mu otvoril široké pole myšlienkových možností. Nekonečné hodiny sme dešifrovali text Tao Te ťingu, a odznovu sme sa doňho púšťali, naposledy pri lúštení nálezu z roku 1993 - tzv. Kuotienskych rukopisov, ktoré sme zohľadnili v minuloročnom vydaní Tao Te ťingu u vydavateľa Augustína Fischera. Taoistická filozofia je pre celosvetovú filozofiu veľmi inšpiratívna. To, čo Lao-c‘ definoval, sa nepodarilo nikomu zo západných filozofov. Hegel prijal dialektický systém, ale podriadený lineárnej kauzalite. Predstava, že všetko sa raz absolútne skončí, oberá o perspektívu. Cyklický proces je presvedčivejší.“

Neobviňujú vás znalci z fikcie?

„Nie, lebo náš objav má svoju logiku a pádne argumenty. Upozornila som na to pred rokom na konferencii v Pekingu a mnohí z čínskych vedcov a zahraničných prekladateľov si uvedomili súvislosti, ktoré si dovtedy nevšímali. Rešpektujú nás a aj preto mi dali možnosť o týždeň vystúpiť na slávnostnom sympóziu v Loukuantchaji, kde Lao-c‘ napísal svoju prácu a kde v týchto dňoch obnovili červenými gardistami zničený areál.“

Ako na vaše názory reaguje vaša katolícka rodina?

„Možno ma trochu považovali za čiernu ovcu, ale vždy uznávali, že to, čo robím, má svoj význam. Čínu nemôžete pochopiť, kým sa nevžijete do jej spôsobu myslenia. Až do svojho odchodu na štúdiá som bola silne veriaca a rešpektovala som dané dogmy, ale čím viac som sa dostávala do čínskej problematiky, tým viac som sa vzďaľovala kresťanstvu. Čína nám nastavuje zrkadlo. Dovtedy som si myslela, že naše svetonázorové dedičstvo je celosvetovo platné a nič lepšie sa nevymyslelo. Po spoznaní Číny som však zistila, že tam už dávno vymysleli niečo úplne iné, ale rovnako logické a možno konštruktívnejšie. Kresťania si v ťažkých chvíľach povedia: ‚Veď je tu Boh a on nás zachráni!‘ Je to dosť pohodlné. Človek si však vie poradiť aj v tej najhoršej situácii, ak sa prestane spoliehať na niekoho druhého. Keby ľudstvo bolo ochotné pochopiť, ako to skutočne je, a začalo spolu ‚ťahať za jeden povraz‘ mohlo by predísť hroziacej tragédii. No kresťanstvo nám vsugerovalo, že je tu niekto, kto nás zachráni. A zo všetkých ostatných robí pohanov.“

Diskutovali ste o tom so svojím bratom Jánom Čarnogurským?

‚Môj brat má svoj svet. V 60. rokoch som ho tak trochu ja stiahla do Prahy, kde som študovala sinológiu. Vybral si právo a vtedy som ho prehovárala, aby študoval aj filozofiu. Má veľké intelektuálne kvality a mohol sa dostať omnoho ďalej, keby nemal zviazané ruky katolíckou ideológiou... Potom nastalo dlhé obdobie, keď sme sa nemohli nijako prejavovať a v 90. rokoch už bolo neskoro. No pre svoje názory som sa často dostávala do ťažkých životných situácií a je veľmi sympatické, že ma môj obetavý brat vždy zachraňoval a že mi dodnes pomáha a teší sa z mojich úspechov. A náš najmladší brat Pavol, ktorý žije v Kanade a je to rovnako hlboko veriaci katolík, mi napríklad pomáha opravovať v angličtine moje prednášky, ktoré sú voči kresťanskej ideológii dosť kritické.“

Ako to, že práve dievča sa stalo rebelom v silne katolíckej rodine?

„Od mladosti som považovala štúdium za možnosť, pri ktorej si ozrejmím, ako to s tým svetom vlastne je. Bytostne som potrebovala ísť na univerzitu, aby som sa dopátrala pravdy, lebo sa mi zdalo, že kresťanstvo nedáva žene dostatočný priestor na život. Reflexívne som sa bránila každému katolíckemu pytačovi, ktorý vo mne vyvolával predstavu kopy detí a konca mojej túžby študovať.“

Ako v Číne riešia postavenie ženy?

„Pri tom, že ich systém vychádzal z jin-jangovej rovnocennosti, i tak tam prevládol patriarchát - muž je silnejší. Urobil zo ženy slabú bytosť, ktorú treba chrániť a v spoločenskej praxi ju uzavrel do vnútorného dvora, takže to bolo horšie ako u nás. Až Mao Ce-Tung v roku 1949 ženy zrovnoprávnil. Predtým v Číne neexistovali sobáše z lásky, lebo v agrárnej spoločnosti bola rodina hlavnou ekonomickou jednotkou. Aby fungovala, musela byť čo najpočetnejšia bez vnútorných napätí. Ak muž začal držať stranu svojej manželke proti vládnucej matke a otcovi, považovalo sa to za základ rodinného rozpadu. Nuž ak sa nejaká dvojica do seba zamilovala, dopredu bola odsúdená na rozchod.“

Nie sú azda v skvelej čínskej poézii svedectvá lásky muža a ženy?

„Čínska poézia je o prírode a jej intelektuálnom obdive. Dodnes neprekonaní básnici z 8. storočia Li Po, Tu Fu alebo Wang Wej nemajú takmer žiadnu ľúbostnú poéziu, možno pár veršov. V tomto je silná iba ženská poézia...“

Čínski muži nemilujú svoje ženy?

„Milujú, ale v Číne sa sex vždy považoval za niečo prirodzené - tak ako jedlo, ktoré človek potrebuje k zdravému životu. V Európe až romantizmus vytvoril z lásky muža a ženy to, čo si pod týmto pojmom predstavujeme dodnes. V Číne sa žena vydala na základe horoskopu a jej manžel bol jej prvým mužom. Ak ju prvý sexuálny zážitok očaril, bola zamilovaná, ak ju deprimoval, muž si našiel ďalšiu manželku. Polygamia bola v Číne uzákonená - konfuciánsky systém je založený na súdržnosti rodiny a na nutnosti mať potomkov, ktorí doopatrujú predkov.“

Ako prežívajú dnešné čínske rodiny obmedzenie pôrodnosti?

„Sú to často obrovské traumy. Idea syna je stále glorifikovaná a keď sa narodí dcéra, mnohé manželstvá sa ocitnú v kríze. Čínske detské domovy sú preplnené dievčatami. Navyše, do Číny sa implantoval americký životný sen a konzumný život. Rodičia svojich jedináčikov rozmaznávajú a zahŕňajú hojnosťou ako malých budhov. Keď sa neskôr ocitnú v realite, je to pre nich kruté. No Číňania sa úžasne dokážu uskromniť...“

Ako sa Čína dopracovala k tomuto výsledku, keď putovala Cestou Tao?

„Svetonázorový systém zoštylizovaný Lao-c‘om a ďalšími mysliteľmi dobre odrážal realitu, ale v praxi ho realizovali vždy tí nesprávni, väčšinou skostnatení konfuciánski byrokrati. Človek je bytosť, ktorá nikdy nemá dosť, a ak sa dostane k moci, väčšinou stratí rozum. A ukazuje sa to v každom systéme - aj naša demokracia založená na ľudských právach je naoko veľmi dobrá, ale v praxi je krutá.“

Podporujete názor filozofa Jürgena Habermasa, že ľudstvo stojí pred existenciou sveta už definitívne bez Boha, v ktorom sa človek musí naučiť žiť v novej forme svojej mravnej vyspelosti. Prečo?

„Pri súčasných podmienkach sa na zemeguli naozaj môžeme zachrániť len my sami. Ako hovorí Lao-c‘ - svet funguje na systéme harmónie. Koľko sa na jednej strane uberie, toľko sa na druhej musí pridať, a kde to preženieme, tam musíme ubrať. Naše predstavy o prírode nie sú normálne. Devastujeme obrovské plochy a je nám ľahostajné rozrastanie púští. No koľko pralesov vysekáme, toľko púští by sme v rovnakom čase mali premeniť na nové bujné vegetácie.“

Čína potrebovala zniesť zo sveta väčšinu lamaistických chrámov, aby sa práve lamaizmus stal v dnešnom Pekingu populárnym hitom. Ako vnímajú tragédiu Tibetu vaši čínski kolegovia?

„Voči Tibetu zasiahol komunistický režim. Ak stále opakujeme, že na vine sú Číňania, je to rovnaké, akoby sme tvrdili, že v 50. rokoch Slovákov a ich kláštory zničili Česi. No to isté predsa robil komunistický režim aj v Čechách! Súcitím s Tibeťanmi, ale kultúrna revolúcia brutálne vykynožila generácie vzdelancov v celej Číne - vlastne každého, kto sa nepodvolil. To isté sa vtedy stalo s množstvom iných menšín, čo sú mimochodom miliónové národy, ale nikto o tom nehovorí, lebo nemajú Dalajlámu, ktorý by utiekol a podal o tom správu. Vtedajší maoizmus zničil celú tradičnú čínsku kultúru, a až v poslednom desaťročí sa začali rekonštruovať staré taoistické i konfuciánske chrámy. Vládnuce kruhy možno prišli na to, že Japonsko napreduje aj preto, že nikdy nebolo odseknuté od svojich koreňov, ale mladá čínska generácia v 80. rokoch nemala na čom stavať, lebo už nepoznala vlastné tradície.“

Západ nezažil podobnú genocídu inteligencie, ale jednako - v akom stave podľa vás vstupuje do 21. storočia?

„Západ dnes katastrofálne upadá, hoci si to navonok nechce priznať. Kresťanská kostra západnej civilizácie je už skôr formálna, a teda aj jej hodnoty sa rešpektujú iba formálne. Nedá sa tomu zabrániť, lebo celý náš ideologický systém nie je reálny - nie je postavený na skutočnej pravde o bytí. Nevnímam to ako tragédiu, že tento systém upadá, ale je mi ľúto, že zároveň s ním sa ako lavína rúca aj všetko to krásne, čo v jeho prostredí ľudia vytvorili. Keby napríklad nefungovala katolícka cirkev a štáty nerešpektovali cirkevné objekty ako kultúrne pamiatky, tak by boli už aj u nás o chvíľu rovnaké ruiny z chrámov ako sú z mnohých hradov. Život je však nekonečný proces premien.“

Vidíte v Číne budúceho svetového lídra?

„Čína je dnes v rovnakej kríze ako ostatný zvyšok sveta - nemá o nič lepšiu perspektívu. Mohla by sa znovu naštartovať, ak by bola schopná uviesť do praxe ‚harmóniu s prírodou‘. No pri pohľade na konzum, ktorému podľahla, je to rovnako nepredstaviteľné, ako naštartovať nejaký zdravý systém v Amerike. Neviem, či tento náš svet dostane ešte rozum! (Smiech).“

Nepomáha ani štúdium Cesty Tao?

„Systém Lao-c‘ovho myslenia by mohol asi svetu pomôcť najskôr, ale náš globálny vývoj zašiel tak ďaleko, že každý, kto by ho chcel propagovať, už môže vystupovať len v úlohe absurdného blázna, ktorého nikto nepočúva. No Cesta Tao si ide vlastným smerom a vyraďuje, čo je neužitočné. Bola by škoda, keby vyradila ľudstvo, lebo aj keď je človek na jednej strane odporný zver, na druhej je zároveň úžasný génius. Taoisti a napokon aj kvantoví fyzici tvrdia, že všetky informácie medzi nami voľne prúdia. Pre Číňanov je mozog len skladiskom myšlienok, ktoré sú všade v éteri a človek si ich môže nasať a sformulovať vďaka svojim vycibreným mysliacim receptorom. Všetka múdrosť sveta nám tu brnká o nos a keby sme boli disciplinovanejší a nevideli šťastie v pseudohodnotách, dokázali by sme život zachrániť.“


Najčítanejšie na SME


    Inzercia - Tlačové správy

    1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
    2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
    3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
    4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
    5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
    6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
    7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
    8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
    9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
    10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
    1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
    2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
    3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
    4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
    5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
    6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
    7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
    8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
    9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
    10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
    1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 6 810
    2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 5 250
    3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 076
    4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 735
    5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 341
    6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 083
    7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 873
    8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 581
    9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 144
    10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 659
    PR články vašej firmy na tomto mieste ›

    Neprehliadnite tiež

    Vitajte vo Wakaliwoode. Africký Tarantino točí filmy ako nikto iný

    Ugandský režisér točí legendárne kung-fu komédie. V Afrike a takmer zadarmo.