Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

teológ Juraj Bándy: Babylonská veža nemusí byť najvyššia budova sveta

Prvý ekumenický preklad Starej zmluvy v slovenčine je na spadnutie. Po osemnástich rokoch práce s pôvodným hebrejským textom sa ho slovenským prekladateľom Biblie napokon podarilo uzavrieť. O najrozličnejších významoch slov, ktoré kniha kníh zaznamenala p

Juraj Bándy (1950) po štúdiu teológie v Bratislave a Lipsku sa v roku 1974 stal kaplánom v Pukanci, neskôr námestným farárom v Kolárove a v rokoch 1977 – 2005 pôsobil ako farár v Šamoríne. Od roku 1990 vyučuje na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UniverzJuraj Bándy (1950) po štúdiu teológie v Bratislave a Lipsku sa v roku 1974 stal kaplánom v Pukanci, neskôr námestným farárom v Kolárove a v rokoch 1977 – 2005 pôsobil ako farár v Šamoríne. Od roku 1990 vyučuje na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerz (Zdroj: SME - Miroslava Cibulková)
Prvý ekumenický preklad Starej zmluvy v slovenčine je na spadnutie. Po osemnástich rokoch práce s pôvodným hebrejským textom sa ho slovenským prekladateľom Biblie napokon podarilo uzavrieť. O najrozličnejších významoch slov, ktoré kniha kníh zaznamenala pred niekoľkými tisícročiami, sa na pôde kresťanských cirkví dodnes živo diskutuje, lebo každý nový preklad je aj novou interpretáciou. Slovenskí znalci svoje úvahy nekonzultovali s judaistickými odborníkmi na Písmo, stačil im nemecký výklad Martina Bubera z polovice 20. storočia. Tímu prekladateľov sa však podarilo zaradiť Slovensko medzi európske krajiny, ktoré majú vlastné národné preklady Biblie urobené z pôvodného originálu, a nie z latinského prekladu. O úskaliach verného pochopenia biblických slov pre SME hovorí vedúci projektu, evanjelický teológ Juraj Bándy.

Prečo je dôležitý takýto preklad Biblie?

Skryť Vypnúť reklamu

„Ekumenický preklad je potrebný, aby sme sa v slovenskej jazykovej oblasti vedeli dohodnúť na jednotnom znení Biblie - základného dokumentu kresťanstva. Aby sa k nemu mohli s pokojným svedomím hlásiť a odvolávať naň všetky kresťanské cirkvi a náboženské spoločnosti, zaregistrované na Slovensku."

Čo bude s doterajšími prekladmi?

„Určite ich netreba odhodiť do koša. Jednotlivé cirkvi aj naďalej budú používať tie preklady, ktoré mali doteraz k dispozícii. Do pozornosti cirkví a širokej verejnosti však ponúkame spolu odobrený, jednotný text."

Čo s ním? Bude slúžiť aj ako normatívny vzor pre Biblie, ktoré sa, napríklad, vkladajú do hotelových nočných stolíkov?

„Na ‚hotelové‘ Biblie sa používa zvláštny preklad, ktorý už dlhšie existuje aj v slovenčine, a vydal ho Spolok gideonovcov - skupina podnikateľov, ktorá sa domnieva, že v každom hoteli by mala byť aj Biblia. Majú zvláštne požiadavky, akým spôsobom má byť vytlačený text - napríklad sa držia pravidla, že každý verš má byť v osobitnom riadku."

Skryť Vypnúť reklamu

Akú má podľa vás kvalitu tento preklad?

„Pohybuje sa v medziach slobody slova a tlače. Nikdy nie je na škodu, keď sa v ktoromkoľvek dome nájde Biblia. Možno niekto práve v hoteli nájde útechu a usmernenie v Svätom písme vďaka Spolku gideonovcov."

Odporučili by ste ju svojim veriacim?

„Je nepredajná. Aj tento preklad sa však dá odporúčať, lebo každý zo známych prekladov má svoje výhody aj nevýhody."

Ako vznikla myšlienka ekumenického prekladu v roku pred revolúciou?

„Bola to veľká vec, keď sa v roku 1988 všetky cirkvi na Slovensku zhodli, že ekumenický preklad je potrebný. Podarilo sa to docieliť po tom, ako vyšiel takýto preklad v Čechách. Vtedy už nemohli úrady povedať, že na Slovensku to nie je možné. Tak sa teda zriadil riadiaci výbor prekladu, ktorý tvorili najvyšší predstavitelia zaregistrovaných cirkví. Vznikli dve prekladateľské komisie - na preklad Starej a Novej zmluvy, ktoré boli pod patronátom najprv Československej biblickej spoločnosti, neskôr slovenskej. Navyše sme sa opierali o zásady, ktoré vypracoval vatikánsky Sekretariát pre napomáhanie jednoty kresťanov so Spojenými biblickými spoločnosťami (United Bible Societies -UBS). Pomáhali nám medzinárodní konzultanti, ktorí síce nevedeli po slovensky, ale dokonale ovládali metodiku."

Skryť Vypnúť reklamu

Aké sú to zásady?

„Hlavnou zásadou je, že preklad do súčasného národného jazyka sa má urobiť v prípade Starej zmluvy z hebrejského originálneho, a v prípade Novej zmluvy - z pôvodného gréckeho textu. Poviete si, že aj Shakespeara musíme prekladať z angličtiny a Puškina z ruštiny, ale až také samozrejme to nie je, že aj Bibliu treba prekladať z pôvodných jazykov. Len donedávna sa totiž katolícka aj pravoslávna cirkev držali latinských a gréckych prekladov, z ktorých sa prekladalo do národných jazykov. Pre rímskokatolícku cirkev poldruha tisícročia platil latinský preklad cirkevného otca Hieronýma, známy ako Vulgata, ktorý sa dlho považoval za rovnocenný s hebrejským originálom. Práve z tohto textu sa neskôr robili preklady do národných jazykov. A tam už dochádzalo k posunom, lebo každý preklad je vždy aj interpretáciou textu."

Skryť Vypnúť reklamu

Zistili ste, v čom sa odlišuje tento starobylý latinský preklad od pôvodného znenia Biblie?

„Cirkevný otec Hieroným pri celej svojej genialite - bol to jeden z posledných vzdelaných mníchov, čo ešte vedeli po hebrejsky - nemohol vedieť niektoré veci, ktoré neskôr objavila archeológia či lingvistika. Nové preklady už môžu byť v súlade s najnovšími zisteniami týchto vied."

Ktoré zistenia máte napríklad na mysli?

„Existuje hebrejské slovo ‚te‘ala ‘, ktoré označuje čokoľvek, po čom sa dá ísť zdola nahor - môžu to byť schody, rebrík, rampa, svah, úbočie... V pôvodných knihách sa hovorí, že pri dobytí Jeruzalema sa predvoj Davidových vojsk dostal do pevnosti práve po ‚te‘ala‘, a každý to prekladal, ako uznal za vhodné. Archeológovia však objavili známy šiloachský tunel, ktorý bol pôvodne kanálom alebo vodovodnou šachtou, aby aj počas obliehania malo mesto prístup k vode. Bol to práve ‚te‘ala‘ tunel, po ktorom sa vojská akýmsi partizánskym spôsobom poza chrbty obrancov dostali spod hradieb hore do pevnosti. V súvislosti s dobytím Jericha sa napríklad hovorí, že jedna žena bývala ‚na múre, a na múre‘. Považovalo sa to za ‚preklep‘, hoci písací stroj vtedy ešte neexistoval. Archeológia však dokázala, že to nebola náhoda. Ľudia vtedy skutočne mohli použiť dva múry, ktoré obkolesovali Jericho, za základ nejakého svojho príbytku, lebo v jednom úseku sa tieto múry takmer dotýkali."

Skryť Vypnúť reklamu

Ste autorom učebnice Dejiny Izraela. Akú interpretáciu ste zvolili - biblickú alebo archeologickú?

„Biblia je literárnym, historickým, ale hlavne náboženským dokumentom. Dejinné udalosti, ktoré nám ponúka, nie sú podané tak, aby sa z nich dala čerpať ,objektívna‘ historická informácia, zasadená do politického a hospodárskeho kontextu poznateľného sveta. V Biblii prevláda teologický a prorocký obsah a hodnotenie historických udalostí. Pri rekonštrukcii dejín Izraela sú dve možnosti - vziať si za osnovu udalosti, o ktorých sa zmieňuje Biblia, očistiť ich od výkladových častí a zachytiť holé fakty, ak je vôbec niečo také možné. Druhou možnosťou je pokúsiť sa o rekonštrukciu podľa archeologických nálezov. Kým archeológia nám pomáha uvedomiť si, aká bola v tom-ktorom období materiálna kultúra spoločnosti, v biblických historických knihách sa hovorí o jednotlivých zlomových udalostiach, ktoré ovplyvnili ďalšie smerovanie jej života."

Skryť Vypnúť reklamu

Najnovšie archeologické poznatky dokumentujú Bibliu alebo skôr objavujú fakty, ktoré zneniu jej textu protirečia?

„V roku 1969 vyšla aj v slovenčine kniha Wernera Kellera A Biblia má predsa pravdu, v ktorej autor dokazuje, že archeologické nálezy a písomné dokumenty, čo sa našli v susedstve Izraela, napríklad v Mezopotámii, sú v súzvuku s tým, čo hovorí Sväté písmo. Existujú však názory, ktoré chcú za každú cenu ukázať, že medzi textom Biblie a historickými faktami nepanuje nijaká harmónia. Nezrovnalosti však vyplývajú z toho, že biblické knihy nie sú historické v precíznom podaní politickej alebo hospodárskej histórie, ale hľadia na udalosti z náboženskej pozície. Preto je napríklad možné, že v Biblii sa nájde len nepatrná zmienka - na pol vety - o tom, že izraelský kráľ Achab sa s 10-tisícovým vojskom zúčastnil na dôležitej bitke pri Karkare v roku 853 pred Kristom v koalícii so sýrsko-palestínskymi panovníkmi proti asýrskemu kráľovi Salmanassarovi III., hoci z vojenského hľadiska to bol výnimočný výkon. Na druhej strane, o veciach, ktoré by si historik veľmi nevšímal, sa píše podstatne viac. Kráľom, čo vládli pol storočia, sa venujú štyri riadky, kým kráľom, čo vládli oveľa kratšie, sú venované dlhé pasáže."

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa napríklad interpretuje dĺžka života prvých ľudí?

„Biblická chronológia je kapitola sama osebe. Práve v týchto časových údajoch sa najviac rozchádza hebrejská Biblia s jej neskoršími prekladmi. V biblickej chronológii bola vždy snaha periodizovať dejiny na obdobia, ktoré mali obsahovať určitý počet rokov. Dĺžka života predpotopných postáv sa možno umelo naťahuje, aby neostali v chronológii „biele miesta". Sú zasa odborníci, ktorí hovoria, že pred veľkou kataklizmou, o ktorej sa Biblia zmieňuje ako o potope sveta, boli na Zemi iné klimatické podmienky, takže ľudský život mohol byť dlhší. Ďalší teologický názor tvrdí, že tým, ako postupne ľudský vek klesá, je prostredníctvom čísel naznačené, že hriech, ktorý sa udial na začiatku, sa prejavuje aj v tom, že ľudia žijú stále kratšie. Apoštol Pavel hovorí, že odmenou za hriechy je smrť. Ľudia asi naozaj žijú kratšie. V Prvej knihe Mojžišovej 6, 1 - 4 je zmienka o tom, že obmedzenie dĺžky ľudského života na 120 rokov je trest, čo my pri dnešnej priemernej dĺžke života 70 rokov by sme brali obidvoma rukami."

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo je potrebné zamýšľať sa vždy odznovu nad pravým významom prvých riadkov Biblie, keď už boli toľkokrát interpretované?

„Hebrejská Biblia sa začína slovami, ktoré sa zvyčajne prekladajú ‚Na počiatku Boh stvoril nebo a zem‘, ale my nevieme, či si môžeme byť istí prekladom ‚na počiatku‘, možno to treba preložiť ‚keď na začiatku‘. Nevieme, či je to začiatok vety alebo nadpis, po ktorom nasleduje veta: ‚Boh stvoril nebo a zem.‘ Čo má byť zdôraznené v tejto vete? To, že svet má začiatok? Nie je nekonečný? Alebo je zdôraznené, že Boh je ten, čo toto všetko stvoril? Závisí to od toho, ako pochopíte tento text. Hebrejská veta sa zvyčajne začína prísudkom, po ktorom nasleduje podmet. V našom prípade, ak ide o celú vetu, máme vytýčený vetný člen - na počiatku. Je zdôraznený samotný počiatok, lebo keď vznikli tieto správy o stvorení, každému bolo jasné, že ho stvoril Boh, o tom nikto nepochyboval na rozdiel od dneška. Problémom bolo, ktoré to bolo božstvo, čo stvorilo svet, a či má svet nejaký počiatok, a keď, tak aký. Ďalším problémom je, kde sa táto veta končí, lebo hebrejčina nepozná interpunkciu ako dnešné moderné jazyky."

Skryť Vypnúť reklamu

Aký jazykový štýl slovenčiny ste volili - vysoký, hovorový?

„Usilovali sme sa o zrozumiteľnú hovorovosť. Okrem iného nás v tejto koncepcii podporilo aj to, že veľa ľudí, čo nepoznajú Bibliu, často používajú biblické prirovnania - Adamovo alebo Evino rúcho, zakázané ovocie, babylonský zmätok, zlaté teľa, obor na hlinených nohách, či z Novej zmluvy - judášsky groš."

Spomenuli by ste si na nejakú zaujímavosť, ktorá nie je taká vžitá?

„Napríklad sa v správe o stvorení hovorí o Zemi, že bola beztvárna a pustá - po hebrejsky to znie ‚tohuvabohu‘. Aj keď neviete po hebrejsky, registrujete, že je to niečo zvukomalebné. V slovenčine niečo podobné máme - trma-vrma, virvar, mišmaš. Je na prekladateľovi, či nájde odvahu a povie, že na začiatku bol virvar. To sú výrazy, ktoré by sme v slovníku našli, ale narážame na to, o akú úroveň jazyka ide - či liturgickú, literárnu, alebo hovorovú. A ‚tohuvabohu‘ by sme pokojne mohli preložiť aj ako trma-vrma, lebo na počiatku nešlo o to, ako u Hamleta - byť či nebyť - ale o protiklad chaosu a poriadku. Na prvej strane Biblie, ktorá hovorí o stvorení, ide predovšetkým o nastolenie poriadku, keď chaos viac a viac ustupuje."

Skryť Vypnúť reklamu

Ako to riešia iné jazyky?

„Veľké jazyky ako angličtina či nemčina si môžu dovoliť urobiť viac prekladov. Majú verný ‚doslovistický‘ preklad, potom literárny preklad, v ktorom prichádzajú do úvahy aj nárečové výrazy, a majú aj liturgické texty, prispôsobené spevu. Slovenčina je limitovaná piatimi miliónmi jej používateľov, takže sme si nemohli dovoliť toľko prekladov. Úlohou teológie je pretlmočiť náboženské posolstvo v každom období zrozumiteľným spôsobom. Hlavným problémom dnešnej cirkvi je komunikácia. Akoby teológovia hovorili nejasným jazykom..."

Konzultovali ste sporné otázky s judaistami?

„Nie, ale brali sme do úvahy preklad do nemčiny z polovice 20. storočia od Martina Bubera. Bol nám veľmi nápomocný pre prekladateľov jazykový cit židovského učenca."

Skryť Vypnúť reklamu

Niektoré termíny ste však do poslednej chvíle nemali vyriešené. Ako ste sa napokon rozhodli využívať dvojicu slov obeta - obeť?

„Obe slová sú spisovné a ide len o to, ako ich používajú jednotlivé cirkvi. Latinčina rozlišuje rôzne obete - ak sa stanete obeťou dopravnej nehody, vtedy ste ‚victima‘, ak dáte peniaze na charitu, vtedy je to ‚sacrifcium‘. Napokon sme vzali do úvahy, že katolícka cirkev je na Slovensku najväčšia a zrejme aj najväčší počet z potenciálnych čitateľov bude z jej jazykového prostredia, rozhodli sme sa pre slovo obeta, čo je úzusom v katolíckej liturgii."

No používanie pojmu Hospodin ste presadili z evanjelického liturgického slovníka. Prečo?

„Už aj Cyril a Metod používali pojem ‚Gospod‘. Slovenčina je vo výhode oproti ostatným jazykom, že má tri Božie pomenovania - Hospodin, Pán a Boh, ktoré korešpondujú s tromi najčastejšími Božími pomenovaniami v Starej zmluve - Jahve, Adonai, Elohim. Iné európske jazyky s tým majú veľký problém."

Skryť Vypnúť reklamu

Ako ste riešili vlastné mená figurujúce v Starej zmluve?

„Pri málo frekventovaných biblických postavách sme sa držali spomenutej smernice - nech sa meno najviac podobá hebrejskej pôvodine, takže namiesto Noe píšeme Noach. No veľmi známe biblické postavy, ktorých mená sú poslovenčené, napríklad Mojžiš (po hebrejsky Móše), nechávame v znení, na ktoré sú veriaci zvyknutí."

Prežívali ste podrobné štúdium Písma v hebrejčine ako 18-ročné dobrodružstvo?

„Pracovali sme na preklade iba vo svojom voľnom čase. Schádzali sme sa raz do mesiaca a jednotlivé pasáže sme prekladali ako domáce úlohy. Komisia pozostávala z 13 členov a z pôvodnej zostavy ostali len dvaja, lebo za tento dlhý čas šiesti zomreli, iní od práce odstúpili. Komisia sa dopĺňala aj o nových členov. Ku koncu sme už boli iba siedmi. Zaujímavé je, že počas 18 rokov sme na vlastnej koži prežili elektronizáciu. Začínali sme v komisii s mechanickým písacím strojom, potom sme dostali počítač, neskôr sme každý mali doma vlastné počítače, mohli sme opravovať, e-mailovať... Hotový rukopis sme odovzdali už na maličkom USB kľúči."

Skryť Vypnúť reklamu

Ako si z teologického hľadiska vysvetľujete túto informačnú revolúciu?

„Sloboda vždy súvisí so zodpovednosťou a poriadkom. Ježiš Kristus povedal, že keď poznáme pravdu, tak nás vyslobodí. Apoštol Pavol zasa tvrdí, že Kristus nás oslobodil k slobode, takže je to morálna zodpovednosť človeka, aby so slobodou vedel narábať a žiť. Náboženstvo dáva návod na to, aby sme to zvládli. Desať Božích prikázaní určuje, čo máme robiť a kde sú mantinely, za ktoré už človek nesmie zájsť, aby v slobode našiel svoj priestor. Absolútna sloboda neexistuje, lebo vždy je tu nejaké zakázané ovocie. Nikdy nie je dovolené všetko. Sú hranice, za ktoré človek ísť nemôže, a ak ide, nesie za to zodpovedajúce následky."

Na akademickej pôde univerzity ste mali prednášku o Babylonskej veži, kde ste objasňovali kolegom, čím sa zaoberá teológ. Čím teda?

Skryť Vypnúť reklamu

„Hovoriť o Bohu sa dá len vtedy, ak hovoríme aj o človeku. A naopak - archeológovia hovoria o človeku a tým hovoria aj o Bohu. Problémy, ktoré dnes pokladáme za pálčivé, chúlostivé, kladieme do svetla Božích právd, ktoré sú nemenné - Ex aeterno in tempore. Teológia však má svoje pasce. Prvou je tradicionalizmus, keď si teológia myslí, že všetky pravdy sú už dávno povedané, stačí ich len znovu zopakovať a bude to v poriadku. Druhá pasca je, keď chce byť niekto za každú cenu moderný a neuvedomuje si, že ak je moderný dnes, zajtra už môže byť s tým istým staromódny. Tretia je pasca populizmu, keď chcem hovoriť to, čo by teraz ľudia radi počuli."

V čom spočíva umenie teológa podľa vás?

„Teologické umenie je v tom, keď ľudia v kostole síce počujú o tom, čím sa zapodievajú od pondelka do soboty, ale spôsobom, keď sú ich problémy postavené do svetla Božích právd, o ktorých práve hovorí Biblia. Keby teológia iba dupľovala to, čo hovoria psychológovia a sociológovia, bola by zbytočná. Chybou však je, ak ľudia majú pocit, že to, čo hovorí farár, je úplne odtrhnuté od ich života a starostí. Božie posolstvo musí byť zrozumiteľné. Biblické texty sú aplikovateľné na každý čas a dá sa podľa nich orientovať aj dnes."

Skryť Vypnúť reklamu

Nie je podľa vás súčasný civilizačný rozmach stavbou novej babylonskej veže?

„Každý rodinný dom, v ktorom máte o jeden štvorcový meter viac, ako potrebujete, je svojím spôsobom babylonská veža, lebo to robíte preto, aby ste sa predviedli pred susedom. Navyše, ak dnes objasňujeme najrôznejšie problémy, prehnane často sa odvolávame na frázu‚ že to zapríčinil ‚komunikačný problém‘. Babylonská veža symbolizuje práve tento fenomén, ktorý môže vznikať v hlavách, nemusí to byť práve najvyššia budova sveta."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  2. Škola môže vyzerať aj inak!
  3. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  4. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  5. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  6. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  10. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 239
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 254
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 782
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 041
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 646
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 379
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 829
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 517
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 503
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 417
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu